Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/253/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010288 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709010288.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2012, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní obžalovaného C.. X. V., poškodenej U.. M. V. zastúpenej splnomocnencom JUDr. Jánom Krnáčom a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 28.09.2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného a zrušuje aj výrok o treste. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného C.. X. V. podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 , ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že : v presne nezistený deň v mesiaci september 2006 v čase asi o 17.00 hodine vo Zvolene, okres Zvolen, na ul. Petra Jilemnického v priestoroch rodinného domu č. XXXX/X násilím donútil k súloži svoju manželku U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po tom ako si U.. M. V. na základe jeho telefonickej výzvy prišla do uvedeného domu pre svoje osobné veci, jej začal najprv vulgárne nadávať, opakovane do nej strkal, chytal ju za rameno a mykal s ňou, ťahal ju za vlasy a bil ju rukami po tvári, pričom ani po výzve, aby ju nechal odísť, od svojho konania neupustil a následne ju hodil na zem do perín kde jej stiahol nohavice, zvalil sa na ňu, stiahol jej nohavičky, následne sa vyzliekol aj on a napriek jej odporu, kde ho U.. M. V. od seba odtláčala a udierala ho do tváre a hrudníka, vykonal s ňou súlož, pričom týmto svojim konaním poškodenej U.. M. V. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., ul. P. L. č. XXXX/X, prechodne bytom Z., F. č. 1, nespôsobil žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a práceneschopnosť, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodenej U.. M. V., zastúpenej splnomocnencom JUDr. Jánom Krnáčom zamieta. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C.. X. V. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. , ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: v presne nezistený deň v mesiaci september 2006 v čase asi o 17.00 hodine vo Zvolene, okres Zvolen, na ul. Petra Jilemnického v priestoroch rodinného domu č. XXXX/X násilím donútil k súloži svoju manželku U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po tom ako si U.. M. V. na základe jeho telefonickej výzvy prišla do uvedeného domu pre svoje osobné veci, jej začal najprv vulgárne nadávať, opakovane do nej strkal, chytal ju za rameno a mykal s ňou, ťahal ju za vlasy a bil ju rukami po tvári, pričom ani po výzve, aby ju nechal odísť, od svojho konania neupustil a následne ju hodil na zem do perín kde jej stiahol nohavice, zvalil sa na ňu, stiahol jej nohavičky, následne sa vyzliekol aj on a napriek jej odporu, kde ho U.. M. V. od seba odtláčala a udierala ho do tváre a hrudníka, vykonal s ňou súlož, pričom týmto svojim konaním poškodenej U.. M. V. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., ul. P. L. č. XXXX/X, prechodne bytom Z., F. č. 1, nespôsobil žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie a práceneschopnosť. Bol za to odsúdený podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 roky. Podľa § 51 ods. 1, 2, § 49 ods. 1 písm. a) mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX . s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Naproti tomu bol obžalovaný pod bodom 1/ pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., pod bodom 2/ pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a pod bodom 3/ pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že: v bode 1/ v období od mesiaca september roku 2002 najmenej do