Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710212764 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710212764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., I. Y. XXX/X, a K.. C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. N. XX, t. č. bytom F. X, L. X, o návrhu maky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/348/2010-111 zo dňa 14. 08. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil výživné na sumu 240 Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2010, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2010 až júl 2012 vo výške 1.725,00 Eur okresný súd povolil otcovi splácať v splátkach po 95 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedeným rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. 05. 2009, č. k. 17C/25/2009-21 vo výroku o výživnom. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa, ktorý je období dospievania, má zvýšené nároky na stravu, oblečenie, zvýšili sa jeho výdavky na školské, aj mimoškolské potreby, zdravotnú starostlivosť. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. 05. 2009, č. k. 17C/25/2009-21, kedy bola posledná úprava vo veci výživného, v ktorom čase bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 165,00 Eur mesačne, keď matka malol. dieťaťa dosahovala príjem vo výške 537,39 Eur a otec malol. dieťaťa príjem vo výške 1.586,95 Eur, maloletý E. navštevoval 6. ročník základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 8. triedu základnej školy, matka malol. dieťaťa dosahuje príjem 559,64 Eur (júl 2011 až jún 2012), otec malol. dieťaťa dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.654,- Eur (január až júl 2012) s príspevkom na bývanie vo výške 276,50 Eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval splnenie zákonných podmienok na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že dieťa od posledného rozhodnutia je staršie zhruba o 2 roky, zvýšili sa jeho náklady spojené s výživou, ako aj mimoškolskou činnosťou. Súd vychádzajúc zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov výživné zvýšil na sumu 240 Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2010 (týmto dňom splnené zákonné podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia spojené aj so zvýšenými nákladmi začiatku školského roka), ktorú sumu považoval aj za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa bez ohrozenia životnej úrovne otca s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov zohľadniac aj tú skutočnosť, že aj keď matka dosahuje nižší príjem, má priateľa, ktorý ju finančne podporuje a otec okrem príjmu nadobudol finančné prostriedky z titulu vyporiadania BSM a z výhry otca, otec sa so synom stretáva a v rámci možností mu poskytuje aj vecné plnenie. Súd v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. rozhodol o nedoplatku na výživnom v celkovej výške 1.725 Eur, pričom s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca mu povolil tento splácať v 95 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec mal za to, že súd neobjektívne a jednostranne posudzoval záujmy matky pri výžive maloletého a nezhodnotil jeho možnosti a schopnosti najmä z pohľadu prispievania na výchovu a výživu u maloletého, nielen v minulosti alebo aj v súčasnom období. Namietal nepravdivé údaje zo strany matky, keď matka nepreukázala ortopedické potreby alebo jednorázové (potreby zubných výkonov). Mal za to, že súd pristupoval k otcovi z pozície ako keby sa nestaral o maloletého bez posúdenia vykonaných nákupov v prospech maloletého, dodržiavania pravidelného styku s maloletým a nákladmi s tým spojenými, umožnenie maloletému zúčastniť sa spoločných dovoleniek, pričom bol v konaní preukázaný opak. Namietal aj nedostatočné vyhodnotenie vplyvu matkinho priateľa na výžive a prispievaní finančných prostriedkov matke. Námietka tiež smerovala k tomu, že súd nesprávne vyhodnotil pri posudzovaní jeho príjmu, že napriek minimálnemu nárastu jeho hrubého príjmu, sa zvýšila odvodová povinnosť z dôvodu legislatívnej zmeny pri príspevku na bývanie a nutnosť úhrady nedoplatku z nej vyplývajúcej, čo otec nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Tiež súd nesprávne posudzoval i skutočnosť vyplývajúcu z rozdelenia BSM po rozvode, nakoľko získané prostriedky boli použité na odstránenie podlžností spojených s bytom. Poukázal na rozdiel, keď je nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve, kedy sa v prípade nutnosti dá zámenou získať finančné prostriedky a na druhej strane zostať bez tejto možnosti a bývať iba vo forme nájmu cudzieho bytu, ako je v súčasnosti situácia na jeho strane. Pokiaľ aj v konaní vyslovil súhlas s výškou výživného na sumu 210 Eur, po úvahe o skutočnej zmene pomerov maloletého súvisiace s nástupom na štúdium na strednej škole, ktoré môže nastať od 01. 09. 2012, je to otázka zmeny pomerov v budúcnosti a nie tzv. zmeny pomerov od 01. 09. 