Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709207058 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709207058.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa C + K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 795 216, zast. JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD, MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, Bratislava proti odporkyni B. P., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania I. I. č. XXX, N., zast. Ulianko & Holčík, s.r.o., Nám. SNP 41, Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 231,36 € s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/87/2009-539 zo dňa 17.10.2011 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/87/2009-539 zo dňa 17.10.2011 v napadnutej časti výroku o zaplatenie sumy 231,36 € p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia 18% úroku z omeškania ročne z dlžnej sumy od 29.06.2009 do zaplatenia z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 231,36 € s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne od 29.06.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 1.650,11 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni zaplatenia 231,36 € s príslušenstvom titulom vrátenia zálohy na provízie, ktoré poskytol odporkyni dňa 06.07.2007 na začiatku jej sprostredkovateľskej činnosti. Uviedol, že dňa 03.07.2007 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej odporkyňa vykonávala vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov navrhovateľa. Dňa 06.07.2007 poskytol navrhovateľ odporkyni na začiatku jej sprostredkovateľskej činnosti preddavok na províziu vo výške 231,36 €. Dňa 16.02.2009 došlo k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní, na základe čoho navrhovateľ vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti odporkyne v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami poradcov. Podľa tohto vyúčtovania odporkyňa bola povinná vrátiť navrhovateľovi v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu finančné prostriedky vo výške 231,36 €. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o sprostredkovaní vo výške 18% z dlžnej čiastky.
Odporkyňa s uplatnenými nárokmi navrhovateľa nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. Potvrdila, že suma, ktorá je predmetom sporu, jej bola vyplatená. Uviedla, že vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre spoločnosť CAPITOL, a.s. Bývalými pracovníkmi tejto spoločnosti B.. A. a pánom S. boli oslovení
viacerí sprostredkovatelia spoločnosti CAPITOL, a.s., ktorí boli ochotní za určitých okolností vykonávať uvedenú činnosť pre navrhovateľa. Za týmto účelom bolo zvolané stretnutie sprostredkovateľov dňa 20.06.2007 a na tomto stretnutí došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k uzavretiu inominátnej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdila, že na tomto stretnutí bolo prisľúbené vyplatiť sprostredkovateľom dve sumy pre prípad, že sa sprostredkovatelia rozhodnú ukončiť zmluvný vzťah so spoločnosťou CAPITOL, a.s. a na zmluvnom základe nadviažu spoluprácu s navrhovateľom. Každému z prítomných bolo ponúknuté, že sa im vyplatí suma 2x 80% z dvojnásobku ich priemerného mesačného platu dosiahnutého v spoločnosti CAPITOL, a.s. v období posledných troch mesiacov, bez povinnosti vrátiť navrhovateľovi vyplatenú sumu. Uviedla, že zo strany navrhovateľa došlo k vyplateniu dvoch súm, pričom prvá časť finančných prostriedkov mala byť vrátená v prípade obdržania provízie od spoločnosti CAPITOL, a.s. a druhá časť bola vyplatená z dôvodu, že všetci sprostredkovatelia poistenia približne po dobu 1 mesiaca nemohli po prechode zo spoločnosti CAPITOL, a.s. do spoločnosti navrhovateľa vykonávať činnosť, avšak druhá platba bola nenávratná. Odporkyňa sa ďalej bránila tým, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s jej názorom, že medzi účastníkmi išlo o inominátnu zmluvu, v takom prípade by mohlo ísť o verejný prísľub, pretože peniaze boli vyplácané sprostredkovateľom na základe vyššie uvedeného stretnutia. Verejný prísľub uskutočnil pán S. a tento jednostranný úkon adresoval neurčitému počtu subjektov. Jeho obsahom bol záväzok vyplatiť konkrétnu sumu v dvoch častiach za predpokladu, že ktokoľvek zo zúčastnených na tomto stretnutí uzatvorí s novou založenou spoločnosťou (navrhovateľom) zmluvu. Jej pán S. prisľúbil, že spoločnosť navrhovateľa jednotlivým sprostredkovateľom vyplatí dve provízie, z ktorých jedna sa bude považovať za nenávratnú a druhú budú sprostredkovatelia povinní vrátiť za predpokladu, že spoločnosť CAPITOL, a.s. im ich provízie vyplatí. Odporkyňa tvrdila, že pán S. na stretnutí konal sám za seba, jedine on mohol byť z vlastného konania zaviazaný, preto namietala vecnú aktívnu legitimáciu na strane navrhovateľa v tomto konaní. Tvrdila, že provízia nemohla byť vyplatená na základe zmluvy o sprostredkovaní, pretože táto zmluva ani všeobecné obchodné podmienky neupravujú vyplácanie preddavku.
Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že vykonal dokazovanie zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007, Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov spoločnosti C + K Consulting, spol. s r.o., vyúčtovaním sprostredkovateľskej činnosti odporkyne za mesiac august až december 2007, za mesiac december 2008, január a február 2009, zápisnicami z pojednávania Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb 180/2009, Okresného súdu Trebišov č. k. 6Cb 17/2009, Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb 163/2009, na ktorých bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov (W. I. S., Q. B., B. C., H. E., W. O., B. N., B. N., U. N., W. I., Y.. W. D., B. R., W. I. a Y. A.).
Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie a mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na základe platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Odporkyňa na základe zmluvy vyvíjala pre navrhovateľa činnosť smerujúcu k uzavretiu zmlúv s inými osobami a navrhovateľ sa na jej základe zaviazal odporkyni vyplatiť odplatu - dojednanú províziu podľa všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa. Z charakteru predmetného zmluvného vzťahu, ako vzťahu nevyhnutne odplatného vyplýva odporkyni právo na vyplatenie odplaty - provízie za vykonanú činnosť pri plnení zmluvy o sprostredkovaní. Odporkyni z tohto vzťahu vyplýva povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky vyplatené titulom provízie, resp. zálohy v prípade, keď nesplní podľa uzavretej zmluvy o sprostredkovaní stanovené podmienky. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 642 Obchodného zákonníka a zároveň ústne vyhlásenia prísľubu pána Brejchu nepovažoval za záväzný verejný prísľub podľa § 850 Občianskeho zákonníka, pretože nespĺňal základné zákonom stanovené podmienky. Poukázal na to, že základným znakom verejného prísľubu je záväzok vyhlasovateľa, že zaplatí odmenu alebo poskytne plnenie tomu, kto splní ním vyhlásené podmienky. Z pojmového vymedzenia predmetného občiansko-právneho záväzkového inštitútu vyplýva, že verejný prísľub je jednostranný právny úkon vyhlasovateľa adresovaný bližšie neobmedzenému poštu ľudí, aby splnili podmienky v ňom uvedené do istého času, ktorý musí byť zverejnený tak, aby k nemu mala verejnosť voľný neobmedzený prístup, t. j. tak aby sa ním mohol oboznámiť vopred neurčitý a počtom neobmedzený počet osôb. Súd prvého stupňa mal však preukázané, že počet účastníkov stretnutia bol obmedzený, keď na uvedené stretnutie boli pozvaní a zúčastnili sa ho len vtedajší pracovníci spoločnosti CAPITOL, a.s., a teda stretnutie nebolo prístupné širokej verejnosti. V tejto súvislosti aplikoval ust. § 851 a § 852 Občianskeho zákonníka.
Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že svedok W. I. S. na stretnutí v S. S. nerobil v mene spoločnosti navrhovateľa právne úkony, nakoľko k tomu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by ich navrhovateľ po svojom vzniku schválil s poukazom na ust. § 64 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Tvrdenie odporkyne o tom, že plnenie, ktoré je predmetom sporu, navrhovateľ plnil za W. I. S. titulom verejného prísľubu, resp. inominátnej zmluvy na stretnutí dňa 20.06.2007, súd prvého stupňa uviedol, že odporkyňa nepreukázala v zmysle § 531 ods. 1-3 a § 533 Občianskeho zákonníka uzavretie právnych úkonov v zmysle týchto ustanovení. Pokiaľ by aj hypoteticky došlo k platnému verejnému prísľubu, resp. k uzatvoreniu inominátnej zmluvy a odporkyni by vzniklo právo na dojednané plnenie, v rámci záväzkovo- právnych vzťahov by bol povinný plniť len W. I. S., ktorý by v prípade platného uzavretia uvedených právnych úkonov stál na strane dlžníka vo vzťahu k odporkyni ako veriteľke pohľadávky. Navrhovateľ v tomto konaní by za neho ako za dlžníka mohol platne plniť len vtedy, ak by došlo k zmene v osobe subjektu záväzkovo-právneho vzťahu na strane dlžníka. K zmene na strane dlžníka by mohlo dôjsť prostredníctvom prevzatia dlhu, resp. pristúpenia záväzku, avšak odporkyňa v konaní nepreukázala platné uzatvorenie inominátnej zmluvy, resp. verejného prísľubu, ale ani prevzatie dlhu, resp. pristúpenie záväzku k uvedeným úkonom navrhovateľa.
Navrhovateľ v konaní preukázal, že počas existencie zmluvného vzťahu vyplatil odporkyni peňažné prostriedky a vykonaným dokazovaním bolo vylúčené, že by mohlo ísť o plnenie na základe verejného prísľubu, keďže na stretnutí v S. S. dňa 20.06.2007 nebola prítomná široká verejnosť, ale vopred určený okruh účastníkov, ktorí boli na stretnutie pozvaní vopred osobne alebo prostredníctvom vedúcich pracovníkov spoločnosti CAPITOL, a.s., prísľub nebol daný verejne vopred neurčitým osobám, ale vopred zadefinovanému okruhu pozvaných účastníkov, teda logicky verejnosť sa uvedeného stretnutia nemohla zúčastniť. Zdôraznil, že odporkyňa v konaní platné uzavretie inominátnej zmluvy nepreukázala, prihliadol pritom na to, že svedkovia vypočúvaní v uvedených konaniach sa voči navrhovateľovi nachádzali v obdobnom postavení, prijali plnenie od navrhovateľa na rovnakom právnom a skutkovom základe, preto súd prvého stupňa prihliadol pri hodnotení dôkazov na dôveryhodnosť ich výpovedí. Mal za preukázané, že odporkyňa v konaní nepreukázala, že by jej boli poskytnuté finančné prostriedky na základe iného právneho titulu, než na základe platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Súd prvého stupňa právo navrhovateľa uplatnené v žalobe posúdil ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo odporkyni tým, že si zadržala zálohu po skončení zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na zaplatenie úroku z omeškania poukázal na bod B.1 všeobecných obchodných podmienok, v ktorých došlo k dohode o výške úroku z omeškania 18% ročne z dlžnej sumy a na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní plne úspešný.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p., resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p., keďže súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žiadala preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.
Zároveň odporkyňa žiadala, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť jej trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.