mesiaca august 2007 v mieste svojho trvalého bydliska vo K. na ul. L. č. X a v Z. v priestoroch ubytovne na ul. F. č. X ako aj na ďalších rôznych miestach vo Zvolene a Trnave týral a spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju pri ich pravidelných vzájomných stretnutiach opakovane fyzicky napádal, bil ju rukami po tvári a kopal do celého tela, slovne a tiež prostredníctvom SMS správ a telefonátov jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a nútil ju aby opustila svoje zamestnanie, bezdôvodne ju obviňoval z neschopnosti postarať sa o ich spoločného syna a tiež z toho, že má mimomanželský vzťah, kvôli čomu ju neustále sledoval a zastavoval, ju a následne sa jej vyhrážal zabitím ak neuposlúchne jeho príkazy, čím svojim konaním poškodenej U.. M. V., opakovane spôsoboval rôzne zranenia, kvôli ktorým menovaná bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie a tiež jej týmto spôsoboval psychické utrpenie, pričom táto v dôsledku jeho konania dodnes trpí predĺženou depresívnou reakciou (reaktívnou depresiou) s nutnosťou psychiatrickej liečby a s dobu práceneschopnosti najmenej 3 mesiace, v bode 2/ dňa 06.04.2007 v čase o 10.00 hod. vo Zvolene, na parkovisku pred OD Hypernova, okres Zvolen sa vyhrážal svojej manželke U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX zabitím, tým spôsobom, že po tom čo si menovaná na parkovisku zobrala k sebe svojho maloletého syna M. B., začal na ňou kričať, že ju hnusná skurvená štetka, že mu má okamžite vrátiť syna lebo ju zabije a že ju fyzicky aj psychicky zlikviduje a že to bude ešte tieto sviatky, pričom sa na ňu zaháňal a chcel sa dostať ku nej, v čom mu zabránil brat U.. M. V. X. X., ktorý sa postavil medzi nich, čo menovaná využila, rýchlo nastúpila do svojho OMV a z miesta musela na tomto ujsť preč, po točom ju začal C.. X. V. prenasledovať na svojom OMV do mesta Zvolen, kde ju od Ulice Nám. Slobody až po Ulicu M. R: Štefánika s vozidlom blokoval, čím ju nútil aby s vozidlom zastavila a keď jej vošiel na Ul. M. R. Štefánika do jazdnej dráhy, musela s autom zastaviť, po čom od svojho ďalšieho konania upustil, nakoľko sa na miesto dostavila hliadka OO PZ Zvolen, ktorá počas služby spozorovala neobvyklú jazdu ich dvoch vozidiel, čím takýmto svojím kaním vzbudil v menovanej dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní, v bode 3/ dňa 25.-08.2007 okolo 20.00 hod. vo Zvolene na Námestí SNP pred budovou Pošty č. 1, okres Zvolen, po predchádzajúcej hádke fyzicky a verbálne napadol U.. M. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju päsťou pravej ruky trikrát udrel do oblasti šije, čím jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie šije, podvrtnutie krčnej chrbtice a otras mozgu ľahkého stupňa, čim jej spôsobil práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov, oslobodený podľa § 285 písm. b) spod obžaloby okresného prokurátora so záverom, že skutky nie sú trestnými činmi. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, poškodená zastúpená splnomocnencom a okresný prokurátor. Obžalovaný C.. V. v písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že sa odvoláva do odsudzujúcej časti rozsudku a to do viny i trestu. Uviedol ďalej, že je nevinný pretože sa trestného činu znásilnenia nedopustil, podľa neho ide o výmysel jeho bývalej manželky spolu s jej splnomocnencom. Poukázal na to, že manželka podala trestné oznámenie s odstupom 6 mesiacov od údajného znásilnenia. Považoval za neštandartné, keď mu policajti obvinenie za trestný čin znásilnenia doručili v čase keď prebiehalo rozvodové konanie s jeho manželkou. Má za to, že i vtedy L.. Krnáč ako právny zástupca jeho manželky sa správal voči nemu