Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010136 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709010136.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného G. T., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 28. novembra 2012 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 08.06.2012, sp.zn. 2T 24/2009 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. T. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 08.06.2012, sp.zn. 2T 24/2009 bol obžalovaný G. T. uznaný za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po dohode s obvineným C. J., nar. XX.XX.XXXX a V. X., nar. XX.XX.XXXX uzavretej vo X. v presne nezistenom čase v období do 09.09.2008 v Lučenci, v priestoroch firmy G. D. s.r.o., na ul. T.. L. č. XXX, okres B., neoprávnene vyrobil pomocou technického vybavenia - 1 ks počítačovej jednotky bez označenia, skeneru typu A.X, tlačiarne typu R. v.č. R. 064712 a pomocou ďalších nezistených komponentov a pravej bankovky najmenej XXX ks falzifikátov bankoviek nominálnej hodnoty 500,- Sk série F a čísla XXXXXX, ktoré následne obvinení V. X. a C. J. prevzali v mesiaci september 2008 za účelom uvedenia do obehu tak, že V. X. prevzal dňa 09.09.2008 od G. T. osobne v obci O., okres B. najmenej 100 ks vyrobených falzifikátov uvedenej bankovky, ktoré falzifikáty dočasne uschoval u obvineného C. J., nar. XX.XX.XXXX v meste X. na sídlisku X., okres X., ktorý dňa 09.09.2008 falzifikáty v hodnote približne vo výške 25.000,- Sk odovzdal obv. V. X. a dňa XX.XX.XXXX obv. C. J. v hodnote asi 25.000,- Sk. Následne tieto falzifikáty obvinený V. X. uviedol do obehu ako pravé alebo sa do obehu ako pravé pokúsil uviesť a to tak, že 1/ dňa 09.09.2008 v popoludňajších hodinách vo X., na ul. T.G.C., okres X., v novinovom stánku č. X predložil predavačke I. B., nar. XX.XX.XXXX za účelom zaplatenia zakúpených cigariet ako pravé peniaze 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 500,- Sk série F čísla XXXXXX, pričom predavačka tento falzifikát prevzala a tovar mu za vykonanú platbu odpredala, čím spôsobil majiteľovi O.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., M. XXXX/XX škodu vo výške 500,- Sk, čo činí 16,6,- Eur, 2/ dňa 09.09.2008 v popoludňajších hodinách vo X., na ul. J. I. v poštovom novinovom stánku č. XXX predložil predavačke C. T., nar. XX.XX.XXXX pri platbe za účelom zakúpenia cigariet 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 500,- Sk série F čísla XXXXXX, pričom predavačka tento falzifikát prevzala a tovar mu za vykonanú platbu odpredala ku škode 500,- Sk pre fa P. D.A. s.r.o. J. J., J. J. č. 3, čo činí 16,6,- Eur, 3/ dňa 09.09.2008 v popoludňajších hodinách vo X., na ul. P., okres X., v poštovom novinovom stánku predložil predavačke S. C., nar. XX.XX.XXXX pri platbe za účelom zakúpenia cigariet 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 500,- Sk série F čísla XXXXXX, pričom predavačka tento falzifikát odmietla prevziať a tovar mu za vykonanú platbu neodpredala, čím k vzniku škody vo výške XXX,- Sk pre fa R. P. - R. X., L. č. XX, čo činí 16,6- Eur, nedošlo, 4/ dňa 09.09.2008 v popoludňajších hodinách vo X., na ul. M.R.E., okres X., v poštovom novinovom stánku č. XXX, predložil predavačke C. J., nar. XX.XX.XXXX pri platbe za účelom zakúpenia cigariet 1 ks falzifkátu bankovky nominálnej hodnoty 500,- SK série F čísla XXXXXX, pričom predavačka tento falzifikát odmietla prevziať a tovar mu za vykonanú platbu neodpredala, čím k vzniku škody vo výške 500,- Sk pre fa P. D.A. s.r.o. J. J., J. J. č. 3, čo činí 16,6- Eur, nedošlo, 5/ dňa 09.09.2008 odovzdal I. T., nar. XX.XX.XXXX 1 ks falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 500,- Sk série F čísla XXXXXX v popoludňajších hodinách vo X., na parkovisku pri obchodnom dome I. na sídlisku D., okres X., ktorú následne tento dňa 15.09.2008 v K. odovzdal obvinenej S. M., nar. XX.XX.XXXX a táto v ten istý deň, majúc vedomosť, že sa jedná o falzifikát, tento falzifikát ako pravý predložila v K. v bistre ,,I.