Odporkyňa uviedla, že nebola sporná tá skutočnosť, že pôvodne na zmluvnom základe vykonávala činnosť podriadeného sprostredkovateľa poistenia pre spoločnosť CAPITOL, a.s., Bratislava, ale
po nezhodách, ku ktorým došlo v tejto spoločnosti, sa W. I. S., vedúci siete sprostredkovateľov poistenia spoločnosti CAPITOL, a.s. a B.. Y. A., člen predstavenstva spoločnosti ako zakladatelia rozhodli založiť novú konkurenčnú spoločnosť. Navrhovateľ bol založený spoločenskou zmluvou dňa 14.06.2007 a de jure vznikol zápisom do obchodného registra dňa 22.06.2007. Vzhľadom na potrebu získania nových spolupracovníkov bolo do S. S. dňa 20.06.2007 zvolané stretnutie, na ktoré boli pozvaní spolupracovníci vykonávajúci činnosť podriadených sprostredkovateľov poistenia pre spoločnosť CAPITOL, a.s., ktorého sa okrem nej zúčastnilo približne 100-300 ľudí. Stretnutie viedol W. I. S., ktorý požíval veľkú dôveru a ktorý po predstavení novozaloženej spoločnosti a jej produktov ponúkol prítomným možnosť spolupráce. V čase konania tohto stretnutia bolo úplne relevantnou obavou, že tí, ktorí prejdú do novozaloženej spoločnosti, nebudú môcť mininálne 30 dní vykonávať činnosť sprostredkovateľa poistenia. Spoločnosť CAPITOL, a.s. sa o stretnutí dozvedela a každému spolupracovníkovi, vrátane odporkyne prostredníctvom elektronickej pošty oznámila, že tomu, kto prejde do novozaloženej spoločnosti už nebudú vyplatené žiadne ďalšie provízie, čo bola pre prípadných záujemcov ďalšia relevantná obava. Práve vzhľadom na uvedené W. I. S. na stretnutí s prítomnými (všetko sprostredkovateľmi poistenia spoločnosti CAPITOL, a.s.) pre prípad, že sa rozhodnú ukončiť zmluvný vzťah s touto spoločnosťou a na zmluvnom základe nadviažu spoluprácu s navrhovateľom prisľúbil, že tým, ktorí prejdú do novozaloženej spoločnosti bude vyplatená konkrétna peňažná čiastka a zároveň špecifikoval aj spôsob jej výpočtu, pričom sa malo jednať o vyplatenie dvoch súm, z ktorých každá mala predstavovať 80% z priemeru odmien dosahovaných v spoločnosti CAPITOL, a.s. za posledné tri mesiace s tým, že jedna suma mala byť vyplatená z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty ohľadne budúceho vyplácania dovtedy nevyplatených provízií spoločnosťou CAPITOL, a.s. a táto čiastka mala byť vrátená v závislosti od vyplatenia predmetných provízií spoločnosťou CAPITOL, a.s. a druhá suma, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, mala byť vyplatená z dôvodu, že po dobu približne 1 až 2 mesiacov hrozilo, že sprostredkovatelia nebudú môcť vykonávať činnosť, čo by výrazne ovplyvnilo životný štandard každého z nich, a preto bolo prisľúbené, že táto suma bude nenávratná. Vyhlásenie, resp. prísľub W. I. S., ktorý bol jasný, určitý a zrozumiteľný, vytvoril podľa odporkyne základ právneho vzťahu medzi ňou a navrhovateľom. Bezprostredne po uzavretí zmluvy s navrhovateľom boli sprostredkovateľom poistenia sľúbené peňažné prostriedky vyplatené. S navrhovateľom konajúcim prostredníctvom konateľa však nikto z prítomných nekomunikoval o vyplácaní peňažných prostriedkov.
Ďalej uviedla, že ona a navrhovateľ sa počas celého obdobia spolupráce správali podľa toho, čo odznelo na stretnutí v S. S.. Potom, ako jej spoločnosť CAPITOL, a.s. vyplatila nevyplatenú províziu, vrátila navrhovateľovi prvú (vratnú časť) vyplatenej sumy, ktorá bola v priebehu mesiacov august až november 2007 zúčtované, čo vyplýva z každomesačných vyúčtovaní. Následne na každom ďalšom vyúčtovaní, počnúc mesiacom december, mala v kolónke „zostatok zálohy 0“ a to až do mesiaca január 2009. Navrhovateľ druhú (nevratnú časť) od nej počas trvania zmluvného vzťahu nikdy nežiadal a nikdy ju ako pohľadávku voči nej neevidoval. Odporkyňa so žalobcom ukončila zmluvný vzťah v mesiaci február 2009, pričom navrhovateľ v kolónke „záväzky poradcu“ neevidoval žiadny jej záväzok. Po ukončení zmluvného vzťahu jej navrhovateľ nezaslal vyúčtovanie za mesiace január a február 2009, ani jej nevyplatil dosiahnutú províziu za tieto mesiace. Až po doručení návrhu na vydanie platobného rozkazu sa dozvedela, že má akýsi domnelý záväzok voči navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Dodala, že v mesiaci február 2009 sa navrhovateľovi sieť sprostredkovateľov poistenia rozpadla. Je toho názoru, že vyššie popísaný skutkový stav bol v konaní dostatočne preukázaný relevantnými písomnými dokladmi (najmä mesačnými vyúčtovaniami), ako aj výpoveďami svedkov, sčasti aj výpoveďou konateľa navrhovateľa B.. Y. A. a spoločníka navrhovateľa W. I. S..
Odporkyňa uviedla, že spornou otázkou, s ktorou sa mal súd prvého stupňa vysporiadať, je či navrhovateľ má nárok na vrátenie žalovaných súm od jednotlivých odporcov.