nevhodne a jeho snahou bolo zdiskreditovať ho, keďže súd rozhodoval aj o tom, komu bude po rozvode zverené ich dieťa pochádzajúce z manželstva. Ani pri rozvodovom konaní sa manželka ani nezmienila, že by ním mala byť znásilnená a o jej údajnom znásilnení neexistuje žiadna lekárska správa a sama poškodená nevedela určiť presnejšie ani deň kedy k znásilneniu malo dôjsť. Obžalovaný tvrdí, že pokiaľ by sa mal v čase, tak ako poškodená tvrdí, dopustiť trestného činu znásilnenia tak by to manželka určite oznámila v ten istý deň. Keďže v tomto čase boli trestne stíhaní jej blízki príbuzní za konanie, ktorého sa mali dopustiť voči nemu. V závere žiadal, aby bol oslobodený v plnom rozsahu spod obžaloby keďže skutok nespáchal ani ho spáchať nemohol. Poškodená U.. M. V., zastúpená splnomocnencom JUDr. Krnáčom napadla výrok, ktorým bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Tr. por. Uviedla, že škodu si uplatnila riadne a včas a to z titulu bolestného vo výške 872 Eur za skutok uvedený v obžalobe pod bodom 4/ a 100 Eur za poškodenie ošatenia dňa 16.02.2007, pričom toto konanie je súčasťou skutku pod bodom 2/ obžaloby. Ďalej uviedla, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch o oslobodení považuje zhodne s prokurátorom za nezákonný a nesprávny. Odvolanie prokurátora voči oslobodzujúcej časti pokladá za dôvodné, v ďalšom rozoberá jednotlivé dôkazy, ktoré podľa jej názoru dávajú dostatočný podklad na to, aby bol obžalovaný uznaný vinným v zmysle obžaloby. V závere navrhla aby odvolací súd na základe odvolania prokurátora a tiež jej odvolania zrušil rozsudok súdu prevého stupňa v napadnutých výrokoch a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, aby tak mohlo dôjsť ku korektnému a spravodlivému rozhodnutiu o jej uplatnených nárokoch na náhradu škody. Okresný prokurátor podal písomne odvolanie do oslobodzujúcej časti a do odsudzujúcej časti do výroku o treste a tiež o náhrade škody. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ani s jeho dôvodmi. Poukazuje na výpovede poškodenej, ktorá počas prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, pričom jej výpovede boli potvrdené aj výpoveďami svedkýň F., X. a ďalších. Svedkovia potvrdzovali prenasledovanie a ohrozovanie poškodenej aj keď sa táto odsťahovala mimo okresu mesta Zvolen a bývala v Trnave. O tom, že obžalovaný je schopný dopustiť sa konania, ktoré mu je kladené za vinu svedčia aj početné znalecké posudky, ktoré sa zhodujú v hodnotení osoby obžalovaného v tom, že v dôsledku úrazu ma zistiteľné zmeny centrálnej nervovej sústavy, ktoré ovplyvňujú jeho správanie, v tom že nerešpektuje iné názory, vyvoláva konfliktné situácie a nie ej schopný ovládať svoju agresivitu. Naopak znalecký posudok vypracovaný na poškodenú potvrdzuje, že táto trpí predĺženou depresívnou reakciou, pričom v minulosti takýmto ochorením netrpela, takáto porucha by nevznikla bez stresujúceho faktoru, ktorému bola vystavená zo strany obžalovaného. Aj skutky uvedené pod bodom 3/ a 4/ obžaloby boli preukázané svedeckými výpoveďami a lekárskou správou. Obrana obžalovaného podľa prokurátora nebola takého charakteru aby ju bolo možné vyhodnotiť ako pravdivú, výpoveďami si skôr odporoval a jeho výpovede pôsobili nevieryhodne. Ani výpovede svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného, ako napríklad U.. F. nemožno považovať za vieryhodné, pretože boli rozdielne v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní. Naopak svedkovia - kolegovia poškodenej potvrdili, že im poškodená rozprávala aké má problémy s obžalovaným, čo na nej bolo aj vidieť, pretože psychicky bola na tom zle. Svedkyňa X. si na nej všimla modriny a tejto sa aj zdôverila