2010 spôsobenej rastom maloletého, čo vytýka ako závažné porušenie v zdôvodnení rozhodnutia súdu. Má za to, že žalobný návrh bol stručný, nedostatočne odôvodnený, preto nesúhlasí a nesúhlasil s vypočítaným nedoplatkom, ktorý nemá podľa neho právne opodstatnenie a oporu v zákone. Je toho názoru, že tieto prostriedky by aj tak nešli v prospech maloletého, ale v prospech matky. Má za to, že v priebehu konania sa menili pomery, nie vždy k lepšiemu u otca (aj v jeho vzťahových otázkach), ale u matky boli stabilné (aj v rámci jej osobného vzťahu) a išli výrazne k lepšiemu. Svedčí o tom štúdium, majetkové pomery a podobne. Maloletý nepociťoval ani ujmu a nedostatok v starostlivosti matky alebo otca ani vo výživnom vrátane výdavkov na mimoškolskú činnosť, lebo sa žiadnej takej činnosti nezúčastňuje a matka neprodukuje žiadne zvýšené náklady v tejto oblasti. Podľa neho hlavný dôvod, prečo matka podala žalobný návrh, je jednorázové poistné maloletého vo výške 220 Eur, ktoré matka uzatvorila a v minulosti túto poistku platil otec, ale má vedomosť, že dnes je možné túto upraviť s ohľadom na finančné možnosti a poistné krytie po dohovore s poisťovňou. Navrhuje, aby odvolací súd objektívne posúdil vytýkané skutočnosti a zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ktorý uviedol, že vzhľadom k tomu, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, odporúča napadnutý rozsudok potvrdiť. K odvolaniu otca zaslala matka vyjadrenie, v ktorom medzi iným uviedla, že ohľadom zhodnotenia možností a schopností otca má za to, že na základe potvrdeného príjmu zamestnávateľom, pri mesačnom čistom príjme otca cca 1.719 Eur je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 240 Eur mesačne od podania návrhu, pričom uvedené neovplyvní jeho životnú úroveň. Ohľadom otcom namietaných údajných ňou uvádzaných nepravdivých tvrdení, ma za to, že asi by bolo najlepšie vypočuť v konaní maloletého, ktorý je vo veku, kedy sa môže k týmto veciam objektívne vyjadriť. Od podania návrhu na zvýšenie výživného až doteraz zaplatila synovi niekoľkokrát ošetrenie u stomatológa, je v pubertálnom veku, má výrazné bolestivé akné na tvári i chrbte, navštevuje kožnú lekárku, v lekárni je potrebné zaplatiť za predpísané dermálne čistiace vody, krémy, gély cca 13 - 17 Eur. Tiež syn má problémy s chrbticou, pre veľkú bolesť museli absolvovať vyšetrenie u chirurga, detskej neurologičky, CT vyšetrenie, s čím sú spojené náklady, ako aj náklady na rehabilitáciu v rámci liečby na chrbticu, ktorá bola absolvovaná za minimálne náklady vzhľadom na dohovor matky so svojim zamestnávateľom. V súvislosti s nákupmi otca uviedla, že otec určité veci maloletému zakúpil, aj keď niektoré veci boli nepoužiteľné, nebola mu zakúpená vhodná veľkosť, tým otec minul zbytočné peniaze, ktoré mohli byť využité na lieky, stravu. V súvislosti s nákladmi otca na návštevu syna poukázala, že otec má trvalé bydlisko u rodičov v obci H. N., čo je XX km od T. a ako profesionálny vojak má podľa zákona preplácané cestovné na návštevu rodiny každý piatok a pondelok, náklady na návštevu syna sú minimálne, resp. žiadne. V súvislosti s dovolenkami a výletmi, je pravda, že syn ich s otcom absolvoval nespočetné množstvo, najmä v období, keď otec maloletého žil s priateľkou v Q., aj po rozchode bol so synom v Chorvátsku, otec tiež sám absolvoval predĺžený víkend v Benátkach. Podľa jej názoru, keď má otec finančné prostriedky na uvedené, súdom určené zvýšené výživné neovplyvní jeho životnú úroveň. Poukázala, že ona so synom bola od roku 2010 na tri dni v Štúrove a tri dni lyžovať na Skalke pri Kremnici. V súvislosti s financovaním zo strany jej priateľa poukázala už niekoľkokrát, že poskytol jej peniaze na nákup auta, na školu a na vysporiadanie BSM, nežije s ním v spoločnej domácnosti, ani jej na chod domácnosti neprispieva. Podľa jej názoru nie je pravda, že otec maloletého vyplatenú sumu 16.500 Eur použil na odstránenie podlžností spojených s bytom, pretože v roku 2008 si zobrali hypotéku nie na byt, ale na kúpu motorového vozidla Renault Clio Combi vo výške 15.600 Eur, ktoré po rozvode v roku 2009 ostalo exmanželovi. Pokiaľ otec prispieval priateľke na splátku hypotéky na dom sumou 350 Eur mesačne, napriek tomu, že v tom dome mu nepatrilo nič, staral sa o chod domácnosti a zakupoval vybavenie, za uvedené peniaze si mohol obstarať nejakú nehnuteľnosť. Podľa názoru matky dnes, keď s priateľkou nežije, žije v F., je na tom finančne lepšie. Finančné nároky už v čase podania návrhu sa zvyšovali a ďalej rastú. Ak otec namietal, že syn nemá pravidelnú mimoškolskú záujmovú činnosť, má však psíka, s ktorým sú spojené náklady. V súvislosti s poistením uviedla, že toto neplatí, pretože poistku zrušila a uzatvorila pravidelné mesačné platenie poistného vo výške 50 Eur, časť finančných prostriedkov z vyplatenej poistky použila na úhradu výnimočných situácií ako sú ročné vyúčtovanie za byt, kde mala nedoplatok, oprava strechy garáže, nákup vodovodnej batérie, povinné havarijné poistné za auto atď.. Poukázala, že otec ako profesionálny vojak má do zamestnania od štátu obuv, ošatenie na celý rok zadarmo, aj športové oblečenie, aj obuv na voľný čas, tiež ďalšie sociálne výhody, napr. každý mesiac príspevok na bývanie cca 260 Eur, preplácanie cestovného, či cestuje alebo nie cca 100 Eur, mal dosť financií na zaplatenie DNA testov a aby platil súkromného právneho zástupcu na pojednávanie na súde, preto podľa jej názoru priznané zvýšené výživné, ako aj nedoplatok na výživnom od podania návrhu, nebude mať vplyv a dopad na životnú úroveň otca maloletého. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O. s. p.") prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 1 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Zvolen sp. zn. 5P/348/2010 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky zo dňa 10. 08. 2010 vo veci starostlivosti o maloletého 13-ročného E. (t. č. 15-ročný), ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletého sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/25/09-21 zo dňa 21. 