“, okres K., za účelom uhradenia jej dlhu personálu bistra s tým, že po tom, ako bolo zistené personálom zariadenia, že bankovka je falošná, nebol jej výdavok v sume 200,- Sk poskytnutý a falzifikát bankovky bol zabezpečený políciou, čím by v prípade uhradenia dlhu spôsobila prevádzkovateľovi bistra I., I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M. č. XXXX/X, škodu vo výške 500,- Sk, čo činí 16,6- Eur, a obvinený C. J. tak, že 6/ dňa 09.09.2008 v pohostinstve O. G. vo X., okres X., zaplatil za tovar 2 ks falzifikátom bankovky nominálnej hodnoty 500,- Sk série F a čísla XXXXXX ako pravým platidlom, pričom čašník pohostinstva si nevšimol, že sa jedná o falošnú bankovku a túto dňa 12.09.2008 v uvedenom pohostinstve vydal ako výdavok zákazníčke P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Na Y. č. XXXX/XX, čím spôsobil majiteľovi pohostinstva E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., N.. S. č. XXXX/XX, škodu vo výške 500,- Sk, čo činí 16,60,- Eur a P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Na Y. č. XXXX/XX, škodu vo výške 500,- Sk, čo činí 16,60,- Eur, 7/ dňa 10.09.2008 v čase okolo 00,30 hod. vo X., na L.. D. predložil 2 ks z uvedených falzifikátov bankoviek ako pravé, za účelom platenia za jazdu osobe poškodeného I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., ul. N.. D. XXXX/XX, ktorý s ním predtým ako taxikár vykonal jazdu v meste X. a tiež za účelom rozmenenia, kde potom ako poškodený zistil, že sa jedná o falošné bankovky a túto skutočnosť oznámil na polícii, obvinený C. J., nar. XX.XX.XXXX dňa 10.09.2008 v čase okolo 04.00 hod. vo X. v priestoroch pred obchodným domom C. odovzdal tretí kus falzifikátu uvedených bankoviek s tým, že túto prechovával pri sebe za účelom, aby poškodený bankovku odovzdal polícii a aby uviedol, že všetky tieto tri bankovky mu odovzdala iná neznáma osoba, čím spôsobil poškodenému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. N.. D. č. XXXX/XX, škodu vo výške 1.000,- Sk, čo činí 33,19- Eur, pričom uvedeným konaním bola spôsobená aj škoda poškodenému W.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, ul. E. č. XXX/XX, X. D., ktorému 1 ks falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 500,- Sk série F čísla XXXXXX bol vydaný za zakúpený tovar po tom, čo táto bankovka bola uvedená do obehu obvineným V. X. pri platbe za tovar dňa 09.09.2009. Za to mu bol uložený podľa § 270 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému uložil zákaz stretávania sa s odsúdenými V. X., nar. XX.XX.XXXX, C. J., nar. XX.XX.XXXX a C. J., nar. XX.XX.XXXX. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodeným, a to: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, X., Ul. N.. D. č. XXXX/XX, vo výške 33,19-, Eur, W.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, E. č. XXX/XX, X. D., vo výške 16,60,- Eur a P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Na Y. č. XXXX/XX, vo výške 16,60,- Eur, a to vo všetkých prípadoch spoločne a nerozdielne s odsúdeným C. J., V. X. a C. J.