poškodená ohľadom znásilnenia. Prejavy agresivity potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa R. X., sestra poškodenej, ktoré vyplývali z rozprávania poškodenej napokon sama bola prítomná pri tom keď obžalovaný poškodenú ponižoval. Podľa prokurátora vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné vysloviť, že skutky nie sú trestnými činmi aj keď sa stali. Tieto jednoznačne napĺňajú všetky pojmové znaky žalovaných zločinov a prečinov, tak ako je to uvedené v obžalobe. Čo sa týka uloženia trestu prokurátor poukazuje na skutočnosti , že pri ukladaní trestu bolo potrebné aplikovať tzv. asperačnú zásadu zakotvenú v § 41 ods. 2 Tr. zák. a upraviť trestnú sadzbu, tak že spodná hranica by predstavovala 13 rokov a 6 mesiacov a horná 20 rokov. Nemožno sa stotožniť podľa prokurátora s názorom súdu ohľadom použitia zmierňujúceho ustanovenia § 39 Tr. zák. pretože neboli zistené také skutočnosti na strane obžalovaného, ktoré by umožňovali aplikáciu tohto ustanovenia. Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby krajský súd vo veci sám rozhodol. Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že len odvolanie obžalovaného možno vyhodnotiť ako dôvodné. za také však nemožno označiť odvolania prokurátora a poškodenej. Čo sa týka oslobodzujúcej časti rozsudku, podľa krajského súdu prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a z neho potom vyvodil správne závery skutkové a následne i závery právne. Vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 1/ rozsudku, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný poprel, že by sa voči poškodenej správal takým spôsobom aby jeho konanie vykazovalo znaky žalovaného trestného činu, napriek tomu, že ich manželstvo nepokladal za bezproblémové. Obžalovaný uviedol, že jeho manželka bola zadĺžená, odišla do Trnavy odkiaľ sa vracala len cez víkendy, ktoré trávila u rodičov. On sa dlhodobo staral sám o malé dieťa, keď im nevyšlo súžitie o ktoré sa pokúšali v Trnave. Poškodená U.. M. V. tiež hodnotila manželstvo ako problémové, keď jej obžalovaný od začiatku vyčítal neschopnosť viesť domácnosť. Neskôr tieto výtky vyústili i do fyzických útokov, ktoré sa potom podľa nej odohrávali denne. Keďže nechcela byť s obžalovaným v spoločnej domácnosti odišla do Trnavy. Aj keď po čase navrhla obžalovanému súžitie v Trnave obžalovaný to odmietol. Obžalovaný ju potom začal sledovať a vyvolávať jej kolegom. Zasielal jej rôzne vulgárne sms, pričom sa v tomto smere obrátila na políciu. S týmito atakmi sa nedokázala vyrovnať, obrátila sa aj na lekára a od roku 2007 sa liečila z psychických problémov. Z uvedeného vyplýva, že proti sebe stáli dve odlišné tvrdenia a to obžalovaného a poškodenej, ktoré sa vzájomne vylučovali. Správne potom vychádzal okresný súd z ďalších dôkazov, ktoré posiľňovali tvrdenie jednej alebo druhej strany. Rozpory v rodine poškodenej potvrdila aj jej sestra R. X., ktorá ich občas navštevovala, počula rôzne slovné útoky na poškodenú a videli aj fyzické ataky. Nejakú dobu sa starala o syna obžalovaného a poškodenej. Svedkyňa tiež potvrdila, že sestra sa jej sťažovala, že obžalovaný ju sleduje. V Trnave videla ako ju poškodený napadol. Bratia poškodenej svedkovia L. X. a X. X. vedeli od poškodenej o jej problémoch s obžalovaným. Počuli ho kričať i nadávať. Matka poškodenej U.. X. X. uviedla, že vedela o problémoch v rodine jej dcéry, keďže táto bola stále nervózna, nevidela však na dcére známky zranenia. Podobne sa k veci vyjadroval aj otec poškodenej. Svedkyňa W. X., kolegyňa poškodenej, uviedla, že sa jej poškodená sťažovala na podozrenia zo strany manžela z jej nevery, že ju prenasleduje a fyzicky ju napáda. Bola svedkom ako