Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010743 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709010743.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci proti obžalovanému T.. B. V. za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na verejnom zasadnutí o odvolaní okresného prokurátora vo Zvolene a poškodeného T.. M. A. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 165/09-866 zo dňa 13. 1. 2012 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného T.. M. A. ako podané neoprávnenou osobou z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 165/09-866 zo dňa 13. 1. 2012 bol obž. T.. B. V. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora vo Zvolene sp. zn. 3Pv 631/08 zo dňa 4. 9. 2009 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že od 10. augusta 2005 až do súčasnosti bráni oprávnenému T.. M. A., nar. XX. X. XXXX v užívaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. J., konkrétne domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa na par. č. 2034/2 a domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa na par. č. 2031, 2032, 2033, 2034/1, ku ktorým T.. M. A. nárok na užívanie vznikol z titulu vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností vyplývajúceho z kúpnej zmluvy zo dňa 26. 7. 1995 zavkladovanej Správou katastra Zvolen pod V XXXX/XX, pretože tento skutok nie je trestným činom. Súčasne prvostupňový súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného T.. M. A. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní a to najmä z výpovedí tak obžalovaného, ako aj v spojitosti s listinnými dôkazmi a spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C 155/05 a ďalších dokladov a rovnako tak i na základe výpovede poškodeného dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodeným a nejedná sa o neoprávnený zásad do práv poškodeného. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje na obsah vecného bremena, keď pri jeho vymedzení nemožno vychádzať len z jeho zápisu do katastra nehnuteľností a zdôrazňuje, že nie je možné v danom konkrétnom prípade na základe obsahu daného vecného bremena zo strany poškodeného nehnuteľnosti užívať aj na podnikanie tak, ako to na hlavnom pojednávaní uvádzal poškodený, zvlášť ak už v žalovanom období poškodený nebol ani vlastníkom nehnuteľností, ani konateľom, či spoločníkom v spoločnostiach sídliacich v predmetných nehnuteľnostiach. Prvostupňový súd konštatuje, že v prípade poškodeného v zmysle kúpnych zmlúv sa jednalo o vecné bremeno „in persona“ t.j. osobné vecné bremeno a tiež uvádza, že i naďalej nie je ukončené občianskoprávne konanie týkajúce sa zrušenia, resp. obmedzenia vecného bremena. Rovnako tak prvostupňový súd dospel k záveru, že v zmysle správania obžalovaného a taktiež správania poškodeného možno konštatovať, že došlo k zmene pomerov a k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V tejto súvislosti prvostupňový súd mal za preukázané a to z výpovedí obžalovaného, poškodeného a listinných dôkazov, že poškodený síce ako oprávnený z vecného bremena zneužíval svoje práva a správal sa v rozpore s dobrými mravmi, keď sa opakovane vlámal do nehnuteľnosti, spôsobil škodu, odcudzil pečiatky, účtovné listiny, uviedol nepravdivé údaje registrovému súdu a podobne, čo tiež viedlo obžalovaného k zmene jeho správania a to bránením si svojho vlastníckeho práva, ktoré právo súd v danom prípade považoval za nadradené právo vyplývajúce mu z vecného bremena, pretože bez existencie vlastníckeho práva by nebolo možné zriadiť vecné bremeno. Prvostupňový súd mal preto za to, že konanie obžalovaného bolo len reakciou na správanie sa poškodeného, ale len v rovine občianskoprávnej a súd má za to, že zo strany obžalovaného sa jednalo o oprávnené zásahy do práv vyplývajúce poškodenému z vecného bremena. S poukazom potom na tento právny názor prvostupňový súd dospel k záveru, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu a to v zmysle ust. § 285 písm. b) Tr. por. a v zmysle tohto záveru potom poškodeného T.. M. A. v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak okresný prokurátor vo Zvolene, ako i poškodený T.. M. A.. