Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/356/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710202089 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710202089.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO 36 865 141, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 62, pod spisovou značkou EX 860/10 proti povinnémuXX.XX.XXXX, L.X.XXXXXXXX/XX trvale bytom voX, XXX,XX. Q. o vymoženie pohľadávky v sume 1 796,00 Eur a príslušenstva, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/238/2010-14 zo dňa 17.06.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/238/2010-14 zo dňa 17.06.2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 16254/09 zo dňa 19.10.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 796,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 796,00 Eur od 25.05.2009 do zaplatenia, ďalej zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1 796,00 Eur od 10.08.2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania v sume 371,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní odvodil svoju právomoc skúmať plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom z hľadísk v tomto ustanovení uvedených. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.01.2009, z ktorej vyplynulo, že oprávnený sa povinnému zaviazal poskytnúť úver v sume 800,- Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému túto sumu zaplatiť so zvýšením o poplatok v sume 772,- Eur. Celková výška úveru tak predstavovala 1 572,- Eur. V článku 18 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným sa zmluvné strany dohodli na spôsobe riešenia sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde Slovenskej republiky, táto skutočnosť sa v zmysle vyššie uvedeného článku všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru považovala za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Ďalej zistil, že plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou vystavenou povinným v prospech oprávneného. Vzhľadom k tomu, že povinný povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnil, dlh sa stal splatným a oprávnený v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky blankozmenku vyplnil. Okresný súd považoval za preukázané, že povinnému bola predložená predtlač blankozmenky s určenou výškou zmenkového úroku predstavujúcou 91,25 % ročne doplnená o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia a takto určenú výšku zmenkového úroku hodnotil ako odporujúcu dobrým mravom v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s § 45 ods. 1, písm. b) a c) citovaného zákona. Po objasnení a vyhodnotení okolností vydania blankozmenky a uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným dospel okresný súd k záveru, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96,5 % z poskytnutého úveru a plnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne je plnením v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 1, písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré je dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tým, že súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej právnej normy (in concreto ust. § 52 Občianskeho zákonníka). Poukázal na to, že povinný je v prejednávanej veci podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Samotná skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa a úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo na výkon zárobkovej činnosti odôvodňuje podľa oprávneného záver, že nie je spotrebiteľom. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C 269/95 Benincasa proti Dentalkit Srl. uviedol, že spotrebiteľom je podľa citovaných ustanovení právneho poriadku len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb, napr. manželky, detí a pod. Tento cieľ konania musí byť v posudzovanom právnom vzťahu výraznejší v porovnaní s inými zámermi konajúcej osoby. Poukázal tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG, v ktorom prijal záver, podľa ktorého, ak povinný koná ako podnikateľ a takto sa preukazuje aj v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú spotrebu, posudzovaný právny vzťah nie je spotrebiteľský. K posúdeniu právneho vzťahu ako zmenkového právneho vzťahu uviedol, že tento je právnym vzťahom abstraktným, preto platnosť zmenky nie je možné posudzovať z náležitostí právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Uviedol, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne bol v blankozmenke uvedený už pri jej vystavení dlžníkom, a teda nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko právny základ sa nachádza v zmenke samotnej, ako samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Poukázal tiež na ust. § 10 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod spis. značkou 1 Obdo V 43/2006, v zmysle ktorého „neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje neplatnosť zmenky, ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. Povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej“. Vzhľadom na uvedené súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V rozhodcovskom konaní takáto námietka zo strany odporcu (povinného) vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, preto okresný súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom a účinnom k 30.01.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že ňa 30.01.2010 bol pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761, pod sp. zn. SR 16254/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2009 a vykonateľnosť dňa 12.11.2009. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu 1 796,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.05.2009 do zaplatenia, ďalej zákonný úrok vo výške 6% ročne od 10.08.2009 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 371,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a ich súladu so zákonom podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd dňa 06.11.2009 prostredníctvom súdneho exekútora vyzval oprávneného na predloženie fotokópie zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.01.2009 a zmenky zabezpečujúcej hlavný záväzkový vzťah a vyhodnotením zistení o okolnostiach potrebných pre vedenie exekučného konania dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia je potrebné zamietnuť, keďže by bol dôvod na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1, písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, t.j. pretože rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný na plnenie objektívne nemožné a v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že oprávnený ako žalobca podal proti žalovanému návrh na začatie rozhodcovského konania, pričom ako žalovaného označil XXX-XXXXX. H. N. IČO 43630685, t.j. subjekt ktorý bol v čase podania návrhu zapísaný v Živnostenskom registri č. 670-16019. Návrhom sa domáhal zaplatenia sumy 1 796,00 Eur s príslušenstvom titulom na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod spis. značkou 16254/09 zo dňa 19.10.2009. V zmluve o úvere bol dlžník (povinný) označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ s určením rodného čísla, trvalého bydliska, čísla občianskeho preukazu aj ako fyzická osoba - živnostník označený obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a číslom živnostenského registra. Podľa § 2 písm. a) , b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom k 16.01.2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Občiansky zákonník v ust. § 52 - § 54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietky voči postupu okresného súdu, ktorý pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z úradnej moci posudzoval zákonnosť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.10.2009. Odvolací súd však dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že nemal preukázané, či zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je alebo nie je zmluvou spotrebiteľskou, najmä s ohľadom na označenie povinného v úverovej zmluve osobnými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa i identifikačnými údajmi fyzickej osoby - živnostníka, t.j. obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísanými06.01.2011 do v živnostenskom registri pod č. 670-16019, kedy ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Okresný súd pochybil, pokiaľ pri posudzovaní zákonnosti žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu neskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi povinným a oprávneným predovšetkým s ohľadom na jej spotrebiteľský charakter a výlučne hodnotil postup rozhodcovského súdu, ako aj práva a povinnosti, dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve o úvere s ohľadom na primeranosť dohodnutého zmenkového úroku a odplaty za poskytnutie úveru a ich súlad s právnymi normami a dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval a zohľadnil len vo vzťahu k povinnému ako dlžníkovi a vôbec nezohľadnil skutočnosť, že povinnému bol úver skutočne poskytnutý. Nakoľko okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Je potrebné uviesť, že okresný súd mal v prvom rade posudzovať otázku, či zmluva o úvere uzavretá medzi povinným a oprávneným je zmluvou, ktorú by bolo možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. V prípade, že zistí jej spotrebiteľský charakter, podriadi tomu ďalšie skúmanie predovšetkým s ohľadom na ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov i právnu úpravu prijatú orgánmi Európskej únie komplexne upravujúcu problematiku ochrany spotrebiteľa. Bez toho, aby sa okresný súd zaoberal okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy vo vzťahu k povahe zmluvných strán, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, najmä neprimerané poplatky za poskytnutie úveru a neprimeranú výšku zmenkovej odmeny predtlačenej na zmenke zabezpečujúcej hlavný záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným. V prípade, že okresný súd si po doplnení dokazovania osvojí záver, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako podnikateľský subjekt, je potrebné opätovne posúdiť materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu predloženého oprávneným a v prípade záveru o rozpore plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tento náležite odôvodní tak, aby jeho rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo preskúmateľné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.