obžalovaný poškodenej do telefónu hrubo nadával. Svedkyňa F. I. potvrdila, že poškodená jej dala prečítať vulgárne sms od obžalovaného, ktoré jej zasiela najmä vtedy keď ostávala na víkend v Trnave, čo bolo zhruba každý druhý týždeň. Spomenula si ako ich obžalovaný zablokoval autom, aby s poškodenou dohodol kto pôjde pre syna. Svedok U.. Z. E. sa od poškodenej dozvedel ako ju obžalovaný má sledovať a fyzicky napádať. Zranenia však na nej nevidel, bola skôr nervózna, viackrát ho odviezla domov. Na druhej strane svedkyňa C.. W. U. bola nechtiac svedkom vzájomných hrubých nadávok medzi obžalovaným a poškodenou, obžalovaný jej dával čítať aj vulgárne sms, ktoré pochádzali od poškodenej. Príčinou podľa svedkyne bolo dieťa, o ktoré sa obžalovaný a poškodená hádali, podľa jej vedomostí sa poškodená o dieťa nejaký čas nestarala. O dieťa sa staral obžalovaný. Neskôr si poškodená dieťa zobrala a vydierala ním obžalovaného. Podľa svedkyne sa obžalovaný o syna veľmi príkladne staral a viackrát pre neho plakal, keď mu poškodená dieťa odmietla dať. Svedok U.. F. bol svedkom ako poškodená sa vyjadrovala hanlivo na adresu obžalovaného, podľa svedka bola to skôr poškodená, ktorá dávala najavo svoju nadradenosť nad obžalovaným. Obžalovaný chodieval k tomuto svedkovi na ošetrenie so synom, lebo poškodená odišla pracovať do Trnavy. Na obžalovaného boli vypracované znalecké psychiatrické posudky, pričom druhý v poradí bol ako kontrolný. Znalci psychiatri sa zhodli v tom, že osobnosť obžalovaného možno hodnotiť ako vytrvalú, rozhodnú v citovej oblasti nevyváženú s chýbajúcou kontrolou nad svojím správaním. Zistili u neho latentnú agresivitu, rysy paranoidity, egocentrizmu a pedantérie. nejedná sa však o duševné ochorenie ale o osobnostný rys. V minulosti u obžalovaného bol úrazom zasiahnutý mozog, v dôsledku čoho vznikol psycho syndróm. Aj znalec psychológ hodnotil osobnosť obžalovaného ako abnormálne štruktúrovanú osobnosť na podklade ľahkých organických zmien s akcentáciou vzťahovačnosti s narušenou kontrolou afektívnych prejavov. Psychológ zistil u obžalovaného latentné agresívne reakcie. Z podnetu obžalovaného bol vypracovaný aj ďalší psychologický posudok. Znalec v ňom označuje osobnosť obžalovaného ako silnú s koncepčným myslením, ktorá dokáže reagovať aj na expanové životné situácie. Obžalovaný je podľa neho z psychologického hľadiska skôr obeťou, ktorá subjektívne citlivo prežíva narušenie jeho práv. Podľa tohto znalca obžalovaný nie je násilnícky ani agresívny typ. Zo znaleckého posudku znalca z oblasti traumatológie vyplýva, že obžalovaný pri dopravnej nehode utrpel závažné zranenie v podobe rozsiahleho poranenia mozgu s následným organickým psychosyndrómom, pričom tento stav pretrvával niekoľko rokov a k zlepšenie dochádzalo až po dlhej dobe. Určité následky zranenia podľa znalca psychológa vo forme poškodenia centrálnej nervovej sústavy majú vplyv na zvýšenú dráždivosť a zníženú toleranciu. Z psychologického posudku vypracovaného na poškodenú vyplýva, že bol u nej zistený neurotický vývin osobnosti prejavujúci sa telesným obtiažami. Osobnosť poškodenej z psychologického hľadiska je kvalifikovaná ako otvorená až bezstarostná, pričom je emocionálne menej zrelá. Vzťah k manželovi bol formovaný traumatickými zážitkami, neskôr ako ľahostajný. Bolo u nej zistené neurotické prežívanie situácie v rodine vyžadujúce ambulantnú psychologickú intervenciu. Podkladom jej neurotických porúch je podľa znalca traumatizácia konfliktným manželským súžitím. Poškodená bola schopná vnímať prežité situácie a tieto aj správne reprodukovať. Táto znalkyňa podala posudok aj k osobe dieťaťa obžalovaného a poškodenej, maloletého U.