V súvislosti so záväzkami prevzatými osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom upozornila na rozdiel medzi účinkami „neprevzatia“ tých záväzkov zo strany spoločnosti, ktoré konajúce osoby prevzali s odkladacou podmienkou a medzi účinkami „neprevzatia“ tých záväzkov, ktoré boli zo strany konajúcich osôb prevzaté bez odkladacej podmienky. Pokiaľ spoločnosť neschváli právne úkony, ktoré konajúce osoby neuzavreli s odkladacou podmienkou (čo je predmetný prípad), tak právne úkony zostanú aj naďalej platné a účinné, pričom nezaväzujú spoločnosť (hoci boli prevzaté v jej mene), ale priamo osoby, ktoré záväzky z týchto úkonov v mene spoločnosti pred jej vznikom prevzali. V konaní bolo preukázané, že na stretnutí v S. S. konal W. I. S. sám za seba, t. j. jedine on sám (nie
navrhovateľ) mohol byť z vlastného konania zaviazaný. Okresný súd sa však vôbec nezaoberal tým, prečo za pána S. plnil navrhovateľ a nedostatočne sa zaoberal aj obsahom sporného vyhlásenia W. I. S. a s tým súvisiacimi právnymi dôsledkami. Obsahom vyhlásenia pána S. bol návrh na uzavretie nepomenovanej zmluvy s predmetom, ktorý vyššie odporkyňa popísala, ktorý ona aj akceptovala, čo vyplýva minimálne z jej konkludentného konania, nakoľko osobe poverenej pánom S. (ktorou bol Y.. M. A.) v nasledujúcich dňoch odovzdala požadované vyúčtovania, na čo jej bola následne vyplatená presne tá suma, ktorá jej vyplatená mala byť. Skutočnosť, že predmetnú sumu vyplatil navrhovateľ a nie W. I. S., nebola pre ňu rozhodujúca a k právnemu vzťahu pána S. a navrhovateľa sa v tomto ohľade nevie vyjadriť. Finančné plnenie však v žiadnom prípade nebolo plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ by z jej strany nedošlo k akceptácii prísľubu pána S., zostalo nezodpovedané, prečo navrhovateľ, ktorý po vyplatení konkrétnych súm tomu-ktorému sprostredkovateľovi poistenia so žiadnym z nich nerokoval, napriek tomu každému, kto prešiel zo spoločnosti CAPITOL, a.s. do novozaloženej spoločnosti, vyplatil konkrétnu sumu, ktorá zodpovedala sume dojednanej na stretnutí a prečo sa navrhovateľ tým, čo bolo prezentované na stretnutí, takmer počas celej doby spolupráce s ňou riadil. Pokiaľ súd prvého stupňa neposúdil vyhlásenie W. I. S. ako jeho verejný prísľub podľa ust. § 850 Občianskeho zákonníka, mal ďalej skúmať existenciu právneho vzťahu medzi ňou a navrhovateľom, ako aj okolnosti vyplácania konkrétnych súm. Z vykonaného dokazovania podľa jej názoru vyplýva, že medzi ňou a W. I. S. bola uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva, a to presne v intenciách prísľubu pána S., ktorý ona akceptovala. Navrhovateľ faktickým vyplatením dvoch súm (k čomu došlo po vzniku spoločnosti) vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Jednalo sa o vyplatenie za spoločníka. Z prejavu vôle nemala pochybnosti o tom, aká vôľa je vyjadrená týmto spôsobom a aký je jej obsah. Navrhovateľ presne vedel, koľko a za akých podmienok má plniť a rovnako vedel, za akých podmienok a ktorá časť z vyplatenej sumy sa má vrátiť, čo vyplýva najmä z mesačných vyúčtovaní. Pre odporkyňu nebolo rozhodujúce, kto konkrétne jej sľúbenú sumu vyplatil, W. I. S. a navrhovateľa vnímala a vníma takmer ako jednu a tú istú osobu.
Odporkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvého stupňa vôbec neprihliadol na výpovede približne 20 svedkov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s mesačnými vyúčtovaniami. Práve obsah týchto mesačných vyúčtovaní podľa jej názoru bez ďalšieho ponúka zodpovedanie všetkých sporných otázok ohľadne návratnosti jednej a nenávratnosti druhej časti vyplatenej sumy. Pokiaľ by mal súd v otázke návratnosti druhej časti vyplatenej sumy akékoľvek pochybnosti, poukázala na Obchodný zákonníka, ktorý má samostatne hierarchicky usporiadané interpretačné pravidlá pre výklad právnych úkonov (§ 266 Obchodného zákonníka), pokiaľ by prejav vôle nebol pre obidve strany celkom určitý. Prejav vôle bol určený jej a nemožno ho vykladať v jej neprospech, tak ako to urobil súd prvého stupňa. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na možnú zaujatosť konkrétnych svedkov, čo si osvojil aj súd prvého stupňa, uviedla, že vzhľadom na absenciu písomného zápisu o priebehu stretnutia v S. S., sú svedecké výpovede zúčastnených na tomto stretnutí skutkovo významné. Súhlasí s tým, že z hľadiska úvah o vierohodnosti svedeckých výpovedí treba prihliadať na to, aký je pomer svedkov k účastníkom konania, čo osobitne platí aj o pánovi S., Y.. A. a Q. Q.. V konaní však boli vypočutí aj svedkovia ako pán R., I., D., pani D., z ktorých nikto nevedie s navrhovateľom súdny spor a ktorých výpovede sú obsahovo úplne zhodné s výpoveďami ostatných svedkov. Svedecké výpovede všetkých bývalých sprostredkovateľov poistenia vo vzájomných súvislostiach nadväzujú, a to i právne relevantné písomné doklady, a to predovšetkým pravidelné mesačné vyúčtovania, žiadosť o ukončenie zmluvy, prípadne ďalšie účtovné doklady. Žiadnu výpoveď svedka, ani žiadny konkrétny písomný dôkaz produkovaný v tomto konaní nemožno jednoznačne vyložiť v prospech navrhovateľa a jeho tvrdenia, že by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Je toho názoru, že sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatila, navrhovateľovi nie je nič dlžná, práve naopak, navrhovateľ jej dlhuje peňažné prostriedky a doteraz jej nevyplatil províziu za mesiace január a február 2008. Podľa jej názoru navrhovateľ sa snaží „zhojiť“ svoj nezdar v podnikaní nečestným spôsobom, ktorého výsledkom je aj toto súdne konanie. Konanie navrhovateľa považuje za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
