Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/102/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010936 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709010936.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného P. V., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 7. novembra 2012 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 06.07.2012, sp.zn. 3T 222/2009 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 06.07.2012, sp.zn. 3T 222/2009 bol obžalovaný P. V., nar. XX.XX.XXXX v F. B., bytom F. B. XXX, dôchodca, podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 16.06.2007 v čase okolo 14.00 hod. v B. Z., okres K., potom ako vošiel s doposiaľ nestotožnenými osobami bez použitia násilia do kuchyne rodinného domu č. XXX, majiteľa L. O., nar. XX.XX.XXXX, invalidného dôchodcu, požadoval ručenie pri uzavretí pôžičky jedného z nich a zapožičanie elektrickej píly, čo im odmietol, napriek tomu tam naďalej zotrvali postupne prechádzali bez jeho súhlasu všetky miestnosti, povalu, komoru a pivnicu rodinného domu, kým P. V. zahováral L. O., ostatní z miestnosti kuchyne spod stola neoprávnene zobrali elektrickú pílu nezistenej značky, v hodnote 5.500,- Sk (182,57 Eur, zo stola mobilný telefón zn. NOKIA v hodnote 2.900,- Sk (96,26 Eur), z kredenca hotovosť vo výške 3.000,- Sk, t.j. 99,58 Eur, pánske náramkové hodinky v hodnote 100,- Sk (3,32 Eur), z ďalšieho murovaného neobývaného domu, patriacemu L. O. zobrali 5 ks hliníkových mliekarenských kanvíc, každá o objeme 25 l v hodnote 2.000,- Sk (66,39 Eur), medený plech rozmerov 40x120 cm v hodnote 950,- Sk (31,53 Eur) z ostatných miestností povynášali obrazy, zrkadlo, kolovrátok so zariadením slúžiacim na navíjanie nití, elektrickú vŕtačku nezisteného typu, ktoré veci však neodniesli, čím poškodenému L. O. spôsobili škodu odcudzením, vo výške 14.450,- Sk (479,65 Eur), pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch svojho odvolania okrem iného uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, pretože obžaloba na obžalovaného P. V. bola podaná na podklade zadovážených dôkazov z prípravného konania, a to najmä výpovede samotného poškodeného L. O., ktorý uviedol, že obžalovaného V. pozná a vie aj o tom, že je invalid, pričom v prípravnom konaní popísal, akým spôsobom prišiel obžalovaný s ďalšími páchateľmi k nemu a taktiež popísal, aké veci mu mal byť odcudzené. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný obžalovaný V. v prípravnom konaní, v procesnom postavení svedka sa k trestnej činnosti v plnej miere priznal, pričom v procesnom postavení obvineného uviedol, že sa plne priznáva k trestnej činnosti, za ktorú mu bolo vznesené obvinenie a konal tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Súčasne sa odvolal na svoje konanie, ktoré popísal v postavení svedka, kde hovoril pravdu. Ďalej poznamenal, že Okresný súd vo Zvolene na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2012 síce vypočul poškodeného ako aj obžalovaného, avšak realizovanými výsluchmi neboli odstránené rozpory vo výpovediach tak, ako to uložil vo svojich rozhodnutiach odvolací súd, teda súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, potrebnými pre zákonné rozhodnutie. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora. Obžalovaný naproti tomu na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie okresného prokurátora. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby, odôvodnil najmä tým, že aj keď sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal - a to vo výpovedi v procesnom postavení svedka, na obsah takejto výpovedi nemožno prihliadať. Ďalej poznamenal, že z dokazovania uskutočneného na hlavnom pojednávaní nebolo možné jednak ustáliť vzhľadom na výpoveď poškodeného L. O., či obžalovaný bol skutočne s dvoma nestotožnenými páchateľmi vopred dohodnutý na krádeži, a tak nemôže niesť zodpovednosť (keďže on žiadne veci z domu poškodeného neodniesol), za konanie ostatných páchateľov a ani, že by sa dopustil zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., lebo z tvrdenia poškodeného vyplynulo, že tú vylúčil skutočnosť, že by priamo obžalovaného vyzval, aby jeho dom opustil z titulu neoprávneného vniknutia. Jeho námietky totiž smerovali len voči páchateľom, ktorých sa nepodarilo orgánom činným v trestnom konaní stotožniť. S takýmto právnym názorom okresného súdu ako aj s vyhodnotením dôkaznej situácie sa odvolací súd plne stotožnil, túto si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd pritom poukazuje na obsah svojho rozhodnutia zo dňa 23.02.2011, sp.zn. 3 To 33/2011, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a súčasne nariadil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, najmä výsluchom obžalovaného, ale predovšetkým poškodeného L. O., vo výpovedi ktorého sa v predchádzajúcom štádiu trestného konania vyskytli nezrovnalosti a rozpory a ktoré bolo potrebné ďalším podrobným výsluchom odstrániť. Súd prvého stupňa, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k záveru, že aj naďalej existujú vo výpovedi poškodeného rozpory, ktoré nie je možné odstrániť, čo ho viedlo k tomu, že obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Poškodený totiž na hlavnom pojednávaní jednoznačne prehlásil, že obžalovaný v jeho dome zotrval s jeho súhlasom, pretože boli a aj v súčasnej dobe sú kamaráti a krádeže jeho vecí sa dopustili iba dve neznáme osoby, ktoré mu po dome behali a odnášali veci z jednotlivých nehnuteľností, ktorých je vlastníkom. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti, svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa ods. 12 predmetného ustanovenia, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že aj súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom obdobne ako orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňuje okolnosti svedčiace tak proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Aj keď obžalovaný v postavení obvineného sa vo svojej výpovedi k protiprávnemu konaniu priznal, odvolal sa však na svoju predchádzajúcu výpoveď, ktorú urobil v procesnom postavení svedka, na obsah ktorej však nemožno vôbec prihliadať. Išlo by totiž o porušenie základnej zásady trestného konania, a to zásady zaručujúcej práva na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por. Vo všeobecnosti totiž platí, že samotné priznanie obžalovaného, ktoré neskôr odvolá bez ďalších dôkazov či už priamych alebo nepriamych nestačí na to, aby jeho vina bola objektívne potvrdená. Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná požiadavka, týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina. Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnutých dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada in dubio pro reo. V súhrne všetkých týchto skutočností, poukazujúc aj na výpoveď poškodeného L. O., potom aj odvolací súd musel skonštatovať, že sa v danom prípade nedá s istotou vylúčiť iná verzia skutkového deja, ktorý predostrela obžaloba. Nemožno vytvoriť precedens, na základe ktorého by bolo možné uznať za vinného obžalovaného v podstate len na základe samotnej jeho výpovedi, ktorú neskôr odvolá, bez ďalších nespochybniteľných dôkazov. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil v prospech obžalovaného a tohto spod obžaloby pre vyššie uvedený skutok oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal (§ 285 písm. c) Tr. por.). Keďže aj výrok prvostupňového súdu v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. bol správny a zákonný, odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.