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že dieťa túži po harmonickom živote rodičov, spomína si na otcovu podráždenosť, pričom v jeho prežívaní dominuje nevhodné správanie otca voči matke. Dieťa má však rado obidvoch rodičov a chcelo by byť s obidvoma. Konflikty obžalovaného s poškodenou zanechali na maloletom následky. Z priložených priestupkových spisov vyplynulo, že obžalovaný bol za niektoré čiastkové konania zahrnuté v skutkovej vete sankcionovaný. Z vykonaných dôkazov vyplynulo pre krajský súd, že súžitie obžalovaného s poškodenou nemožno v žiadnom prípade označiť za harmonické, skôr naopak. Dôkazmi boli zistené vzájomné rozpory, ktoré vyplývali z rôznych náhľadov na chod domácnosti i pracovnej kariéry. Zo vzájomných sms správ vyplýva vzájomná nevraživosť a osočovanie prameniace z rôzneho náhľadu na výchovu a starostlivosť o maloletého syna. Za vulgárne sms správy bol obžalovaný v priestupkovom konaní postihnutý. Zo znaleckých posudkov znalcov psychiatrov a znalca psychológa vyplýva, že súžitie s obžalovaným nebolo jednoduché , z vykonaných dôkazov však nevyplynulo, že by konanie obžalovaného dosahovalo hranice psychického či fyzického týrania. Je faktom, že vzájomné konflikty sa po verbálnej výmene názorov končili drobným fyzickým násilím voči poškodenej, avšak ani tieto neboli takej intenzity aby dosahovali hranice žalovaného trestného činu. Napokon aj za tieto fyzické ataky bol obžalovaný priestupkovo postihnutý. V tejto súvislosti potrebné poukázať aj na predmet sporu medzi obžalovaným a poškodenou, ktorým bolo dieťa resp. starosť o dieťa zo strany obžalovaného a z toho prameniaca aj vulgárne sms. Samotná poškodená uviedla, že odišla do Trnavy s úmyslom rozísť sa s obžalovaným a obžalovaného nechala pomerene dlhú dobu starať sa o maloletého syna. Nemožno nevidieť ani zlú finančnú situáciu, ktorá viedla k stupňovaniu konfliktov. Obžalovaný aj v dôsledku zmien v centrálnej nervovej sústave nereagoval tolerantne ale podráždene. Týraním osoby v zmysle § 208 Tr. zák. je v zmysle zaužívanej súdnej praxe zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti aj sústavnosti, nevyžaduje sa však aby blízkej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Možno sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že úmyslom obžalovaného potom nebolo spôsobovať poškodenej fyzické či psychické utrpenie, skôr sa jednalo o snahu obnoviť súžitie, o čom svedčia aj prejavy žiarlivosti zo strany obžalovaného a tiež snaha aby bolo riadne postarané o dieťa. Aj z obstaraných sms vyplýva, že obžalovaný nechcel, aby dieťa bolo prostriedkom vzájomného vyrovnávania účtov. Z dôkazov tiež vyplynulo, že poškodená sa do Trnavy odsťahovala už koncom roku 2004 a potom do kontaktu s obžalovaným prichádzala skôr sporadicky a preto aj ohraničenie konania obžalovaného do roku 2007 nemožno označiť za presvedčivé vzhľadom na absenciu sústavnosti, trvalosti a stálosti takéhoto konania. Konanie obžalovaného mohlo dosahovať hranice priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, tak ako to opakovane v minulosti kvalifikovali správne orgány. Takýto priestupok však pre odstup času nemožno prejednať. Vo vzťahu k skutku 2/ preskúmavaného rozsudku, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. je potrebné uviesť tvrdenie obžalovaného, že po dohode s poškodenou prišiel aj s maloletým synom pred obchodný dom Hypernova vo Zvolene so zámerom aby sa syn mohol stretnúť s poškodenou. Keď vystúpil z auta, poškodená zobrala syna a jej brat X. X. ho napadol a držal aby nemohol ísť za poškdenou. Keď s autom odišli on išiel za nimi so svojím autom, pričom nepoprel, že ich zablokoval. Následne prišla policajná hliadka. Nepoprel