Odporkyňa uviedla, že v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady konania, pre ktoré je možné rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré sú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákona zaručené aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je
treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Táto vada zakladá právo podať odvolanie a možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. Takouto vadou je postihnuté aj napadnuté rozhodnutie okresného súdu, pretože je bez takého odôvodnenie, ktoré by obsahovalo relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie vzťahu odporkyne, W. I. S. a navrhovateľa. Považuje za nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a navrhovateľa zaviaže k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení uviedol, že s odvolaním odporkyne v celom rozsahu nesúhlasí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením považuje za správne a logické. Ku skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci uviedol, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 03.07.2007 zmluvu o sprostredkovaní, pričom vzhľadom na dlhoročné obchodné zvyklosti v segmente poisťovníctva a z dôvodu preklenutia istého časového úseku, kedy by odporkyňa nemala nárok, resp. by jej nebola vyplatená provízia, navrhovateľ po uzavretí zmluvy poskytol odporkyni preddavok, resp. zálohu na províziu v celkovej sume 462,29 €, a to bezhotovostným prevodom na bankový účet odporkyne v dvoch splátkach, dňa 06.07.2007 v sume 231,36 € a dňa 02.08.2007 v sume 230,93 €. Vo vyúčtovaní za obdobie august až november 2007 navrhovateľ zapožičal a zúčtoval odporkyni preddavkovú platbu vo výške 230,93 €, a to štyrmi čiastkami po 57,72 €. Spôsob započítania a zúčtovania odporkyňa do dnešného dňa nenamietala. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi ním a odporkyňou došlo dňa 16.02.2009 a následne navrhovateľ po jeho skončení vykonal vyúčtovanie tým, že provízia, ktorá prináležala za činnosť odporkyne v tom-ktorom mesiaci, mala byť sčasti započítaná oproti zálohovej platbe (preddavku) poskytnutej odporkyni, avšak provízia odporkyne nedosahovala potrebnú výšku, aby ju navrhovateľ započítal s províziou odporkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa nevrátila navrhovateľovi zálohovú platbu v celkovej poskytnutej výške, navrhovateľovi vznikla pohľadávka vo výške 231,36 €. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania navrhovateľovi vznikol v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov (ďalej len „VZP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o sprostredkovaní. Zdôraznil, že odporkyňa nevykonala žiadnu činnosť, za ktorú by jej mala prislúchať čiastka, o ktorú sa vedie súdny spor a za všetku činnosť, ktorú vykonala pre navrhovateľa, mala vyplatené provízie tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o sprostredkovaní. Záloha poskytnutá v mesiaci júl a august 2007 slúžila na preklenutie dvoch mesiacov, počas ktorých sprostredkovatelia pracovali, keďže vyúčtovanie za mesiac júl 2007 bolo vyhotovené až následne v mesiaci september 2007. Celková výška zálohy poskytnutej v mesiaci júl a august 2007 bola na začiatku júla 2007 vypočítaná individuálne u každého sprostredkovateľa, a to na základe ich produkcie v spoločnosti CAPITOL, a.s., pre ktorú odporkyňa, ale aj iní sprostredkovatelia vykonávali obdobnú činnosť. Záloha bola poskytnutá v mesiaci júl a august 2007 ako hodnota 2x vyplatenej 80%-nej provízie, ktorú odporkyňa dosahovala v spoločnosti CAPITOL, a.s., s ktorou bola pred vznikom zmluvného vzťahu s navrhovateľom v obchodnom záväzkovom vzťahu a pre ktorého vykonávala sprostredkovateľskú činnosť. Dôležitým dôkazom, že navrhovateľ má nárok na vrátenie záloh v sume 231,36 € s prísl. je skutočnosť, že odporkyňa do týchto dní nenamietala započítanie a zúčtovanie časti zálohovej platby v sume 230,93 €, a to štyrmi čiastkami po 57,72 € v zúčtovaniach za obdobie mesiacov august až november 2007.
Ďalej vo vyjadrení navrhovateľ popísal priebeh stretnutia, ktoré sa konalo dňa 20.06.2007 v S. S., ktorého sa zúčastnila odporkyňa, ako aj iní sprostredkovatelia poistenia pracujúci ešte v spoločnosti CAPITOL, a.s., ale aj bývalí sprostredkovatelia, ktorým bola daná výpoveď zo strany spoločnosti CAPITOL, a.s. a tiež súčasní spoločníci navrhovateľa a zástupcovia spoločnosti AXA životní pojišťovna, a.s.
K verejnému prísľubu W. I. S. uviedol, že prejav zakladateľa navrhovateľa na stretnutí v S. S. dňa 20.06.2007 nemožno považovať za verejný prísľub pre nesplnenie zákonných podmienok tohto úkonu podľa ust. § 850 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že sa nejednalo o „bližšie neobmedzený počet,“ keďže na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu a v postavení sprostredkovateľov voči spoločnosti CAPITOL, a.s., a ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL, a.s. a uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní s
navrhovateľom. Teda iba týmto osobám mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zálohy na províziu, ktorá sa vyratúvala práve z provízie dosahovanej v spoločnosti CAPITOL, a.s. Ďalej uviedol, že ani jeden zo svedkov nevypovedal pred inými súdmi, že na stretnutí v S. S. odznel verejný prísľub v takom znení, ako ho prezentovala odporkyňa. Výpovede jednotlivých svedkov sú natoľko rozdielne, že vyvolávajú dojem účelovosti, najmä ak sa jedná o svedkov, ktorí sú v obdobnom súdnom spore s navrhovateľom ako odporkyňa.