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom svojho obhajcu. V pomerne rozsiahlom písomnom zdôvodnení svojho odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje a považuje toto rozhodnutie za nezákonné. Podľa jeho názoru, on sa žiadneho trestného činu, ktorý je mu kladený obžalobu za vinu, nedopustil. Zdôraznil, že súd prvého stupňa vo svojom výroku si nekriticky osvojil nenáležite overené nepreukázané, ale len vydedukované tvrdenie prokuratúry v obžalobe napriek tomu, že nikdy ani samotným znalcom z odboru výpočtovej techniky W.. M. nebolo preukázané použitie akéhosi skeneru A., akýchsi ďalších nezistených komponentov, prípadne tlačiarne R. pri výrobe falošných bankoviek nominálnej hodnoty 500,- Sk V a ani nebolo preukázané v priebehu dokazovania, že by P. T. takýmito zariadeniami disponoval. Ďalej poznamenal, že P. T. pod tlakom osôb zo zločineckého prostredia, z ktorého sa mu vyhrážali zabitím detí i manželky, na naliehanie najmä zo strany X. a J., vydal v obci O. X. napodobeniny bankoviek, ktoré sa nachádzali u neho v kancelárii a mali slúžiť výlučne ako zľavové poukážky pre jednotlivých záujemcov - klientov v obchodných vzťahoch, pokiaľ išlo o kúpu a predaj zdravotníckych potrieb, ktoré propagoval na rôznych prezentáciách. Tieto napodobeniny sa nachádzali na kancelárskom papieri formátu A4 nerozstrihané, ani nezlepované. Ďalej dodal, že bol v priebehu dokazovania pod značným psychickým nátlakom či už zo strany M. alebo aj pod nátlakom X. a J., ktorí sa mu vyhrážali fyzickou likvidáciou. Preto si vymyslel verziu, že on sám tieto napodobeniny bankoviek vyhotovil na svojom PC zariadení, i keď to v skutočnosti nebolo vôbec pravdou. Z týchto dôvodov po dlhší čas v prípravnom konaní nevyvracal legendu o tom, že falzifikáty peňazí vytlačil on. Skutočným výrobcom napodobenín peňazí bol P. C., ktoré doručil do kancelárie, ktoré tam aj zanechal. Napriek tomu, že T. C. túto skutočnosť poprel, on je toho názoru, že tohto protiprávneho konania sa mal dopustiť tento svedok. Namietal aj postup orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so zaistením komponentov k počítačom pri domovej prehliadke u svedka C.. Z nepochopiteľných dôvodov C., či jeho družke boli tieto komponenty vrátené, avšak tie PC a zariadenie, ktoré zaistil vyšetrovateľ mjr. T. u neho, mu vrátené neboli. Namietal aj závery znaleckého skúmania znalcom W.. M., pretože z jeho strany nebola preukázaná výroba falošných bankoviek alebo ich napodobenín. Znalec musel konštatovať jasne a zreteľne, že na PC zariadeniach nájdených a zaistených u neho, resp. na iných komponentoch - prídavných zariadeniach, žiadne stopy po výrobe bankoviek nenašiel. Celá štruktúra obžaloby nestojí na ničom inom len na pôvodnom jeho priznaní v čase, keď bol pod absolútnym stresom. Zdôraznil, že okrem tohto samotného priznania neexistuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že on falšoval peniaze v úmysle dať ich ako pravé, ako je mu kladené za vinu. Okrem týchto skutočností poukázal aj na výpoveď svedkov, a to jeho bývalých spolupracovníkov, ktorí vo svojich výpovediach poznamenali, že on nebol tak zručný, aby mohol falšovať peniaze. Že sa jemu vyhrážali, či už bratia J. alebo X., možno vydedukovať aj z výpovede I. Y. zo dňa 10.09.2008, ktorý potvrdil, že J. sa mu vyhrážali zničením jeho rodiny, ak nezmení výpoveď pred políciou. Je nepochopiteľné, že súd prvého stupňa výpovede bezúhonných svedkov, ako sú odborníci na PC systémy, a to K. E., C. T., ako aj E. T., hodnotil ako tendenčné a nevieryhodné, čo zdôvodnil tým, že ide o priateľov a rodinu, naproti tomu výpovede iných svedkov vyhodnotil v jeho neprospech. Týka sa to aj výpovede