Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/406/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215202 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710215202.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom ul. Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, zastúpeného AK Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnej 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX a 2/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. X/XX, G., vedenej pod sp. zn. EX 997/10 súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 608,58 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/1036/2010-17 zo dňa 13.06.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní exekúciu vedenú proti povinnému zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia v predmetnej veci je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-124/09-MK zo dňa 28.09.2009, právoplatný dňa 13.11.2009 a vykonateľný dňa 18.11.2009. Uvedeným rozhodnutím boli žalovaní (povinní) 1/ a 2/ zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 848,58 EUR spolu s 14,25 % ročným úrokom od 29.02.2008 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 EUR; všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000079195 zo dňa 15. 06. 2007, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej 1/ úver vo výške 669,39 EUR. Povinná 1/ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky spolu so zmluvnou odmenou a poplatkom za poskytnutie úveru v celkovej sume 929,70 EUR oprávnenému vrátiť v 12 mesačných splátkach po 77,47 EUR. Okresný súd konštatoval, že povinná 1/ mala na základe uvedenej úverovej zmluvy vrátiť oprávnenému poskytnuté peňažné prostriedky navýšené o 39% z poskytnutej sumy úveru. Uvedené navýšenie okresný súd považoval za plnenie, ktoré je rozpore s dobrými mravmi, preto exekúciu podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (Zákon o rozhodcovskom konaní) zastavil. Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol, že v predmetnej veci okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 30.11.2010, čím potvrdil splnenie všetkých zákonných podmienok a predpokladov pre vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK/124/09-MK zo dňa 28.09.2009 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej relevantnej zmene právnych predpisov. Exekučný súd nemal právomoc skúmať obsah zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/. Uviedol, že zmluvná odmena predstavuje odmenu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (12 mesiacov), pričom súd nevzal do úvahy všeobecné kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov ako údaj bežne používaný v rámci odplatného požičiavania peňazí. Pre úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy bola stanovená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 112,52%. Z tohto dôvodu dohodnutá výška odplaty medzi účastníkmi zmluvy nebola v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ okresný súd určil, že odplata, ktorá bola v zmluve dohodnutá je neprimerane vysoká, mal uviesť, aká časť odplaty je primeraná. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania oprávnený skúmať, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p., za ktorých môže súd konať. Z uvedených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, preto je exekučný súd povinný prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade, že takéto dôvody zistí, je oprávnený v ktoromkoľvek štádiu ( teda aj po vydaní poverenia) exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 01.10.2010, doručenou okresnému súdu dňa 06.10.2010, požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Proti Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, proti povinným 1/ a 2/ na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-124/09-MK zo dňa 28. 09. 2009, právoplatného dňa 13.11.2009 a vykonateľného dňa 18.11.2009. Uvedeným rozsudkom rozhodcovský súd uložil žalovaným (povinní 1/ a 2/) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) 848,58 EUR spolu s 14,25% ročným úrokom od 29.02.2008 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 uzatvoril oprávnený s povinnými 1/ a 2/. Krajský súd preskúmal odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska oprávneným namietaných skutočností a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia sa však okresný súd nevysporiadal s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej doložky a teda či je rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Povinnosťou exekučného súdu bolo preskúmať exekučný titul aj z hľadiska ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27. 01. 1997 publikovaným pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky a Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2002 konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a z § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený, tak ako bolo vyššie konštatované, navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (sp. zn. RK-124/09-Mk vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom so sídlom v Žiline dňa 28. 09. 2009). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ dňa 15. 06. 2007. Okresný súd neskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej doložky a v nadväznosti na to, či je rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Zo spisu odvolací súd zistil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000079195 zo dňa 15. 06. 2007 je zmluva spotrebiteľská podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V článku 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, (ktoré sú podľa bodu 8 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa znenia ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2, pričom výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská doložka bola uzavretá písomne, pretože priamo v zmluve je odkaz na zmluvné dojednania , v tom zmysle že sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a, že dlžníci (povinní ) sa s ich obsahom oboznámili a nemajú k nim žiadne výhrady, čo potvrdili podpisom zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd mal skúmať, či rozhodcovská doložka začlenená do článku 18. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, je v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľná zmluvná podmienka, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná. Exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v rozsahu zmluvnej odmeny zaväzuje povinných na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože spolu s poplatkom za poskytnutie úveru spôsobuje navýšenie dlžnej sumy z titulu vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov o 39 %. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, preto uznesenie okresného súdu považuje za vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. Má však za to, že okresný súd sa mal najskôr vysporiadať s tým, aký charakter má z hľadiska kritérií, na ktorých je založená neprijateľnosť a následne neplatnosť zmluvnej podmienky rozhodcovská doložka.. V danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to napriek jej formálnemu zneniu, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vždy veriteľ (miera jeho práv mu v porovnaní s právami druhej zmluvnej strany zabezpečuje takmer úplnú dominanciu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany povinného ako spotrebiteľa). Právomoc rozhodcovského súdu bola teda založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čade uzavretia zmluvy), čo znamená, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.