Navrhovateľ poukázal na to, že obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu až jej zápisom do obchodného registra, a preto spoločnosti odo dňa jej vzniku nemôžu vznikať žiadne záväzky. V období po založení spoločnosti, ale aj pred jej vznikom, je za spoločnosť oprávnený konať tiež zakladateľ, ktorým bol aj W. I. S.. V prípade uskutočnenia relevantného verejného prísľubu na stretnutí v S. S. by bol zaviazaný sám W. I. S. a na spoločnosť by záväzky z tvrdeného verejného prísľubu prešli iba v prípade, ak by ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote 3 mesiacov od vzniku spoločnosti výslovne schválila a prevzala a len vtedy by z nich spoločnosť bola zaviazaná od počiatku, čo sa však nestalo. Navrhovateľ v podvojnom účtovníctve účtoval zálohu poskytnutú odporkyni na účte 314 - poskytnuté preddavky, na ktorom sa účtujú poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky poskytnuté dodávateľom pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa. Navrhovateľ poskytnutú zálohu v mesiaci júl a august 2007 zaúčtoval na dlžníckej debetnej strane účtu 314 - poskytnuté preddavky a na veriteľskej kreditnej strane účtu 221 - bankové účty. Navrhovateľ účtoval voči odporkyni poskytnutý preddavok - pohľadávku, ktorú je odporkyňa povinná vrátiť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ poskytol odporkyni preddavok, ktorý zaúčtoval v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z., bol povinný vykázať a zaplatiť vyššiu daň z príjmu právnickej osoby v zmysle zákona o dani z príjmu č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia preddavku. Odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky boli vyplatené ako záloha, takto boli označené aj na vyúčtovaniach v kolónke príjem, ktoré boli odporkyni doručené v mesiacoch júl a august 2007, a preto odporkyňa nielenže mala, ale musela mať vedomosť o tom, že sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu, resp. preddavok, pričom týmto označeniam je v bežnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia vyplácaného vopred pred splnením istej podmienky (predtým ako nastane istá skutočnosť), ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených finančných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, že by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí zálohových platieb došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie a nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté peňažné prostriedky. Medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval obchodno-záväzkový vzťah z platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Odporkyňa na základe tohto zmluvného vzťahu vyvíjala pre navrhovateľa činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov a navrhovateľ sa odporkyni za to zaviazal platiť odmenu - províziu dojednanú vo VZP, pretože ide o odplatnú zmluvu a odplatno-záväzkový vzťah je jeho podstatnou náležitosťou. Z charakteru predmetného zmluvného vzťahu, ako odplatného vyplýva povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté titulom zálohy, vrátane individuálneho preddavku, resp. preddavku na províziu, na vyplatenie ktorej za existencie zmluvného vzťahu nevznikli podmienky. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že medzi účastníkmi konania bola konkludentným spôsobom uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej mal navrhovateľ vyplatiť odporkyni dve sumy, z ktorých jedna mala byť podmienečne vrátená a druhá nenávratná. Takýto právny názor nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže nebola preukázaná špecifikácia konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila právny úkon platným. Odporkyňa neuviedla, kedy malo dôjsť k uzavretiu konkludentnej zmluvy, kto túto zmluvu uzavrel a aký bol jej predmet. Odporkyňa a ani ďalší svedkovia sa nedokázali zhodnúť na predmete dohody, ktorého naplnením by bolo vyplatenie žalovaných finančných prostriedkov. Odporkyňou tvrdená konkludentná dohoda nespĺňa základné podmienky platného právneho úkonu, najmä jasný prejav vôle, totožnosť oferty s akceptáciou a určitosť, preto sa nejedná o právny úkon. Medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnemu osobnému rokovaniu o uzavretí takejto zmluvy. Odporkyňa v konaní uviedla, že s konateľom spoločnosti navrhovateľa vôbec nerokovala a s navrhovateľom nikdy neuzavrela inú zmluvu, ako zmluvu o sprostredkovaní. Odporkyni právo na ponechanie si zálohy či už počas existencie zmluvného vzťahu s navrhovateľom alebo po jeho skončení nevzniklo, preto na strane odporkyne sa tak jedná o bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ poskytnuté zálohy, ktoré neboli ako pohľadávky splatné, logicky nepovažoval za záväzky odporkyne, keďže tieto sa stali pohľadávkami až v čase, keď navrhovateľ odporkyni sčasti zúčtoval poskytnutú zálohu v mesiaci december 2008 a v mesiaci január 2009 oproti provízii dosiahnutej odporkyňou. Zvyšná časť poskytnutej zálohy nemohla byť účtovaná z dôvodu, že odporkyňa v tomto produkčnom mesiaci nedosahovala dostatočne vysokú províziu, voči ktorej by bolo možné zálohu zúčtovať v celej výške. Nezúčtovaná časť poskytnutej zálohy preto zostala evidovaná ako pohľadávka
a odporkyňa bola vyzvaná na jej zaplatenie. Odporkyňa, ani ostatní sprostredkovatelia si v konaniach s navrhovateľom neuplatňovali vzájomným návrhom tú časť zálohy, ktorú im navrhovateľ zúčtoval a započítal v posledných mesiacoch spolupráce.
Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 231,36 € spolu s 18% ročným úrokom z omeškania od 29.06.2009 do zaplatenia.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 03.07.2007 bola medzi nimi uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej odporkyňa vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu sprostredkovávala poistenie alebo návrhy zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzavretiu zmlúv medzi obchodnými partnermi navrhovateľa a tretími osobami, pričom zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou bol ukončený ku dňu 16.02.2009. Zmluva o sprostredkovaní a ani VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, neobsahujú ustanovenia upravujúce poskytnutie zálohy, resp. preddavku na budúcu províziu poskytnutú sprostredkovateľom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že dňa 06.07.2007 navrhovateľ formou bezhotovostného prevodu zaplatil na účet odporkyne sumu 231,36 € a dňa 02.08.2007 sumu vo výške 230,93 €. Poskytnutá záloha bola určená vo výške zodpovedajúcej 2x 80% z mernej hodnoty provízie dosiahnutej v spoločnosti CAPITOL, a.s. v posledných 3 mesiacoch, na ktorú vznikol sprostredkovateľovi nárok, a keďže panovala neistota, či táto provízia bude touto spoločnosťou sprostredkovateľovi vyplatená, túto vyplatil navrhovateľ s tým, že v prípade jej vyplatenia túto časť sprostredkovateľ navrhovateľovi vráti. Keďže spoločnosť CAPITOL, a.s. províziu vyplatila, časť zálohy navrhovateľ započítal štyrmi čiastkami vo vyúčtovaniach za mesiace august až november 2007 po 57,72 €. Poskytnuté zálohy mali vykryť obdobie, počas ktorého odporkyňa ako sprostredkovateľka vykonávala činnosť, avšak nemala príjem až do vyplatenia riadnej provízie. Odporkyňa za jeden mesiac dostala vyplatenú províziu od spoločnosti CAPITOL, a.s., v ktorej vykonávala sprostredkovateľskú činnosť, preto časť poskytnutej zálohy jej bola zúčtovaná v priebehu spolupráce s navrhovateľom a voči započítaniu a zúčtovaniu odporkyňa nenamietala.
Spornou medzi účastníkmi konania je záloha na províziu, ktorú navrhovateľ zaplatil odporkyni dňa 06.07.2007 v sume 231,36 €. Navrhovateľ tvrdil, že túto sumu zaplatil odporkyni ako zálohu, resp. preddavok na budúcu províziu na preklenutie istého časového úseku, počas ktorého odporkyňa by nemala nárok na províziu, resp. jej nebola vyúčtovaná provízia, preto navrhovateľ po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní poskytol zálohu odporkyni. Odporkyňa tvrdila, že suma, ktorá jej bola vyplatená dňa 06.07.2007, jej bola vyplatená ako nenávratná, pretože z dôvodu po dobu približne 1-2 mesiacov nemohla u navrhovateľa vykonávať činnosť sprostredkovateľa poistenia, resp. za túto činnosť neobdržala províziu, pričom takýto prísľub zaznel na stretnutí v S. S. dňa 20.06.2007 z úst jedného zo zakladateľov navrhovateľa pána W. I. S.. Na základe tohto prísľubu, ktorý považovala za návrh na uzavretie zmluvy a akceptovala ho, došlo konkludentným spôsobom k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy medzi ňou a W. I. S. a následne navrhovateľ faktickým vyplatením dvoch súm dňa 06.07.2007 a dňa 02.08.2007 vykonal zámer prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti navrhovateľa, teda jednalo sa o plnenie za spoločníka, pričom ona z prejavu vôle nemala pochybnosti o tom, aká vôľa a s akým obsahom bola týmto spôsobom vyjadrená. Pre ňu nebolo rozhodujúce, kto konkrétne jej sľúbenú sumu vyplatil, pretože W. I. S. a navrhovateľa vnímala a vníma ako jednu a tú istú osobu. Poprela, že by plnenie poskytnuté navrhovateľom v mesiaci júl 2007 bolo plnením bez právneho dôvodu a že by na úkor navrhovateľa získala bezdôvodné obohatenie.
Odvolací súd preskúmal vec a po preskúmaní veci sa stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že odporkyni sa v konaní podarilo preukázať, že medzi ňou a navrhovateľom bola uzavretá tzv.
nepomenovaná zmluva (inominátna zmluva) a na jej základe navrhovateľ zaplatil dňa 06.07.2007 sumu 231,36 € ako tzv. nenávratnú zálohu na budúcu províziu s tým, že odporkyňa ju nie je povinná navrhovateľovi vrátiť tak, ako to tvrdila. V konaní bolo zistené, že medzi účastníkmi konania bola dňa 03.07.2007 uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej odporkyňa vykonávala pre navrhovateľa činnosť sprostredkovateľa - poradcu do 16.02.2009, kedy bol ukončený zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania. Zmluva o sprostredkovaní a ani VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, neobsahovali žiadne ustanovenia upravujúce poskytnutie zálohy na budúcu províziu pre sprostredkovateľov, pričom samotní účastníci konania zhodne uviedli, že záloha na províziu nebola odporkyni zaplatená na základe zmluvy o sprostredkovaní. Odporkyňa v konaní tvrdila, že záloha jej bola zaplatená na základe tzv. nepomenovanej zmluvy na základe verejného prísľubu, ktorej uzavretie s navrhovateľom v konaní relevantným spôsobom nepreukázala. Odporkyňa v konaní nepreukázala, že poskytnuté peňažné prostriedky jej boli vyplatené na základe iného právneho dôvodu, ako vtedy medzi účastníkmi platnej zmluvy o sprostredkovaní titulom zálohy na sprostredkovateľskú províziu. Okresný súd dospel k správnemu názoru, keď konštatoval, že obdržaním finančnej sumy dňa 06.07.2007 od navrhovateľa nadobudla odporkyňa bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka jej vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získala, v danom prípade na úkor navrhovateľa, ktorý sumu zaplatil bez právneho dôvodu.
