Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709205079 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709205079.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci navrhovateľa SEONG JI Slovakia, s.r.o., Záhradnícka 51, Bratislava, IČO: 35 938 048, zastúpeného advokátom JUDr. Peter Peružek, Cintorínska 1, Hlohovec proti odporcovi 1/ GLS General Logistics Systems Slovakia, s.r.o. Lučenecká 2266, Zvolen, IČO: 36 624 942 a odporcovi 2. M & D PARCEL SERVICE, s.r.o. , Rastislavova 4, Nitra, IČO: 35 921 587, obaja zastúpení advokátom JUDr. Peter Krchnák, Križovatka 4, Banská Štiavnica o zaplatenie 24.125,62 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/74/09-294, IČS: 6709205079 zo dňa 10. novembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/74/09-294, IČS: 6709205079 zo dňa 10. novembra 2011 v napadnutej časti voči odporcovi 1/ z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Voči odporcovi 2/ rozsudok v napadnutej časti p o t v r d z u j e. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcov 1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi škodu spoločne a nerozdielne v sume 167,04 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti, čo do sumy 23.958,58 Eur s príslušenstvom návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi odporcami 1/ a 2/ bola uzatvorená dňa 18. 10. 2006 subdodávateľská zmluva na rozvoz balíkov, podľa ktorej odporca 2/ doručoval 2 ks balíkov odoslaných navrhovateľom do Nemecka. Odporca 2/ ako subdodávateľ odporcu 1/ sa zaviazal, že v regióne špecifikovanom v prílohe č. 1 bude od klientov odporcu 1/ - GLS Slovakia preberať balíky, ktoré dopraví do príslušného depa alebo triediaceho závodu a ďalej sa tieto z územne príslušného depa doručia adresátom. Dňa 18. 8. 2008 odovzdal navrhovateľ odporcovi 2/ balíky označené číslom XXXXXXXXXXX o hmotnosti 49,3 kg a číslom XXXXXXXXXXX o hmotnosti 34,46 kg. Na potvrdenkách o prevzatí balíka sa nachádza logo firmy odporcu 1/. Z príjmového pokladničného dokladu odporcu 2/ č. 0068969 vyplýva, že za doručenie týchto zásielok zaplatil navrhovateľ odporcovi 2/ sumu 6 664,- Sk, a to dňa 18. 8. 2008. Odporca 2. doručil balíky do triedičky balíkov v Budapešti, kde túto zásielku prevzala materská firma odporcu 1/, a to firma GLS Hungary. Na tejto triedičke sa triedia balíky, ktoré idú zo Slovenska do zahraničia alebo sa dopravujú na Slovensko. Ďalej bolo v konaní zistené, že zásielka 2 balíkov bola prevzatá kuriérom, avšak v Nemecku už bol príjemcovi odovzdaný len 1 balík. Navrhovateľ uviedol, že v druhom balíku, ktorý sa stratil boli súčiastky zasielané firme Siemens, hodnotu ktorých vyčíslil na sumu 33.800,- USD. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa spochybňoval možnosť aplikovania Dohovoru CMR na tento prípad s tým, že sa nejedná o prepravnú zmluvu ale o zasielateľskú zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že medzinárodné dohovory majú prednosť pred vnútroštátnymi normami a keďže bola uzatvorená zmluva o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom s tým, že miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, a to v Slovenskej republike a v Nemecku, pričom oba štáty sú zmluvnými štátmi Dohovoru CMR, bolo potrebné na tento prípad aplikovať Dohovor CMR. V zmysle uvedeného Dohovoru je možné poskytnúť náhradu škody za stratený balík o váhe 49,3 kg pri stanovenej konštante 8,33 a platnom kurze XDR v čase rozhodovania súdu 0,898, ktorá predstavuje za stratený balík sumu 368,78 Eur. Ďalej súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil poštovné za stratený balík vo výške 3 922,34 Sk, čo v prepočte na eurá činí pre jeden balík 130,20 Eur, preto je celková náhrada škody vo výške 498,98 Eur. Keďže odporcovia 1/ a 2/ už zaplatili navrhovateľovi sumu 331,94 Eur, súd ich zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne len zvyšok sumy vo výške 167,04 Eur. Vzhľadom k tomu, že sa odporcovia 1/ a 2/ dostali do omeškania so zaplatením priznanej sumy 167,04 Eur, súd ich zaviazal zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne aj úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne, pretože v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba NBS stanovená na 4,25%, čo pri zvýšení o 10% predstavuje 14,25 %. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 1. 1. 2009 do zaplatenia s tým, že z listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12. 12. 2008 vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie náhrady škody za stratený balík v sume 33.800,- USD, ktorú žiadal zaplatiť v lehote do 14 dní od doručenia listu. Z fotokópie doručenky vyplynulo, že odporca 1/ prevzal list dňa 17.12.2008, preto 14 - dňová lehota uplynula dňa 31.12.2008 a od 01.01.2009 došlo k omeškaniu odporcu 1/ s úhradou dlžnej sumy. S prihliadnutím k tomu, že sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 24 125,62 Eur vrátane úrokov z omeškania už od 26.09.2008, priznal mu ich až od 01.01.2009, vrátane sumy 167,04 Eur a návrh nad rozsah priznanej sumy, a pri úrokoch z omeškania uplatnených za obdobie od 26.09.2008 do 31.12.2008, zamietol. Proti rozhodnutiu súdu v tej časti, v ktorej zamietol návrh podal navrhovateľ podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/O.s.p. odvolanie. V odvolaní poukázal na to, že spoločnosť odporcu 1/ nemá v predmete podnikania prepravu tovaru, ale len zasielateľstvo, čo preukázal výpisom z obchodného registra ako dôkaz č. 1. Zároveň uviedol, že odporca 1/ má na svojich internetových stránkach uvedené Všeobecné obchodné podmienky, pričom v ods. § 15 je uvedené, že právne vzťahy medzi DLS Slovakia a poverujúcim - klientom, ktorý odosiela zásielku, ktoré neupravuje zasielateľská zmluva alebo Všeobecné obchodné podmienky DLS Slovakia sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že odporca 1/ je len zasielateľom, preto sa ustanovenia Dohovoru CMR o prepravnej zmluve z medzinárodnej cestnej nákladnej prepravy na prejednávanú vec nemôžu aplikovať. Podľa názoru odvolateľa sa preprava zásielok 2 balíkov nebude spravovať Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), pretože tento sa aplikuje výlučne na zmluvy o preprave. Predmetný záväzkový vzťah treba preto posúdiť ako vzťah z uzavretej zasielateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku, podľa ktorého je zasielateľ zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil v plnej výške. Náhrada škody sa bude riadiť všeobecnými ustanoveniami § 373 a nasl. Obch.zák. o náhrade škody a ust. § 331 Obchodného zákonníka, resp. ustanovením § 580 Obchodného zákonníka o komisionárskej zmluve, ktoré sa subsidiárne aplikujú na otázky neupravené zasielateľskou zmluvou. Na základe toho, že boli naplnené všetky podstatné náležitosti zasielateľskej zmluvy mal za to, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia Dohovoru CMR týkajúce sa limitácie škody. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.958,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 23.958,58 Eur od 01.01.2009 do zaplatenia. Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedli, že nesúhlasia s argumentáciou navrhovateľa o tom, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zasielateľská zmluva. Nesprávnosť tohto názoru navrhovateľa vyvodili z toho, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/ spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o preprave v súlade s ust. § 610 Obchodného zákonníka. Uviedli, že aj keby odvolací súd kvalifikoval právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ako zasielateľskú zmluvu, nebol by správny ani ten právny názor navrhovateľa, podľa ktorého na takýto vzťah účastníkov nie je možné použiť Dohovor CMR. Predmet činnosti odporcu 1/ označený ako zasielateľstvo, ako aj uzatváranie zasielateľských zmlúv sú pojmy zastrešujúce, ktoré zahŕňajú aj prepravu veci, resp. prepravnú zmluvu. Zasielateľ vždy uskutočňuje vo vzťahu k príkazcovi prepravu veci či už sám alebo prostredníctvom tretej