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu ohľadne neviny obžalovaného. Práve naopak zastáva názor, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu poškodeného T.. M. A. a svedkyne B.. Q. R. vyplýva, že konanie obžalovaného spĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Písomným odôvodnením odvolania vyslovuje názor, že za bránenie v užívaní domu alebo bytu je potrebné považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné rušenie výkonu užívacieho práva oprávnenej osobe, ako je napríklad znemožnenie prístupu do domu, výmena zámkov a následné uzamknutie bytu, zamedzenie prístupu pomocou bezpečnostnej služby, prerušenie dodávok energií, ktoré bránia v reálnom užívaní domu. Podľa jeho názoru vykonané dokazovanie svedčí práve o tej skutočnosti, že poškodený nemal po celé obdobie reálnu možnosť užívať uvedené priestory na akýkoľvek účel, ktorý vyplýval zo zmluvy a preto z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením súdu uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia, že sa v danom prípade jedná o občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ktoré tvrdenie súd opiera o obsah vecného bremena. Vyslovuje tiež názor, že nesúhlasí s argumentáciou týkajúcich sa nepomerom medzi vlastníckym právom a vecným bremenom, nakoľko uvedený nepomer v tomto prípade možno konštatovať len súd v občianskosúdnom konaní na základe návrhu oprávnenej osoby, pričom takéto konanie je vedené aj na Okresnom súde vo Zvolene s tým, že doposiaľ nebolo právoplatne skončené. V tejto súvislosti potom považuje za nesprávne tvrdenie prvostupňového súdu, že poškodený síce ako oprávnený z vecného bremena zneužíval svoje práva a správal sa v rozpore s dobrými mravmi, keď sa opakovane vlámal do nehnuteľnosti a spôsobil škodu a to z dôvodu, že protiprávnosť tohto konania (vlámanie a spôsobenie škody) môže konštatovať len príslušný súd a v inom konaní a nie v tomto konaní. Okresný prokurátor ďalej akcentuje, že obžalovaný si bol vedomý práva poškodeného k uvedenej nehnuteľnosti, kde napriek uvedenému toto právo nerešpektoval a poškodenému neumožnil riadne užívanie nehnuteľnosti a to ani pri výkone exekúcie. V tomto smere obhajobu obžalovaného, že si bránil svoje vlastnícke právo považuje za účelovú snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Toto konanie považuje okresný prokurátor za neprijateľné, okrem iného aj z dôvodu, že osoba obžalovaného, ktorý vyvolal protiprávny stav zásahom do práv poškodeného a to osoby oprávnenej z vecného bremena si nemôže nárokovať beztrestnosť odvolávaním sa na ochranu svojho vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu preto konanie obžalovaného nemôže byť posúdené ako občianskoprávne konanie, nakoľko takýto zásah do práva poškodeného by mal byť postihnutý sankciou v zmysle ustanovení Trestného zákona a práve Trestný zákon poskytuje ochranu pred neodôvodnenými zásahmi do užívacieho práva k domu alebo bytu. S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže záver prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby považuje za nesprávny, podaním odvolania sa domáha, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a tomuto vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Rovnako tak v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie i poškodený T.. M. A.. V písomných dôvodoch svojho odvolania poškodený uvádza, že obž. T.. B. V. získal inkriminovanú nehnuteľnosť fiktívnym prevodom a vyslovuje názor, že neuhradil ani kúpnu cenu. Zdôrazňuje pritom, že on sa v minulosti riadne staral o predmetnú nehnuteľnosť a v súčasnosti sú už nehnuteľnosti neobývané, prázdne, odpojené od elektriny a chátrajú. Ďalej poukazuje na to, že s obžalovaným sa dostal do kontaktu až v auguste 2005, kedy vymenil zámky na domoch a súkromná bezpečnostná služba, ktorá strážila domy, ho už potom do nehnuteľností nevpustila. Od tejto chvíle sa stal bezdomovcom bez strechy nad hlavou, nemal kde bývať, zdôrazňuje pritom, že opakovane vyzýval od augusta 2005 listami obžalovaného, aby rešpektoval uznesenie Okresného súdu Zvolen o predbežnom opatrení, aby mu umožnil výkon vecného bremena a to bývanie a užívanie nehnuteľností a aby mu odovzdal po jednom kľúči, avšak bezvýsledne a preto 4. 10. 2005 si svojpomocne sprístupnil nehnuteľnosť, odpílil pánty na vstupnej bráničke a preprogramoval jednotku riadenia na otváranie veľkej brány, kde sa dostal na dvor nehnuteľnosti a zobral si niekoľko kusov zimného oblečenia a drevenú klietku pre vtáky a to so súhlasom obžalovaného. Iné osobné veci si nezobral, nakoľko prišla polícia. Rozhodne popiera, že by vykrádal inkriminované nehnuteľnosti, čo bolo i potvrdené rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Práve naopak v nehnuteľnostiach mu ostali osobné veci nezanedbateľnej hodnoty, ku ktorým sa doposiaľ nedostal. Rovnako tak bol neúspešný aj exekútor a to najskôr exekútor Kubinec, ktorý neúspešne realizoval návrh na vykonanie exekúcie, neskôr ani exekútor Galko, ktorý síce vykonal výmenu zámkov, avšak obžalovaný hneď v nočných hodinách vymenil tieto zámky a v konečnom dôsledku neúspešne ukončila exekučné konanie i exekútorka JUDr. Cimermanová. Vyslovuje teda záver, že ani štátna moc mu nepomohla dopomôcť sa práva vyplývajúceho z práva vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, pričom tohto práva sa domáha bezmála už 7 rokov. Rovnako tak poškodený uvádza, že tvrdenia obžalovaného, že v domoch nebýval, nie sú pravdivé, nakoľko boli preukázané v civilných konaniach a vyslovuje svoj záver, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a preto považuje odvolanie za dôvodné. V doplňujúcom podaní, ktoré krajský súd obdržal 18. 