I. T., ktorý bol s V. X. v obci O. dňa 09.09.2008 údajne ako vodič za účelom prevzatia napodobenín peňazí. Taktiež nebolo dokázané, či tento svedok bol u svojej tetky v predmetný deň, čo vyšetrovateľ vôbec neskúmal, či uvedená tetka skutočne v obci O. aj býva. Taktiež poukázal aj na rozporuplné tvrdenia X., či už vo výpovedi dňa 30.09.2008 alebo dňa 14.10.2008 ohľadne počtu bankoviek. Vyslovil názor, že keďže znalecké dokazovanie nebolo úplné a objektívne, mal súd v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. pribrať znalca z odboru polygrafie, za účelom skúmania tlačiarní, ktorými v tom čase obžalovaný disponoval. Tiež spochybnil aj výpoveď svedkyne C.. E. T., pracovníčky L., ktorá sa mala vyjadriť v tom zmysle, že falzifikáty bankoviek v nominálnej hodnote 500,- Sk pod číslom V boli vyhotovené na laserovom zariadení, ktoré pracuje na princípe práškového tonera, pretože podľa výpovede tejto svedkyni u laserových falzifikátov je možno zistiť bitmapový kód, prostredníctvom ktorého je možné určiť konkrétny typ zariadenia a kde bolo dodané. Túto analýzu môže na žiadosť súdu vykonať L. v spolupráci s R., čo trvá celkove dva až tri mesiace. Zotrval na tom, že on odovzdal X. len reklamný materiál, teda len napodobeniny bankoviek, série V vytlačené jednostranne na formáte A4, teda tie, ktoré boli zaistené u neho pri prehliadke v priestoroch jeho kancelárie. Len týmito jedinými disponoval a tieto i vydal dňa 09.09.2008 v obci O. X., pričom však zdôraznil, že tieto sú rozmerovo diametrálne odlišné od tých, ktoré posudzovala L.. Imitácie bankoviek v nominálnej hodnote 500,- Sk, ktoré boli zaistené v jeho kancelárii a označené číslom V zreteľne nie sú ani neboli zameniteľné s pravými bankovkami. Taktiež podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil, keď opätovne odmietol vykonať dôkazy obhajobou navrhované, a to vypočuť ako svedka G. M., C.. I. C., I. C. a W.. I. T. aj napriek tomu, že už takéto návrhy na doplnenie dokazovania navrhol v rámci hlavného pojednávania. Podľa jeho názoru nebola naplnená ani subjektívna stránka tohto trestného činu, resp. zločinu, pretože Trestný zákon predpokladá a vyžaduje úmyselné konanie páchateľa, čo však nebolo v rámci dokazovania preukázané. Namietal aj výrok súdu, týkajúci sa náhrady škody, pretože v predchádzajúcom konaní boli odsúdení J. a X. zaviazaní nahradiť škodu poškodeným spoločne a nerozdielne a keďže ju spôsobili vlastným konaním tak súd tým, že ho zaviazal k náhrade škody rozhodol nedôvodne a duplicitne. Záverom poznamenal, že podľa jeho názoru za danej situácie nebolo možné rozhodnúť o vine a treste, pretože nebol zadovážený ustálený reťazec dôkazov, ktoré by jeho vinu preukazovali, a preto malo byť rozhodnuté v zmysle zásady ,,in dubio pro reo“, lebo táto varianta je najpriaznivejšia v jeho prípade. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby ho v zmysle § 285 písm. a), b), c) Tr. por. v plnom rozsahu oslobodil, poprípade, aby zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por. a v súlade s ust. § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na písomnom vyhotovení odvolania a dodal, že už v cele predbežného zadržania prosil na kolenách policajta, aby ho pustil zo zadržania, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a že sa bojí o rodinu. Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Prvostupňový súd pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre poznanie skutkových okolností, nevyhnutých pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného G. T. podaná. V odôvodnení rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., presvedčivo a podrobne a nakoniec aj vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel a tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Odvolací súd si v podstate osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na priliehavé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom, v ňom popísaným. Odvolací súd pritom poukazuje aj na svoje rozhodnutie zo dňa 21.03.2012, sp.zn. 3 To 5/2012, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 12.09.2011, sp.zn. 2T 24/2009 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, v ktorom v podstate vyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného a nariadil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom jednak znalca W.. I. M., dopočuť odbornú referentku L. banky D., E. T. a zdôvodniť, ak nevyhovie návrhom na doplnenie dokazovania, ktorý predostrel obhajca obžalovaného, z akých dôvodov jeho návrhu nevyhovel. Súd prvého stupňa, riadiac sa právnym názorom prvostupňového súdu, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a v dôvodoch odvolania aj presvedčivým spôsobom zdôvodnil, prečo nevyhovel návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom svedka G. M., vyšetrovateľa mjr. T., výsluchu predchádzajúcich obhajcov obžalovaného C.. C. a I.. C.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, výsluchy týchto svedkov by nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré boli neznáme. Okrem toho odvolací súd taktiež nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie o expertízu, s cieľom zistiť konkrétne zariadenie, použité na výrobu falšovaných bankoviek, nakoľko nie je možné zistiť súčasného aktuálneho vlastníka tlačiarne alebo kopírky, ale len veľkopredajcu. Súčasne odvolací súd poznamenáva, že od doby, kedy mal byť spáchaný skutok, teda od 09.09.2008 až do zadržania obžalovaného G. T., uplynul dostatok času na to, aby obžalovaný mohol urobiť opatrenia takého charakteru, ktoré by jeho protiprávne konanie spochybňovalo v tom zmysle slova, že mohol jednak urobiť zásahy do technického vybavenia, ktorým disponovala jeho firma, poprípade čas technického vybavenia z kancelárie odstrániť. Aj keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako je už vyššie uvedené je presvedčivé, odvolací súd k dôvodom odvolania obžalovaného uvádza nasledovné: V prvom rade odvolací súd poukazuje na veľmi podrobnú a presvedčivú výpoveď obžalovaného v procesnom postavení obvineného, kde za účasti svojho obhajcu, či už pred vyšetrovateľom alebo pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu prokurátora o jeho vzatí do väzby rozviedol, za akých okolností a prečo sa dopustil protiprávneho konania, zodpovedajúcemu zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí či cenných papierov podľa § 270 Tr. zák. a výslovne tiež poznamenal, že to bol práve on, kto na požiadanie v tom čase zo strany jemu dvoch neznámych osôb, krstným menom V. a C., naskenoval 500,- Sk bankovku, ktorú mu na tento účel uvedené osoby odovzdali a ktorú im v konečnom dôsledku ani nevrátil. Taktiež presvedčivým spôsobom popísal odovzdanie falošných bankoviek v obci O. ako aj okolnosti, ktoré tomuto odovzdaniu predchádzali. Doslova uviedol, že peniaze tlačil z obdivoch strán, a to dovtedy, kým mu vydržala náplň do tlačiarne. Presný počet takto vytlačených bankoviek však uviesť nevedel, ale pripustil, že to bolo 20 až 30 strán formátu A4 a na každej boli vytlačené z oboch strán dve alebo tri bankovky. Tiež výslovne uviedol, že predmetné naskenované bankovky po vytlačení postrihal a takto nastrihané odovzdal