osoby. Vyplýva to z definície zasielateľskej zmluvy uvedenej v ust. § 601 Obchodného zákonníka, ako aj z výslovného znenia § 605 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže zasielateľ uskutočniť prepravu aj sám. V tejto súvislosti predložil v prílohe inštrukciu MV SR určenú všetkým krajským úradom, odborom živnostenského podnikania ku koncesovanej živnosti zasielateľstvo. Na strane 1 tejto inštrukcie sa uvádza, že základnou črtou zasielateľstva, ktorá vyplýva z ust. § 601 Obchodného zákonníka je, že svoju činnosť vykonáva zasielateľ v právnom rámci zasielateľskej zmluvy, ktorou sa zasielateľ zaväzuje príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Podľa § 605 citovaného zákona môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať uskutočniť aj sám vtedy, ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže zasielateľ najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy. Z uvedeného je zrejmé, že na základe zasielateľskej zmluvy môže zasielateľ prepravu buď obstarať u iných dopravcov alebo ju môže uskutočniť sám. Výber spôsobu prepravy bol na odporcovi 1/, pričom táto musí byť vykonaná tak, aby bola pre príkazcu čo najvýhodnejšia. Či sa rozhodne pre prvý alebo druhý spôsob nemení nič na skutočnosti, že preprava sa uskutočňuje vždy v rámci zasielateľskej zmluvy. V prílohe tejto inštrukcie sa ďalej uvádza, že zasielateľstvo je prepravná služba, ktorá sa vo vzťahu k zákazníkom riadi nasledovnými pravidlami: právny rámec tvoria najmä Obchodný zákonník a vo vzťahu k zahraničiu dohovory CMR (č. 11/1975 Zb.), CIM (č. 8/1985 Zb.) a Varšavský dohovor (č. 15/1966 Zb.). Uviedol, že odporca 1/ ako dopravca zodpovedá navrhovateľovi ako odosielateľovi za škodu v dôsledku straty zásielky do maximálnej výšky 368,78 Eur tak, ako bola upravená súdom vzhľadom na zmenu výmenného kurzu XDR a Eur ku dňu vydania rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný aj na základe toho, že navrhovateľ nepreukázal, čo konkrétne bolo v stratenom balíku zabalené, pretože neidentifikoval tovar, ktorý označil ako „páskové podávače“ presným technickým názvom a individuálnou identifikáciou každej súčiastky, a teda navrhovateľ nepreukázal hodnotu zásielky v čase jej odovzdania na prepravu. Ak by boli prepravované aj navrhovateľom tvrdené páskové podávače uviedol, že k žalobe doložená faktúra č. 7411RQ99053766 zo dňa 04.02.2008 vystavená spoločnosťou Siemens bola len fiktívna a konkrétne sa netýkala údajne stratených páskových podávačov. Okrem toho je v tejto faktúre uvedená hmotnosť oceňovaného tovaru vo výške 42,90 kg, pričom z dokazovania vyplýva, že stratený balík vážil až 49,3 kg. V rámci dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ udržiaval obchodný styk s celým svetom (Nemecko, Singapur), preto je nepravdepodobné, že by spoločnosť s takýmto skúsenosťami odovzdala na prepravu zásielku v hodnote 33.800,-USD bez toho, aby túto zásielku poistila. Je ďaleko pravdepodobnejšie, že ak navrhovateľ zásielku nepoistil, nenachádzal sa v nej tovar v uvedenej hodnote. Pochybnosti o pravdivosti navrhovateľovho tvrdenia vznikajú aj z jeho zrejmej snahy zavádzať prvostupňový súd v kľúčových skutkových okolnostiach. Ide najmä o faktúru č. 7411RQ99053766 zo dňa 04.02.2008 vystavenú spoločnosťou Siemens v Nemecku. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že doložená faktúra sa týka stratených súčiastok, ale následne pod ťarchou výsluchu pred súdom svedok G. priznal, že doloženou faktúrou neboli účtované stratené súčiastky. Rovnako navrhovateľ zavádza súd aj ohľadom skutočnosti, že stratené súčiastky boli pokazené a posielané na prepravu. Toto navrhovateľ tvrdil v návrhu na začatie konania, pričom zmenil výpoveď ohľadne tejto základnej okolnosti až po dvoch rokoch od podania návrhu na začatie konania, preto jeho odôvodnenie zmeny výpovede považovali odporcovia 1/ a 2/ za nepravdepodobné. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 520,48 Eur. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o obstaraní prepravy dvoch balíkov, a to formou telefonickej objednávky navrhovateľa u odporcu 1/ z Bratislavy do Nemecka - Mníchova. Balíky od navrhovateľa prevzal odporca 2/ dňa 18.08.2008, o čom vyhotovil potvrdenia o prevzatí s č. XXXXXXXXXXX pre prvý balík a č. XXXXXXXXXXX pre druhý balík. Jeden z balíkov označený pod č. XXXXXXXXXXX sa dňa 22.08.2008 v Nemecku stratil, pričom druhý balík bol doručený adresátovi riadne. Navrhovateľovi v súvislosti so stratou balíka vznikla škoda 33.800,-USD, ktorú si uplatnil voči najskôr odporcovi 1/ a jej výšku preukazoval faktúrou vystavenou spoločnosťou SIEMENS AG, Mníchov zo dňa 04.02.2008 pod č. 11021782, adresovanou navrhovateľovi, ktorá obsahuje druh a počet výrobkov s celkovou cenou 33.800,-USD s váhou 42,900 kg. Z potvrdenia o prevzatí balíka vyplýva, že odporca 2/ pri prevzatí vypísal názov odosielateľa, počet balíkov, číslo trasy a dátum s tým, že kópia potvrdenia obsahuje len podpis odosielateľa a podpis vodiča, vrátane údaju o váhe zásielky. Potvrdenie o prevzatí balíka obsahuje tiež logo odporcu 1/ GLS pod označením General Logistics Systems, vrátane čísel označujúcich konkrétnu dodávku a adresu odporcu 1/. Na origináli potvrdenia o prevzatí balíka, ktorý zostal na balíku, bol uvedený údaj o tom, že odporca 1/ prepravuje zásielky v zmysle platných obchodných podmienok GLS. Obchodné podmienky odporcu 1/ pri objednávaní prepravy navrhovateľovi v písomnej forme predložené neboli a navrhovateľ o nich nemal žiadnu vedomosť. Navrhovateľ nebol oboznámený ani so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré má navrhovateľ vypracované napriek tomu, že ich má zverejnené na internete, preto podľa tvrdenia navrhovateľa tieto ho nemôžu zaväzovať. Z príjmového pokladničného dokladu č. 0068968 zo dňa 18.03.2008 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil odporcovi 2/ sumu 6.664,-Sk ako poplatok za doručenie zásielky. Zo subdodávateľskej zmluvy na rozvoz balíkov uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ uzavretej medzi odporcom 1/ a 2/ dňa 18.10.2006 vyplýva, že odporca 1/ prevádzkuje vnútroštátnu a zahraničnú službu doručovania balíkov, pričom podmienky svojich služieb a rozsah zodpovednosti zverejňuje vo forme Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ako aj to, že odporca 2/ je subdodávateľom odporcu 1/ pre doručovanie balíkov v presne vymedzenom regióne, ktoré preberá od klientov odporcu 1/ a ktoré dopravuje do príslušného depa alebo triediaceho závodu a odtiaľ sa balíky doručujú konkrétnym adresátom. V § 2 cit. zmluvy špecifikovali zmluvné strany pojem balík, za ktorý považujú každý taký kus zásielky, ktorý je označený adresným štítkom GLS Slovakia alebo iným jednoznačným poverením. Z § 5 cit. zmluvy vyplýva, že odporca 2/ pri príjme balíkov a ich doručovaní musí dbať na dodržiavanie časových predpisov, musí používať tlačivá odporcu 1/, pričom podľa § 5 ods.2 nesie zodpovednosť od prevzatia balíkov až do ich odovzdania inému subdodávateľovi spolupracujúcemu v systéme GLS a ak vznikne akákoľvek prekážka, je povinný bezodkladne informovať odporcu 1/. Podľa ods.3 § 5 bol odporca 2/ oprávnený prevziať len také balíky, ktoré možno v systéme GLS prepravovať a ktoré na základe VOP nie sú vylúčené z prepravy, inak nesie zodpovednosť sám. Z ods.11 § 5 ďalej vyplýva, že budú odčítané všetky čiarové kódy balíkov a v prípade, ak sa voči odporcovi 1/ postavia požiadavky na náhradu škody, tieto znáša odporca 2/. Z § 10 ods.3 vyplýva, že odporca 2/ nesie neobmedzenú zodpovednosť v tom prípade, ak niektorý balík má podpísané potvrdenie o doručení, ale adresát písomne potvrdí, že balík nedostal. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že vzťah, ktorý vznikol medzi ním a odporcom 1/ je potrebné posúdiť ako záväzok, ktorý vznikol na základe zasielateľskej zmluvy, čomu nasvedčuje aj konanie navrhovateľa, ktorý si u odporcu 1/ objednal obstaranie prepravy 2 ks balíkov. Tak, ako to vyplýva z výpisu obchodného registra odporcu 1/, tento nemá v predmete podnikania prepravu tovaru, ale len zasielateľstvo a z § 15 VOP tiež vyplýva, že právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi odporcom 1/ a poverujúcim, t. j. tým, kto objednáva u odporcu 1/ odoslanie zásielky, ktoré neupravuje zasielateľská zmluva alebo VOP odporcu 1/ sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tvrdil preto, že na prepravu 2 ks balíkov, ktorú sprostredkoval odporca 1/ sa nemôže aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR, pretože tento sa aplikuje výlučne na zmluvy o preprave, ktorú vykonal odporca 2/ ako dopravca. Zdôraznil tiež, že s odporcom 2/ neuzatváral žiadnu zmluvu, pretože o obstaranie prepravy požiadal odporcu 1/. Konanie odporcu 2/, ktorý prišiel na aute s logom odporcu 1/ a s tlačivami, na ktorých bolo označenie odporcu 1/ vrátane loga ho utvrdilo v tom, že zásielku odovzdáva odporcovi 1/. Tvrdil preto, že odporca 1/ je zodpovedný za škodu v súlade s § 373 Obch.zák. a nasl., pričom je potrebné postupovať v prejednávanej veci aj podľa § 331 Obch.zák., resp. § 580 Obch.zák. o komisionárskej zmluve, ktoré sa podporne použijú na prejednávanú vec. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla stratou balíka predstavuje sumu 33.800,-USD, čo v prepočte na eurá zodpovedá 24.125,62 Eur. Odporca 1/ neuznal nárok navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ dal na prepravu balíky odporcovi 2/, ktorý je jeho subdodávateľom a balíky preváža na základe obchodných podmienok GLS, ktoré navrhovateľ akceptoval, pretože na prepravnom štítku, ktorý podpísal bol údaj o tom, že odporca 1/ prepravuje zásielky v zmysle platných obchodných podmienok GLS. Navrhovateľ bol preto podľa jeho názoru oboznámený o tom, za akých podmienok odporca 1/ prepravu vykonáva. Všeobecné poistné podmienky a VOP GLS sú verejne prístupné na webovej stránke odporcu 1/. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že pri odovzdaní balíkov navrhovateľ ako odosielateľ nepredložil dokument o hodnote a type tovaru, ktorý bol v balíkoch prepravovaný, pričom až po škodovej udalosti sa odporca 1/ dozvedel, že na prepravu bol odovzdaný tovar s vyššou hodnotou ako 5.000,-Eur, ktorý je z prepravy vylúčený. Odporca 1/ poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 16 ods.4 VOP je zodpovednosť zasielateľa za škodu vzniknutú na prepravovanej zásielke na základe dohody oboch strán obmedzená maximálnou čiastkou vo výške 331,94 Eur (10.000,-Sk), ktorá suma bola odporcom 2/ zaplatená navrhovateľovi. Zároveň poukázal na ods.8 písm.o/ VOP, podľa ktorého sú balíky s vyššou hodnotou ako 5.000,-Eur z prepravy vylúčené. Navrhovateľ tým, že neoznámil prepravcovi neobvykle vysokú hodnotu zásielky, porušil aj § 626 Obch.zák. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal výšku škody, ani splnenie základných predpokladov pre jej uplatnenie, preto navrhol návrh voči nemu zamietnuť. Odporca 2/ uznal, že došlo k strate jedného balíka a že navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú však v súlade s obchodnými podmienkami v tam zakotvenej výške 10.000,-Sk navrhovateľovi zaplatil. Na vysvetlenie uviedol, že tá časť prepravného štítku, na ktorej je uvedený údaj o tom, že pre prepravu zásielky platia VOP sa nalepí na prepravovaný balík ako originál, pričom na kópiách prepravných štítkov sa už tento údaj nenachádza. Faktom je, že navrhovateľ podpísal originál prepravného štítku, pričom podpis je pretlačený na druhú a tretiu kópiu tohto štítku. Odporca 2/ zároveň uviedol, že balík zo Slovenska dopravil do Maďarska na triedičku v Budapešti, ktorá je triedičkou materskej firmy GLS Hungary a odtiaľ zásielku prevzal kuriér, ktorý ju mal doručiť do Nemecka, adresát však balík neprevzal. Odporca 1/ aj odporca 2/ v konaní tvrdili, že predmetná preprava zásielky navrhovateľa prostredníctvom odporcu sa spravuje Dohovorom CMR, ktorým je viazaná aj Slovenská republika vrátane Protokolu k nemu, ku ktorému pristúpila v roku 2008 s účinnosťou