Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710204182 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710204182.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : EOS KSI, spol. s r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO : 36 613 843, proti povinnému : D. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. R., Y. XXX/X, na vymoženie pohľadávky v sume 495,85 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou Ex 4376/2010, o odvolaní oprávneného zo dňa 08.07.2010 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 27Er 287/2010-10 zo dňa 29.04.2010, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 4376/10. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b/, c/, § 45 ods. 2 a 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v spojení s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha nárok vyplývajúci z exekučného titulu - rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. Košice sp. zn. TP 1004/08 zo dňa 25.09.2009. Súd konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia z hľadísk uvedených v Exekučnom poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 2) dospel k záveru, že rozhodcovské rozhodnutie je nepreskúmateľné. Rozhodca v odôvodnení rozhodnutia konštatuje svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, uviedol, čoho sa žalobca v rozhodcovskom konaní domáhal, na základe akých právnych skutočností, akými dôkazmi žalobca podložil svoje skutkové tvrdenia a z odôvodnenia tiež vyplýva, že žalovaný sa k návrhu nevyjadril. Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia ale nemožno vyvodiť, aké sumy žalovaný už uhradil a akým spôsobom dospel rozhodcovský súd k sumám, ktoré napokon priznal voči žalovanému. Absencia náležitého odôvodnenia rozhodcovského rozsudku spôsobuje, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre jeho nezrozumiteľnosť a dochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia musí účastníkom konania umožniť posúdiť, ako súd (rozhodca) v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej. Keďže nebolo možné preskúmať, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné alebo v rozpore s dobrými mravmi, absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora, preto exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd však podľa názoru oprávneného nemôže posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný exekučným titulom. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený zdôraznil, že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, a nie medzi oprávneným a súdom. Oprávnený sa domnieva, že pokiaľ by exekučný súd v rámci konania o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, nahrádzal by tým aktivitu povinného, ktorý mal a mohol podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukazuje tiež na judikatúru Súdneho dvora Európskeho spoločenstva, na základe ktorých sa domnieva, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Podľa stanoviska Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora a európske právo oprávnený zhrnul, že nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a povinnému, ako strane ktorá porušila zmluvu, je poskytovaná ochrana na úkor práv oprávneného. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva : Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd obzvlášť v štádiu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Súd má oprávnenie i povinnosť skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Návrhom datovaným dňa 15.03.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach spisovej značky : TP 1004/08 zo dňa 25.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.10.2008 a vykonateľnosť dňom 31.10.2008. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke Q. č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2004. Vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok pôžičky je zrejmé, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne, v nadväznosti na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, venovať náležitú pozornosť či už exekučnému titulu z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ako aj zmluvným dojednaniam obsiahnutým v zmluve o pôžičke, a to z hľadiska zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany. Súd prvého stupňa, a následne i odvolací súd, dospeli zhodne k záveru, že exekučný titul je nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu v prejednávanej veci je všeobecné, obsahuje predovšetkým citácie Obchodného zákonníka a odkazy na Všeobecné podmienky poskytnutia pôžičky. Z jeho obsahu však nie je možné zistiť ani len elementárne právne významné skutočnosti, ktoré by umožňovali preskúmať vecnú správnosť výroku rozhodnutia. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ako boli dohodnuté podmienky splácania, akú sumu povinný oprávnenému riadne splnil a naopak, koľko predstavovala zostávajúca dlžná čiastka, ktorú povinný plnil s omeškaním, prípadne neplnil vôbec. Nie je zrejmé ani to, kedy sa povinný ako dlžník dostal do omeškania, a teda ani spôsob výpočtu úroku z omeškania nie je určitý ani určiteľný. Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval rozhodca za preukázané, a ktoré nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď považoval rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v danej veci, za nepreskúmateľný pre absenciu riadneho a presvedčivého zdôvodnenia, v dôsledku čoho nie je zrejmé, či sa oprávnený nedomáha voči povinnému vymoženia nároku, ktorý nie je v rozpore so zákonom, nie je právom nedovolený alebo neodporuje dobrým mravom. Všetky konštatované skutočnosti potom potvrdzujú správnosť úvahy exekučného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Odvolací súd z uvedených dôvodov potom uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.