4. 2012 poškodený uvádza, že všetky osobné veci, ktoré sú v nehnuteľnosti, mu doposiaľ neboli vydané. Vo vzťahu k pántom, ktoré odpílil na bráničke, poukazuje, že tieto pánty sám zakúpil, ako aj dal vyrobiť predmetnú bráničku v roku 1995, teda odpílil svoje pánty a že nehnuteľnosti naďalej chátrajú. Poukazuje tiež na to, že obž. T.. B. V. svoje údaje uvádza účelovo a že klame z toho dôvodu, aby chránil predmetné nehnuteľnosti v prospech B. Y., jeho bývalej manželky, čo je podľa jeho názoru jediný reálny dôvod, pre ktorý mu obžalovaný dones bráni v užívaní nehnuteľnosti. Ostatné údaje sú len účelovým klamstvom. Z vyjadrenia obžalovaného T.. V. k podaným odvolaniam, ktoré podal prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu vyplýva, že obžalovaný považuje rozsudok prvostupňového súdu za správny a zodpovedajúci výsledkom dokazovania. Zdôrazňuje pritom, že prvostupňový súd podrobne a s logickou postupnosťou rozviedol zistenia a skutkový stav a taktiež správne právne zhodnotil príčiny - a to konanie zo strany poškodeného a vyvolanú reakciu - konanie na strane obžalovaného, ktoré sa medzi poškodeným a obžalovaným vyvrstvilo počas viacerých rokov. Zhodnotenie skutkového stavu a potom následné právne hodnotenie vyznieva z rozhodnutia prvostupňového súdu veľmi erudovane, nanajvýš presvedčivo a preto obžalovaný pokladá napadnutý rozsudok okresného súdu za plne vecne správny. Osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že inkriminované vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania a užívanie predmetných nehnuteľností v prospech poškodeného T.. M. A. ako bolo zapísané pri vklade do katastra nehnuteľnosti je nesprávne a nezodpovedá zmluvnému základu rozsahu vecného bremena. Zdôrazňuje tiež, že v zmluve je jednoznačne sformulované vecné bremeno len na účely trvalého bývania. V tejto súvislosti poukazuje obhajca obžalovaného na skutočnosť, že inkriminované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu a to dom súpisné číslo 446 a dom súpisné číslo 449 nie sú „bytové budovy ale boli stavebne riešené a kolaudačne celé určené ako nebytové budovy“, ktoré upravuje § 43c Stavebného zákona v platnom znení. S poukazom potom na túto skutočnosť k nebytovým budovám nie je možné ani právne platné dohodnúť vecné bremeno užívania na trvalé bývanie, pretože tento účel užívania budovy na trvalé bývanie je v rozpore so záväzným právnym určením účelu tejto nebytovej budovy. Poukazuje na to, že toto pochybenie nebolo doposiaľ ani zodpovedne vyhodnotené, avšak i toto pochybenie len potvrdzuje skutkové a právne závery prvostupňového súdu, že v danom prípade žalovaný skutok nie je trestným činom a že podané odvolanie prokurátora vo veci samej vo výroku o vine nie je dôvodné. Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného obhajca obžalovaného uvádza, že poškodený môže rozsudok napadnúť len vo vzťahu k výroku o náhrade škody, čo však poškodený neurobil, kde nikde v celom odvolaní neuvádza, že napadnutý rozsudok napáda pre tento výrok o náhrade škody. Rovnako sa preto domáha zamietnutia odvolania poškodeného. Krajský súd na základe podaného odvolania v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel k záveru, že odvolanie okresné prokurátora nie je dôvodné a odvolanie poškodeného bolo podané neoprávnenou osobou. Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania krajský súd nezistil žiadne pochybenia v konaní a rozhodnutí prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom krajský súd poznamenáva, že odvolania, najmä odvolanie prokurátora a aj odvolanie poškodeného sú výslovne zamerané na hodnotenie dôkazov. Nie je v nich žiadna zmienka o tom, že by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V tejto súvislosti pripomína krajský súd § 2 ods. 12 Tr. por., že orgány činné v trestnom konaní a osobitne súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Prvostupňový súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a svoje hodnotenie riadne zdôvodnil i v odôvodnení svojho rozsudku tak ako to vyžaduje ust. § 168 ods. 1 Tr. por., kde