05. 2009 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 165 Eur. Maloletý E. navštevuje 8. ročník základnej školy, matka žiadala zvýšené výživné 300 Eur. Matka a otec sú zamestnaní, nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov v zmysle § 78 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine") vrátane schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle citovaných ustanovení odôvodňovali zmenu prechádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Andrejovi (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/25/09-21 zo dňa 21. 05. 2009, v ktorom čase určovania vyživovacej povinnosti maloletý E. bol 11-ročný, navštevoval 6. ročník základnej školy). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného (21. 05. 2009) došlo ku dňu 01. 09. 2010 k takej zmene pomerov, najmä na strane oprávnenej osoby - maloletého a jeho oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom (maloletý E. v čase podania návrhu mal 13 rokov, navštevoval 8. ročník základnej školy) a vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine, tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama osebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v rozsahu vyživovacej povinnosti v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní uviedol boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému E. aj zohľadnil. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku vrátane určenia výšky výživného. Tieto výroky prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.), s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom otca odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd pri určovaní výživného vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého E., najmä vzhľadom na jeho vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných, tak aj ostatných životných potrieb nevyhnutných pre jeho celkový úspešný vývin vrátane zdravotnej starostlivosti. Z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd mal zistené aj majetkové a zárobkové pomery ako matky, tak aj otca maloletého. Pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu 240 Eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia podľa návrhu otca, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci (§ 153 ods. l O. s. p.) a zákonnej úprave (§ 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval vrátane posúdenia oprávnených potrieb maloletého a schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, ktoré skutočnosti namietal otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých rámec sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, prípadne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených § 75 ods. 1 Zákona o rodine a nie podľa rozhodnutia povinnej osoby. Odvolací súd poukazuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo (príjmovo) lepšie zabezpečený rodič. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 27 bod 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia. Aj keď zákon neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa, miera životnej úrovne rodičov je objektívne zistiteľná, napr. aj výškou mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj cez jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (napr. účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné hmoty do auta, poistky, dovolenky a pod.). V danom prípade zárobkové pomery otca vrátane jeho výdavkov (č. l. 26-28) avizujú životnú úroveň otca nie bežného štandardu, na ujmu ktorého nemôže byť platenie súdom určeného výživného v sume 240,- Eur. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje zákonné ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám. V danom prípade matka sa o maloletého Andreja osobne stará, konkretizovala jeho odôvodnené potreby spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace s jeho vzdelaním, výchovou a záujmami, z čoho prvostupňový súd pri určení výšky výživného aj objektívne vychádzal a otec je povinný platiť súdom takto určené výživné. Odvolací súd tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletého Andreja možno ešte predpokladať v jeho prípade ďalší nárast potrieb v súvislosti s prípravou na budúce povolenie, prípadným ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Odvolací súd nemohol akceptovať námietku otca, že prvostupňový súd neprihliadal na jeho starostlivosť o maloletého E., čas, dovolenky a náklady s tým spojené, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa so synom stretáva a v rámci možností mu poskytuje aj vecné plnenie. Napokon v zmysle judikatúry (R 15/1966, R 44/1966) nie je možné zohľadniť tie plnenia, ktoré rodič poskytol len príležitostne, v dobe styku s dieťaťom a ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky a nesmerujú k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého, ako aj krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, do výchovy ktorého dieťa nebolo zverené, nie je spravidla dôvodom dočasného zbavenia tohto rodiča povinnosti platiť výživné (R 73/1969). Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody otca, odvolací súd môže len konštatovať, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil a naplnil zmysel a účel právnej úpravy zmeny vyživovacej povinnosti vyplývajúcej najmä z § 78 Zákona o rodine, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.