Medzi účastníkmi konanie nebolo sporné, že dňa 20.06.2007 sa v S. S. konalo stretnutie, ktorého sa zúčastnilo približne 250-300 osôb, medzi ktorými bola aj odporkyňa, ktorí v tom čase ako sprostredkovatelia vykonávali činnosť pre spoločnosť CAPITOL, a.s., pričom tohto stretnutia sa zúčastnil aj jeden z dvoch zakladajúcich spoločníkov navrhovateľa pán W. I. S. a zástupca spoločnosti AXA, a.s. Y.. Q. Q.. Na tomto stretnutí W. I. S. prezentoval podnikateľské zámery založenej spoločnosti a zrejme nabádal prítomných sprostredkovateľov k ukončeniu zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL, a.s. a k uzavretiu zmluvných vzťahov so spoločnosťou navrhovateľa. Pokiaľ na tomto stretnutí boli zo strany pána W. I. S. poskytnuté prítomným sprostredkovateľom určité informácie a daný prísľub k vytvoreniu tzv. zálohy na budúce provízie ako nenávratného plnenia, tak ako to tvrdila odporkyňa, pričom navrhovateľ a W. I. S. toto tvrdenie popreli, jednalo sa o osobnú iniciatívu a prísľub W. I. S., nie však o prísľub navrhovateľa, ktorý v tom čase ako právny subjekt ešte neexistoval, pretože vznikol až zápisom v obchodnom registri dňa 22.06.2007. Skutočnosť, že na stretnutí v S. S. bol daný prísľub osobne W. I. S., potvrdila odporkyňa, ktorá v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru medzi ňou a W. I. S. bola uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva v intenciách prísľubu W. I. S., ktorý ona akceptovala, pričom následne navrhovateľ faktickým vyplatením dvoch súm - záloh vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Jednalo sa o plnenie za spoločníka, pričom pre ňu nebolo rozhodujúce, kto jej konkrétne sľúbenú sumu vyplatil, pretože W. I. S. a navrhovateľa vnímala ako jednu a tú istú osobu. V konaní odporkyňa nepreukázala vznik záväzkovo-právneho vzťahu založeného tzv. nepomenovanou zmluvou. Nepreukázala, s akými subjektami mala byť táto zmluva uzavretá, nepreukázala konkrétne vymedzenie práv a povinností zmluvných strán.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že prísľub W. I. S. na stretnutí v S. S. nespĺňa podmienky verejného prísľubu podľa ust. § 850 Občianskeho zákonníka z tých dôvodov, ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, t. j. že prísľub nebol adresovaný neobmedzenému počtu osôb a nebolo preukázané splnenie podmienky určenej v prísľube, čo je zákonným predpokladom zaplatenia odmeny alebo poskytnutia iného plnenia tým, kto prísľub dal. Relevantnou skutočnosťou v tomto smere je, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že prísľub na stretnutí v S. S. dal osobne W. I. S. a nie navrhovateľ, ako právnická osoba, ktorý v tom čase ako právny subjekt ešte neexistoval.
V konaní nebolo preukázané, že W. I. S. na stretnutie v S. S. dňa 20.06.2007 dal ústny prísľub v mene navrhovateľa ako jeden z dvoch zakladajúcich spoločníkov navrhovateľa, nakoľko jednak tento jeho prejav nemožno považovať za záväzný verejný prísľub podľa ust. § 850 Občianskeho zákonníka, keďže nespĺňal zákonné podmienky verejného prísľubu a jednak preto, že navrhovateľ po svojom vzniku dňa 22.06.2007 neschválil tento jednostranný právny úkon W. I. S. tak, ako to vyžaduje ust. § 64 Obchodného zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by z prísľubu W. I. S. ako jedného z dvoch
zakladajúcich spoločníkov navrhovateľa na stretnutí v S. S. prevzal nejaký záväzok navrhovateľa v dôsledku dodatočného schválenia tohto úkonu a bol z neho tak priamo zaviazaný navrhovateľ.
V konaní bolo preukázané zaplatenie sumy 231,36 € na účet odporkyne dňa 06.07.2007, odporkyňa nepreukázala, že jej na zaplatenie tejto sumy v uvedenej výške vznikol nárok. Pretože odporkyňa nepreukázala právne relevantný dôvod na ponechanie si uvedenej sumy, bola povinná túto navrhovateľovi vrátiť v súlade so zmluvou a VZP, keď pri ukončení zmluvného vzťahu mohla si ponechať len tie provízie, na ktoré jej vznikol nárok.
Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 231,36 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o zaplatenie sumy 231,36 € potvrdil.
Odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku týkajúceho sa zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej sumy od 29.06.2009 do zaplatenia zrušil podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. a vec vrátil v tejto časti výroku podľa odseku 2 cit. ustanovenia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej čiastky od 29.06.2009 do zaplatenia podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa bodu B.1 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom bola dohodnutá výška úroku z omeškania 18% ročne z dlžnej sumy. Predmetom sporu je nárok z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý nevyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2009, súčasťou ktorej sú VZP upravujúce v bode B.1 úrok z omeškania vo vzťahu k vyúčtovaniam provízií. Okresný súd teda rozhodol nesprávne, keď navrhovateľovi priznal úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a VZP bodu B.1. V ďalšom konaní okresný súd posúdi uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
O trovách konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí o veci podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p.
Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.