uvedeným osobám. Pripustil, že predpokladal, že tieto falošné bankovky budú použité ako pravé, hoci s úplnou istotou - čo je pochopiteľné, keďže ich on sám do obehu nedal, uviesť nevedel. Taktiež poznamenal, že postupom času začal sa obávať o seba a o svoju rodinu, čo vyplynulo z obsahu komunikácie medzi ním a osobami, pre ktoré uvedenú službu uskutočnil. Skutočnosť, že predmetnú bankovku sám skenoval a nakoniec aj postrihal sám, potvrdil aj pri konfrontáciách, ktoré boli vykonané medzi ním a v tom čase obvineným V. X. a C. J.. Aj keď obžalovaný v neskoršom štádiu trestného konania svoju obranu zameral najmä na tvrdenie, že on sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil a protiprávneho konania sa dopustil P. C., ďalej, že on odovzdal X. a J. len propagačný materiál, na ktorom bola vytlačená bankovka nominálnej hodnoty 500,- Sk, ale s číslom série V ako aj, že na počítačových zostavách, nachádzajúcich sa v kancelárii jeho firmy, sa tlačenie bankoviek neuskutočnilo, ani nemohlo, čo mal potvrdiť aj znalec W.. M., táto jeho obrana bola vyvrátená dôkazmi, s obsahmi ktorých sa prvostupňový súd dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal. Zo spisu OR PZ LC, M. XXX/OEK-LC-XX možno zistiť, že trestné stíhanie, vedené proti P. C., pre trestný čin podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavené s konštatovaním, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Nijakým spôsobom totiž nebolo dokázané, tak ako to tvrdil obžalovaný, že uvedená osoba sa mala podieľať na konaní, z ktorého bol on sám obvinený. Je pravdou, že pri prehliadke kancelárskych priestorov firmy obžalovaného boli nájdené prefotené bankovky série F XXXXXXXX, avšak tieto neboli tými, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie voči obžalovanému, a preto ich existencia je v tomto prípade vo vzťahu k žalovanému skutku irelevantná. Tak znalec z odboru elektrotechniky - odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika a počítačové programy, ako aj odborná referentka L. banky D. C.. E. T., ktorá vypracovala posudok (nie znalecký v zmysle Tp) na 500,- Sk jednoznačne uviedli (a ani odvolací súd nemá dôvod o týchto tvrdeniach pochybovať), že predmetné falzifikáty boli zhotovené na farebnom reprografickom zariadení, s použitím práškového toneru, pričom znalec vo výpovedi tiež poznamenal, že takto zhotovený falzifikát je možné vyrobiť na každej laserovej tlačiarni alebo multifunkčnom zariadení metódou kopírovania, a množstvo uvedené v skutkovej vete obžaloby možno zrealizovať (skopírovať) do niekoľko minút. Ani výpoveď svedka I. T., ktorý potvrdil stretnutie obžalovaného s V. X. v obci O., nemožno vyhodnotiť aj napriek určitým nepresnostiam (napríklad odhad vzdialenosti, odkiaľ mal pozorovať odovzdanie falošných bankoviek) za nedôveryhodnú, pretože toto stretnutie jednak obžalovaný pripustil a potvrdil ho aj sám V. X.. V tomto smere nebolo potom potrebné ani zisťovať, či tento svedok v inkriminovanom čase navštívil svoju tetku alebo nie, ako to navrhoval obžalovanej. Ak obžalovaný sa v odvolaní domáhal výsluchu svedkov, čo súd prvého stupňa neakceptoval, k tomu aj odvolací súd poznamenáva, že výpovede týchto svedkov z hľadiska doplnenia dôkaznej situácie sú nadbytočné, pretože okrem obžalovaného a svedka C. J. a svedka V. X., poprípade svedka I. T., žiadna iná osoba pri odovzdávaní ani pri skenovaní falošných peňazí zúčastnená nebola. Skutočnosť, že v neskoršom štádiu konania malo byť určitým spôsobom na obžalovaného G. T. naliehané neznámymi osobami, čo u neho vyvolalo pocit strachu o svoju