od 20.05.2008. Odporca 1/ a 2/ poukázali na tú skutočnosť, že Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Ako Slovensko, tak aj Nemecko sú štátmi Dohovoru CMR, preto sa zodpovednosť za vzniknutú škodu riadi čl. 23 a 24 Dohovoru CMR v znení Protokolu, podľa ktorých je stanovená maximálna hranica zodpovednosti dopravcu určovaná prostredníctvom jednotky zvláštnych práv čerpania definovanej Medzinárodným menovým fondom, zverejňovaná v úradnom kurzovom lístku s tým, že pre medzinárodnú cestnú prepravu tovaru je stanovený konštantný koeficient 8,33, ktorý sa v prípade škody násobí hodnotou jednej jednotky ZPČ a počtom kg hrubej hmotnosti zásielky. Podľa doloženého kurzového lístku NBS platného v čase rozhodovania súdom bol kurz XDR voči EUR 0,898, preto odporca 2/ ako dopravca z odpovedá navrhovateľovi len do výšky 8,33 XDR/kg x 0,898 EUR/ XDR, čo pri váhe strateného balíka 49,3 kg zodpovedá škode 368,78 Eur. Podľa čl. 23 Dohovoru CMR, preto odporca 2/ ako dopravca zodpovedá navrhovateľovi ako odosielateľovi za škodu v dôsledku straty zásielky do maximálnej výšky 370,74 Eur. Odporca 2/ zaplatil navrhovateľovi už sumu 331,94 Eur, preto má navrhovateľ nárok na doplatenie škody vo výške 38,08 Eur. Odporca 2/ zároveň poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ mal možnosť príplatkom k prepravnému stanoviť výšku náhrady škody za stratený balík podľa čl. 24 a 26 CMR stanovením ceny zásielky alebo sumy osobitného záujmu na dodaní, čo neurobil. Odporca 2/ na pojednávaní dňa 20.09.2011 uviedol, že za prepravu zásielky, ktorá sa stratila zaplatil navrhovateľ prepravné v sume 3.550,-Sk + 19% DPH. Podľa § 601 ods.1 Obch.zák. v znení platnom ku dňu 18.08.2008 zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Podľa § 602 ods.1 cit. zák. v rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe. Podľa § 603 ods.1 cit. zák. pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Podľa ods.2 cit. ust. zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Podľa § 605 ods.1 cit. zák. ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám. Podľa ods.2 cit. ust. ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám. Podľa § 606 ods.1 cit. zák. zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi tým, že túto povinnosť nesplnil. Podľa § 610 Obch.zák. zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Podľa čl. 1 ods.1 Dohovoru o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 Zb. v znení platnom ku dňu 18.08.2008 tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Podľa čl. 17 ods.1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Podľa čl. 23 ods.1 Dohovoru CMR, ak má dopravca podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Podľa ods.3 cit. čl. náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. Podľa ods.4 cit. čl. okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, ak zodpovednosť odporcu 1/ za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke vyvodil z porušenia Dohovoru CMR, pretože tento nie je možné na záväzok, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom 1/ aplikovať. Zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ ako objednávateľ prepravy balíkov s odporcom 1/ o obstaraní prepravy vykazuje znaky zasielateľskej zmluvy z toho dôvodu, že navrhovateľ si prepravu objednal u odporcu 1/ ako u zasielateľa, ktorým odporca 1/ tak, ako to vyplýva z obchodného registra a aj zo VOP, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, nesporne je. Prepravu 2 ks balíkov tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania okresným súdom odporca 1/ sám nevykonal, ale túto obstaral u odporcu 2/, s ktorým uzavrel zmluvu o preprave podľa § 610 Obch.zák.. Na jej základe odporca 2/ ako dopravca mal prepraviť zásielku navrhovateľa do Nemecka. Z dokazovania vykonaného okresným súdom nie je zrejmé, kedy a za akých podmienok navrhovateľ objednal u odporcu 1/ prepravu zásielok. Zrejmá je len tá skutočnosť, že medzi nimi nebola uzavretá žiadna písomná