ani to, že nadával na X. X., ale poškodenej sa nijako nevyhrážal. Poškodená naopak tvrdila, že sa jej pred Hypernovou vyhrážal zabitím a likvidáciou, čo mohol počuť aj jej brat X.. F. X. X. v prípravnom konaní uviedol, že tieto vyhrážky počul avšak na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaný nadával na neho a to i pred policajtmi, nepamätá sa na výroky voči poškodenej. Vyhrážky nepočuli ani svedkyňa G. B. a P. X., ktoré pozorovali konflikt z bezprostrednej blízkosti, avšak žiadne výroky formou vyhrážky nepočuli. Zasahujúci príslušníci polície C. U., L. L. a M. T. po tom, čo obžalovaný zablokoval auto vedené poškodenou uvádzali, že obžalovaný si so svedkom X. X. nadávali, pričom obžalovaný chcel podať trestné oznámenie. Poškodená im následne uviedla, že aj ona chce podať trestné oznámenie, lebo sa jej obžalovaný pred obchodným domom Hypernova vyhrážal. Zasahujúci policajti neboli svedkami žiadnych vyhrážok. Za takéhoto stavu, keď nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenej zabitím a likvidáciou a bolo preukázané len zablokovanie auta poškodenej zo strany obžalovaného a nadávky voči svedkovi X., tak takéto konanie mohlo vykazovať len znaky priestupku podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Od jeho spáchania však uplynuli viac ako 2 roky a takýto priestupok už nemožno prejednať. Čo sa týka skutku pod bodom 3/ rozsudku obžalobou kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.je potrebné uviesť, že aj toto konanie obžalovaný poprel. Bránil sa tým, že poškodenú v inkriminovanú dobu nijako nenapadol, naopak bola to poškodená ktorá na neho útočila verbálne i fyzicky. Poškodená trvala na tom, že bola dohovorená na stretnutí so obžalovaným na námestí vo Zvolene s tým, aby sa mohol stretnúť so synom. Keď tam prišla obžalovaný syna zobral na ruky s tým, že ho zoberie na Sliač, čo však nebolo predmetom dohovoru. Keď syn reagoval plačom chcela ho zobrať k sebe obžalovaný jej to nedovolil, strkali sa, napokon jej ho dal bol však rozzúrený a udrel ju odzadu niekoľkokrát do krku. Bola potom na ošetrení, kde bolo zistené zranenie chrbtice a bola uznaná ako práceneschopná s tým, že v tejto dobe dochádzala na rehabilitáciu. Obhajobe obžalovaného, že nenapadol poškodenú fyzicky nasvedčovala aj svedecká výpoveď C.. P., ktorý uviedol, že ho upútala hádka dvojice, v ktorej opoznal manželov V., ktorí sa hádali asi 5 minút počas hádky však žiadne násilie nevidel, len videl ako poškodená nastúpila do auta a odišla. Násilie nevideli ani svedkyne, ktoré tiež popísali verbálny konflikt a to Z. E. a K. O.. Svedkyne tvrdili, že to bola práve poškodená ktorá verbálne atakovala obžalovaného. Svedok U.. E. M. vypovedal, že keď obžalovaná bola krátko po konflikte podať trestné oznámenie nemala na krku žiadnu zdravotnú pomôcku. Túto pri ďalších ošetreniach nevideli ani ošetrujúci lekári, hoci táto pomôcka bola poškodenej predpísaná. Pribratý znalec nevylúčil ani iný mechanizmus zranenia ako popísala poškodená, i keď ten sa podľa neho javil ako spôsobilý vyvolať takéto zranenie. Znalec uviedol, že príznaky tohto poranenia sú indikované na základe subjektívnych príznakov a to na základe uvádzanej bolestivosti. Zhodnotením týchto dôkazov ani v tomto prípade nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že obžalovaný ktorý sa dostal do verbálneho konfliktu s poškodenou sa dopustil aj konania, ktoré by vykazovalo znaky žalovaných trestných činov. Správne si preto počínal okresný súd, keď obžalovaného spod skutkov uvedených v bode 1/ až 3/ rozsudku oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por. so záverom, že skutky nie sú trestným činom. Krajský sa nemohol stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý uznal obžalovaného vinným z trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods.1 , ods. 2 písm. b) Tr. zák.. K tomuto záveru okresný súd dospel len na základe výpovede poškodenej, keďže obžalovaný takéto konanie bezvýhradne poprel, pričom neboli zistené ďalšie dôkazy, ktoré by výpoveď poškodenej potvrdzovali. Napokon sama poškodená svojou nečinnosťou spôsobila, že takéto dôkazy absentovali. Možno povedať, že súd sa nachádzal v dôkaznej núdzi, keď výpoveď obžalovanej nebolo možné verifikovať inými relevantnými dôkazmi. Prvostupňový súd bezvýhradne akceptoval tvrdenie poškodenej bez prítomnosti ďalších dôkazov. Možno dať za pravdu obžalovanému, že určité pochybnosti budí už samotná skutočnosť, že poškodená podala trestné oznámenie bezmála po 6 mesiacoch odvtedy ako malo dôjsť k znásilneniu. Prvotné trestné oznámenie urobila dňa 16.02.2007 v súvislosti s incidentom na Sliači keď ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť. V toto trestnom oznámení nespomenula, že by mala byť znásilnená obžalovaným. Znásilnenie oznámila až v doplnenom trestnom oznámení dňa 21.02.2007, keď uviedla, že pri prvotnom trestnom oznámení v dôsledku rozrušenia neuviedla, že dňa 16.02.2007 sa ju obžalovaný snažil vlákať do bytu, pričom cestou vo výťahu jej začal robiť sexuálne narážky, obchytávať ju na rôznych miestach a už v minulosti ju opakovane znásilnil. Podľa jej následných výpovedí proti jej vôli mal vykonať s ňou posledný pohlavný styk niekedy v septembri 2006, presnejší dátum však nevedela uviesť, podľa nej by to mohla byť druhá polovica septembra 2006, či predposledná alebo posledná sobota v tomto mesiaci. Z priloženého trestného spisu vyplýva, že v čase od 22.09. do 24.09.2006 došlo v dome kde mala byť poškodená znásilnená ku krádeži, keďže tento dom bol opustený. Obžalovaný sa totiž z neho odsťahoval. Z výpovedí svedkov U. vyplynulo, že poškodená si bola pre veci v čase keď pomáhali pri sťahovaní obžalovanému. O tomto skutku potom vznikli závažné pochybnosti, keď samotná poškodená nevedela uviesť presnejší dátum kedy k znásilneniu malo dôjsť a okolnosti znásilnenia opisovala odlišne, napr. svojej sestre uviedla, že to malo byť v detskej izbe, v jednotlivých výpovediach uvádzala, že to malo byť v spálni. Skutočnosť, že urobila oneskorené oznámenia zdôvodnila tým, že nedôverovala polícii. Krajský súd potom musel dospieť k záveru, že o vine obžalovaného vo vzťahu k tomuto skutku existujú veľmi závažné pochybnosti a tohto v duchu „zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ po predchádzajúcom zrušení výroku o vine a treste spod obžaloby za tento skutok oslobodil keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd akceptoval odvolanie obžalovaného, odvolanie prokurátora však ako nedôvodné zamietol. Čo sa týka odvolania poškodenej krajský súd dospel k záveru, že ide o odvolanie osoby neoprávnenej. Poškodenému totiž náleží právo odvolania len v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. Výrok o náhrade škody má však musí mať však oporu vo výroku o vine. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalované spod obžaloby oslobodí odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Tieto ustanovenia je potom vykladať vo vzájomnej súvislosti a pripustiť odvolanie poškodeného len v tom prípade, keby bolo v odsudzujúcom rozsudku nesprávne rozhodnuté o jeho nárokoch. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje však svojou povahou proti výroku o vine a takéto odvolanie poškodenému neprísluší. Krajský súd preto v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. toto odvolanie zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.