rodinu sa síce preukázala, avšak podľa názoru odvolacieho súdu, až v období, keď falzifikáty boli naskenované, čo možno vyvodiť aj z obsahu úradného záznamu, spísaného nstržm. I. E. a nstržm. I. T., nachádzajúceho sa na čísle listu 899, ktorý spísali v súvislosti s riešením dopravného priestupku zo strany obžalovaného, ktorý po výzve, aby sa podrobil odberu krvi, v súvislosti so zistením, že požil alkohol, jednak výzvu neakceptoval a k uvedeným príslušníkom polície sa správal drzo a arogantne. Toto jeho správanie malo časovo nasledovať krátko potom, ako podľa jeho tvrdenia svedkovia X. a J. sa mu mali vyhrážať v súvislosti s jeho odmietnutím zabezpečenia falošných bankoviek. Ak by totiž bolo pravdivé jeho tvrdenie o tvrdom nátlaku zo strany týchto svedkov, nič mu nebránilo v tom, aby sa na príslušníkov polície s pocitom ohrozenia ešte v ten deň obrátil, poprípade inak ohlásil (či už na príslušnom policajnom zbore alebo prokurátorovi) skutočnosti odôvodňujúce možný nátlak, resp. ohrozenie zo strany týchto svedkov. Odvolací súd tiež poznamenáva, že zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 14.01.2009 nevyplýva tá skutočnosť, že by v tom čase obvinený T. vyslovil nespokojnosť s priebehom vyšetrovania a okrem vypočutia svedka C. T. nenavrhol spolu s obhajobou žiadne doplnenie dokazovania. Aj v tomto smere potom jeho argumentácia o neobjektivite vyšetrovania zo strany vyšetrovateľa neobstojí a správne túto jeho námietku okresný súd neakceptoval. Tiež neobstojí námietka obžalovaného jednak v tom smere, keď tvrdil, že v biliardovom bare nekonzumoval alkohol, ani spochybňovanie postupu vyšetrovania, keď vyšetrovateľ podľa jeho názoru mal zisťovať miesto spálenia falošných bankoviek zo strany V. X. a následne podrobiť skúmaniu tohto popola formou expertízy, pretože jednak obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 04.11.2008 pripustil, že si v uvedenom bare dal štamperlík ako aj, že V. X. pri výsluchu dňa 03.10.2008 uviedol, že falošné bankovky spálil v hore a popol rozkopal. Z dôkazov, ktoré boli produkované či už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný falšoval peniaze v úmysle dať ich ako pravé, čím si naplnil skutkovú podstatu zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. Konal tak v úmysle priamom podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože prinajmenšom bol uzrozumený s tým, že tieto falošné bankovky budú dané do obehu ako pravé. Odvolací súd nemá námietky ani k zneniu skutkovej vety, uvedenej vo výroku o vine napadnutého rozsudku, pretože táto výstižne nielenže vystihuje konanie obžalovaného, ale aj následne uvádzanie falošných bankoviek do obehu, čo plne zodpovedá ust. § 270 ods. 2 Tr. zák. Keďže odvolanie podal obžalovaný a odvolací súd výrok o treste v neprospech obžalovaného zmeniť nemôže, je nutné poznamenať, že trest, ktorý uložil prvostupňový súd, je skôr mierny, však na druhej strane bude postačovať na prevýchovu a nápravu páchateľa tak, ako to má na mysli ust. § 34 a nasl. Tr. zák. a naplní tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Odvolací súd nemá výhrady ani ohľadne výroku o náhrade škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., pretože obžalovaný aktívnym konaním za účasti ďalších osôb, v tomto čase už odsúdených, spôsobil poškodeným stranám škodu a je irelevantné, či tieto dve osoby v tomto čase - o čom odvolací súd však nemá žiadne informácie, škodu uhradili alebo nie. Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd v zmysle ust. § 319 Tr. por. ho ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.