zmluva a že sa tak stalo len na základe telefonickej ústnej objednávky bez toho, že by bol známy deň, v ktorý sa tak stalo a či odporca 1/ s poskytnutím takejto služby jednoznačne súhlasil. Pre posúdenie zodpovednosti odporcu 1/ za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi na prepravovanej zásielke tým, že táto sa počas prepravy stratila je nevyhnutné vykonať dokazovanie rovnako, ako aj na zistenie obsahu vzniknutého záväzku, a teda, či sú splnené zákonné predpoklady na náhradu škody voči odporcovi 1/ za stratu balíka, tak ako to navrhovateľ v konaní tvrdil. Ust. § 601 ods.1 Obch.zák. je dispozitívne a upravuje podstatné časti zasielateľskej zmluvy vo väzbe na § 261 ods.3 písm.d/ Obch.zák. Obstaraním prepravy sa rozumie uzavretie zmluvy vlastným menom na účet komitenta, strany musia dohodnúť miesto odoslania a miesto určenia, ak sa má jednať o zasielateľskú zmluvu. Zasielateľská zmluva nemusí mať písomnú formu, avšak zo zasielateľského príkazu musí byť zrejmý spôsob prepravy zásielky, príjemca zásielky, ako aj ďalšie konkrétne okolnosti, ako napr. váha zásielky, druh zásielky, cena zásielky a pod. Zasielateľ musí spôsob a podmienky prepravy dojednať v súlade s pokynmi a zmluvou tak, aby bola zásielka dopravená do miesta určenia čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že obstaraním prepravy sa rozumie predovšetkým uzavretie zmluvy o preprave vecí do dohodnutého miesta určenia, pričom podľa obsahu zmluvy a okolností prípadu môže ísť tiež o vykonanie iných úkonov, ktoré sú potrebné na obstaranie prepravy. Z § 601 ods.1 Obch.zák. vyplýva, že činnosť zasielateľa pri plnení záväzku zo zmluvy nemôže spočívať len vo vyvíjaní úsilia smerujúceho k uzatvoreniu zmluvy o preprave veci, ale ak má byť záväzok splnený, musí byť uzavretá aj zmluva o preprave, príp. preprava musí byť samotným zasielateľom uskutočnená. Ak teda zasielateľ - odporca 1/ nevykonal prepravu sám, čo v konaní pred súdom prvého stupňa sporné nebolo a použil na jej vykonanie iného dopravcu - odporcu 2/, s ktorým mal uzavretú zmluvu o preprave veci, je potrebné tento vzťah, ktorý vznikol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ posudzovať podľa § 610 Obch.zák., ktorý sa spravuje rovnako, ako záväzok zo zasielateľskej zmluvy, ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zodpovednosť odporcu 2/ sa však s prihliadnutím na medzinárodný prvok vo vzťahu medzi ním a navrhovateľom bude spravovať Dohovorom CMR. Okresný súd preto nesprávne vyvodil spoločnú zodpovednosť odporcu 1/ a 2/ za vzniknutú škodu s poukazom na vyhl.č. 11/1975 Zb. o Dohovore CMR napriek tomu, že odporca 1/ žiadnu dopravu pre navrhovateľa nevykonal. V prejednávanej veci bola preprava spornej zásielky vykonávaná na základe dokladu o prevzatí vyhotoveného v písomnej forme, potvrdeného navrhovateľom ako odosielateľom a odporcom 2/ ako dopravcom dňa 18.08.2008 v mieste prevzatia vecí - v Bratislave, na základe ktorého odporca 2/ prevzal od navrhovateľa 2 balíky bez identifikácie ich obsahu a bez určenia ich hodnoty, či ceny na prepravu do Nemecka - Mníchova. Keďže bola preprava zásielky uskutočnená cestným vozidlom a miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto dodania zásielky sa nachádzajú v dvoch rôznych štátoch, ktoré sú zároveň členmi Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR, je potrebné na vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom 2/ aplikovať dohovor CMR, ktorý sa na takúto prepravu vzťahuje na základe každej zmluvy o preprave zásielok za odplatu, t. j. prepravnú zmluvu upravenú týmto dohovorom. V Dohovore CMR je upravená zodpovednosť dopravcu, ktorá začína okamihom prevzatia zásielky na prepravu, t.j. faktického prevzatia tovaru na základe vyhotoveného písomného potvrdenia, pričom podľa čl. 17 ods.1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú stratu zásielky, ktorú zodpovednosť ani odporca 2/ nepoprel. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako odosielateľ pri odovzdávaní 2 ks balíkov na prepravu odporcovi 2/ neudal na balíku ich cenu, ani balík nepripoistil, priznal okresný súd navrhovateľovi vo vzťahu k odporcovi 2/ právo na náhradu škody v súlade s čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR, ktorý striktne upravuje výpočet škody pri úplnej strate zásielky, ak nebola udaná navrhovateľom žiadna cena zásielky alebo ak nepostupoval odosielateľ podľa čl. 24, príp. 26 Dohovoru CMR v sume 368,78 Eur, ktorá bola stanovená súdom podľa aktuálneho kurzu ako maximálna škoda. V súlade s čl. 23 ods.4 CMR sa uhrádza aj dovozné, clo a iné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške, v dôsledku čoho okresný súd správne priznal navrhovateľovi aj nárok na prepravné, ktoré sa strateného balíka týkalo vo výške 130,20 Eur /3.922,34 Sk/, spolu škodu vo výške498,98 Eur, z ktorej odpočítal už odporcom 1/ a 2/ zaplatenú časť 331,94 Eur a na rozdiel vo výške 167,04 Eur zaviazal oboch odporcov spoločne a nerozdielne. Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodnutie okresného súdu v zamietavej časti vo vzťahu k odporcovi 2/ správne, pretože odporca 2/ nesie zodpovednosť za vznik škody na stratenom balíku v tej sume, na zaplatenie ktorej bol, aj keď nesprávne zaviazaný spolu s odporcom 1/, avšak rozhodnutie súdu v prvej výrokovej vete nadobudlo vo vzťahu k obom odporcom právoplatnosť. Na zaplatenie takej výšky škody, ktorej zaplatenia sa v odvolacom konaní navrhovateľ domáha, mu vo vzťahu k odporcovi 2/ právo nevzniklo. Odvolací súd tak dospel k záveru, že okresný súd správne právne vec posúdil, ak určil zodpovednosť odporcu 2/ za škodu vzniknutú stratou prepravovanej zásielky podľa Dohovoru CMR, v dôsledku čoho rozhodnutie okresného súdu je v časti zamietavého výroku voči odporcovi 2/ vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil./ Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnil navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi 1/ z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca 1/ neuzavrel s navrhovateľom ako odosielateľom zmluvu o preprave zásielok za odplatu, ktorá by sa spravovala Dohovorom CMR, prepravovanú zásielku ani neprevzal a sám ani prepravu nevykonával. Keďže sa nestal ani jej zmluvnou stranou, nie je v zmysle Dohovoru CMR možné tento dohovor voči odporcovi 1/ aplikovať a vyvodzovať z neho prípadnú spoločnú zodpovednosť odporcu 1/ za vzniknutú škodu tak, ako to okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol. V tejto súvislosti je nutné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že na záväzok, ktorý vznikol medzi ním a odporcom 1/ nie je možné aplikovať Dohovor CMR, ale zasielateľskú zmluvu upravenú v § 601 a nasl. Obch.zák., pretože odporca 1/ bol výlučne v pozícii zasielateľa, a nie dopravcu a spornú medzinárodnú cestnú prepravu len obstarával, a to zrejme na základe zasielateľského príkazu, preto musí okresný súd v súlade s ust. § 601 a nasl. Obch.zák. zistiť, či je daná zodpovednosť odporcu 1/ za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi s poukazom na § 601 a nasl. Obch.zák., ktorú si v tomto konaní uplatnil. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, ak určil spoluzodpovednosť odporcu 1/ za škodu vzniknutú stratou prepravovanej zásielky podľa Dohovoru CMR, v dôsledku čoho musel v časti zamietavého výroku voči odporcovi 1/ rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods.2 cit. ust. mu vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní musí okresný súd zistiť, či medzi odosielateľom a odporcom 1/ vznikol záväzok podľa § 601 a nasl. Obch.zák. zo zasielateľskej zmluvy, aké povinnosti zasielateľ z tejto zmluvy, ktorej predmetom bolo len dojednanie spôsobu a podmienok prepravy, keďže sám dopravu strateného balíka nevykonával, porušil. Okresný súd musí preto zistiť, či odporca 1/ môže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá na prepravovanej zásielke vznikla. Podľa § 224 ods.4 O.s.p. rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.