prvostupňový súd podrobne rozvádza akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov. Krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku a najmä s tým, že poškodený síce ako oprávnený z vecného bremena, zneužíval svoje práva a správal sa v rozpore s dobrými mravmi, keď sa opakovane vlámal do nehnuteľností, spôsobil škodu, odcudzil pečiatky, účtovné listiny, uviedol nepravé údaje registrovému súdu a podobne, čo viedlo obžalovaného k zmene jeho správania a to bránením si vlastníckeho práva, ktoré právo prvostupňový súd považoval za nadradené právu vyplývajúcemu z vecného bremena, pretože bez existencie vlastníckeho práva by nebolo možné zriadiť vecné bremeno. Teda i krajský súd sa stotožnil s tým, že konanie obžalovaného bolo reakciou na správanie sa poškodeného a to len v rovine občianskoprávnej. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že obžalovanému sa v predmetnom konaní kládol za vinu prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. I keď novela Trestného zákona je založená na prísne formálnom ponímaní, rozlišuje však protiprávne konania na zločin a prečin. V danom prípade je predmetom konania prečin. V zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku páchateľa je závažnosť nepatrná. I s poukazom na toto zákonné ustanovenie preto i odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, kedy prvostupňový súd okrem formálnoprávnej roviny hodnotil najmä spôsob vykonania činu a jeho následky a taktiež i okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, rovnako tak pohnútku, t.j. že sám poškodený nerešpektoval vôľu vlastníka nehnuteľnosti a nesprával tak, aby mohol pokojne užívať nehnuteľnosť. Podľa názoru krajského súdu všetky sporné otázky, ktoré vyplývali zo vzájomných súkromno-právnych vzťahov medzi poškodeným a obžalovaným a tých, ktoré sa týkali porušenia tohto vzťahu, mali byť riešené a aj sú riešené súdmi v civilnom konaní, nakoľko orgány činné v trestnom konaní ani súd v trestnom konaní nemôžu a nie sú ani oprávnené nahradzovať ich činnosť pretože práve súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodovali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromno-právnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom, ktoré súdy spravidla riešia v civilnom konaní na podklade žalôb. Celé konanie obžalovaného podľa názoru tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu nedosiahlo takej intenzity, ktorá by už zjavne presahovala tento rámec napr. ignorácie právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v civilnom konaní, či úmyselného a bezdôvodného znemožňovania realizácie práva z vecného bremena, pokiaľ by samotný poškodený svojim konaním nezintenzívňoval stupeň napätia v súkromno-právnych vzťahoch. I krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že by došlo k spáchaniu trestného činu, nakoľko v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom konaní. Práve z tohto dôvodu má krajský súd za to a konštatuje to v odvolaní okresný prokurátor, že doposiaľ civilné konanie ohľadne vecného bremena nebolo pred príslušným súdom ukončené a ako uviedol i obhajca obžalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, predmetné vecné bremeno, ktorého dodržiavania sa poškodený domáha je viac ako pochybné. V konečnom dôsledku preto i krajský súd v danom konkrétnom prípade po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, stotožnil sa s rozhodnutím provstupňového súdu, že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah, keď tak poškodený ako i obžalovaný sa síce pohybujú na hrane zákona, avšak nejde o zjavný exces, resp. úplnú ignoráciu právoplatných rozhodnutí vydaných v civilnom konaní, resp. v konaniach exekučných. Záverom preto i krajský súd zdôrazňuje, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné (subsidiárna úloha trestnej zodpovednosti). S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu o tom, že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah a nie je namieste vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, bolo potrebné odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pričom s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby bolo preto i povinnosťou prvostupňového súdu odkázať poškodeného so svojimi nárokmi na občianskosúdne konanie. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianskosúdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Ak napriek tomu podá poškodený odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou (tiež rozhodnutie R 43/1967). Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť. S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.