Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010006 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010006.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.mája 2012 v trestnej veci obžalovaných T. L. a spol., stíhaných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., konajúc o odvolaní Okresného prokurátora vo Zvolene voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2 T 1/11 z 8. 2. 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2 T 1/11 z 8. 2. 2012 bol obž. T. L. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 1. 9. 2010 v čase o 12.30 h vo S. v priestoroch S. P. v reštaurácii L. D. N., nar. X. X. XXXX z pravého zadného vrecka nohavíc rýchlym pohybom vytiahol hnedú pánsku peňaženku, z ktorej vybral vodičský preukaz a občiansky preukaz a finančnú hotovosť 25,-€, čím mu spôsobil škodu odcudzením 25,-€ a odcudzením vodičského a občianskeho preukazu škodu 23,-€. Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 222 ods. 1, § 36 písm.l, § 37 písm.m, § 38 ods. 2 , § 41 ods. 1 , § 42 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1 písm.b/ Tr.zák. ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil u obž.T. L. výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3 T 15/2009 zo dňa 26.1.2011, právoplatného 11.2.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zaviazal obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr.por. nahradiť poškodenému D. N. škodu vo výške 25,-€. Ďalej týmto istým rozsudkom okresný súd rozhodol, že obžalovaní L. J., nar. X.X.XXXX a P. Y., nar. XX.X.XXXX, sa podľa § 285 písm.c/ Tr.por. oslobodzujú spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen, sp.zn. 3 Pv 532/10 z 10.1.2011, ktorou im bolo kladené za vinu, že po vzájomnej predchádzajúcej dohode s T. L., nar. XX.X.XXXX v R., bytom S., t.č. v ÚVV Banská Bystrica dňa 01.09.2010 v čase približne o 12.30 h vo S. v priestoroch S. P. v reštaurácii „L.“ oslovili D. N., nar. XX.XX.XXXX a požiadali ho, aby im dal peniaze na jedlo, na čo im zo svojej peňaženky dobrovoľne dal asi 2.- eur a následne si všetci traja prisadli k nemu k stolu, potom D. N. vyšiel von z reštaurácie „L.“ popri výčape na záhradnú terasu nachádzajúcu sa na peróne železničnej stanice vo S., kde si sadol na lavice za stôl, tu za ním opätovne prišli, sadli si k nemu na lavice, pričom ho T. L. udrel dlaňou do tváre, po čom D. N. spadol a ostal ležať na zemi, kde mu L. J. z pravého zadného vrecka nohavíc vytiahol hnedú pánsku peňaženku, z ktorej vybral vodičský preukaz a občiansky preukaz na meno D. N. a finančnú hotovosť vo výške 25,- eur, následne peňaženku odhodil na zem a peniaze s dokladmi podal P. Y., ktorý si ich odložil do vrecka, po čom všetci traja odišli rýchlym krokom smerom do centra mesta, čím spôsobili D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom S. XX, okr, R. B. odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 25,- eur, odcudzením vodičského preukazu a občianskeho preukazu škodu v celkovej výške 23,- eur, pričom zranenia mu fyzickým útokom nespôsobili, kde uvedeného konania sa dopustili napriek tomu, že L. J. bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/91 zo dňa 23.10.1991, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne so zaradením do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých, ktorý trest vykonal dňa 23.07.1994, - pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. 3T 9/97 zo dňa 25.04.1997, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne, ktorý trest vykonal v III. nápravnovýchovnej skupine dňa 19.10.2004, P. Y. bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 22/91 zo dňa 18.03.1991, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, - pre trestný lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 3/92 zo dňa 24.02.1992, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 28.09.2003, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona do 01.01.2006 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 8/95 zo dňa 20.02.1995, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 12.09.2002, čím mali spáchať zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona ako páchatelia za dokonaný trestný čin podľa § 47 ods. 2 Tr.zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor vo Zvolene, pričom v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa názoru obžaloby sa okresný súd nevysporiadal so všetkými otázkami , nevyhodnotil správne jednak dôkaznú situáciu a potom ani jednak uplatnenú právnu kvalifikáciu na konanie obž. T. L., ako aj na obž.L. J. a obž. P. Y.. V prvom rade je potrebné poukázať na rozsiahlosť prípravného konania, úkony neodkladného charakteru, ktoré boli realizované v prípravnom konaní , kde podľa prokurátora došlo jednoznačne k usvedčeniu všetkých troch páchateľov zo zločinu lúpeže tak, ako boli ustálené v skutkovom zistení obžaloby. V tomto smere poukázal okresný prokurátor najmä na výpoveď poškodeného D. N. z prípravného konania, kde tento uviedol, kedy a akým spôsobom došlo ku skutku, ako opoznal páchateľov vo všetkých prípadoch, popísal , ktorý akým spôsobom zasiahol do konania, pričom jednoznačne uviedol, že páchatelia sa zmocnili jeho vecí násilím a pokiaľ figuruje v konaní páchateľov násilie, nie je možné ani u jedného z nich konštatovať, že sa dopustili len prečinu krádeže. Je nesporné, že toto násilie predchádzalo samotnému konaniu a bolo prostriedkom k dosiahnutiu účelu konania, keď použitie násilia nepopierali ani samotní obžalovaní. Je pravdou, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, ale práve preto sa stal ľahkou obeťou páchateľov, ktorí sú známi práve takýmito identickými konaniami, kde tieto osoby si vyslovene vyhľadávali ľahké obete, u ktorých je znížená schopnosť obrany. Okresný prokurátor ďalej poukázal na to, že u obžalovaných T. L. a P. Y. krátko po prepustení z väzby, došlo k dopusteniu sa takmer identického protiprávneho konania voči inej osobe, v súčasnosti sú za toto konanie vo väzbe a sú stíhaní za zločin lúpeže , kde už bola na nich podaná obžaloba na Okresný súd vo Zvolene. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach poškodeného, poukazuje prokurátor na to, že samotní obžalovaní síce popierali spáchanie skutku, avšak potom pod váhou dôkazov, prispôsobovali svoje výpovede novým skutočnostiam, obž. Y. uviedol, že pýtali od poškodeného peniaze a keď tento vybral peňaženku, L. mu túto vytrhol z ruky a zobral peniaze, zvyšok peňaženky hodil poškodenému a ušli. Práve na základe konania poškodeného boli obžalovaní zadržaní najprv železničnou políciou a potom políciou, ich konanie bolo kvalifikované ako konanie v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. a preto pri kvalifikácii konania v spolupáchateľstve nie je podstatné, kto, akým dielom sa do konania zapojí, ale stačí, ak všetci spolupáchatelia napĺňajú objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu, pre ktorý je vedené trestné stíhanie. S poukazom na tieto skutočnosti preto okresný prokurátor navrhol , aby Krajský súd v Banskej Bystrici z dôvodu § 321 ods. 1 písm.e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen a aby vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie a prejednanie, resp. aby sám vo veci rozhodol. Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní okresného prokurátora, krajský prokurátor uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, dôvody tak, ako boli konštatované okresným prokurátorom, sa nezmenili a preto navrhol, aby napadnutý rozsudok bol zrušený v celom rozsahu a aby bola vec vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obž. T. L. spolu so svojím obhajcom uviedli, že sa cíti byť vinný len z prečinu krádeže , ale žiadnu lúpež neurobil, uložený trest je primeraný a preto v tomto smere navrhuje odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Obžalovaní P. Y. a L. J. spolu so svojimi obhajcami uviedli, že sa nedopustili zločinu lúpeže, sú nevinní a preto navrhujú odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora dôvodné nie je. Okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým sa snažil odstrániť rozpory a zistiť presný priebeh skutku tak, ako mal nastať v čase, keď malo dôjsť k prepadnutiu poškodeného D. N.. Tak, ako to vyplýva z predloženého trestného spisu, všetci traja obžalovaní popierali spáchanie skutku tak, že by použili násilie voči poškodenému, len obž. T. L. priznal, že odcudzil poškodenému peňaženku a z tejto vybral peniaze. V tomto smere je potrebné poukázať aj na výpovede poškodeného D. N.. Tento pri svojej prvej spontánnej výpovedi v prípravnom konaní usvedčoval všetkých troch obžalovaných z trestnej činnosti, avšak neskôr už počas konania na okresnom súde tak v prvej fáze trestného stíhania, ako aj neskôr potom, čo bol pôvodný prvostupňový rozsudok okresnému súdu zrušený a vec bola krajským súdom vrátená tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie, tak uvádzal, že jednoznačne páchateľom trestnej činnosti je len obž. T. L., ktorý mu odcudzil peňaženku , neskôr uvádzal, že P. Y. ho napadol a L. J. je nevinný, na ďalšie otázky predsedníčky senátu uviedol opačne a teda, že P. Y. nič neurobil a L. J. ho udrel a takto zotrvával na svojich výpovediach striedavo označujúc jedného alebo druhého páchateľa až do vyhlásenia rozsudku okresným súdom. Za týchto okolností sú potom závery prvostupňového súdu správne v tom smere, pokiaľ obžalovaných L. J. a P. Y. spod podanej obžaloby oslobodil. Správne potom okresný súd konštatoval závažné pochybnosti o mieste spáchania skutku, priebehu skutku , ako aj rozpornú identifikáciu osôb, ktoré sa mali konania tak, ako je popísané v obžalobe, dopustiť, rozpory vo výpovediach poškodeného sa súdu nepodarilo odstrániť ani na viackrát, pri každej ďalšej výpovedi sa rozpory prehlbovali, pričom na poslednom pojednávaní ponúkol poškodený znovu ďalšiu verziu , ktorá už bola úplne diametrálne odlišná od pôvodných jeho údajov. Aj krajský súd sa preto musel v súvislosti s postupom okresného súdu ohľadne obž.L. J. a P. Y. stotožniť s tvrdením okresného súdu o tom, aké dôkazy boli pre posúdenie skutku rozhodujúce a či obžalovaní konali po vzájomnej predchádzajúcej dohode, v ktorom okamihu a ktorý z obžalovaných dal poškodenému facku, resp. ho udrel a v akej časovej následnosti s odňatím peňaženky to bol. Tieto základné skutočnosti sa súdu v prvostupňovom konaní jednoznačne nepodarilo zistiť a vzhľadom na takúto rozpornú výpoveď poškodeného preto správne nemohol prvostupňový súd túto skutočnosť ustáliť. Na základe takto vyhodnotených dôkazov potom aj podľa názoru odvolacieho súdu správne okresný súd vyhodnotil dôkazy tak, že obžalovaných L. J. a P. Y. v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, spáchali títo obžalovaní. Pokiaľ ide o konanie obž. L. , tu bolo jednoznačne preukázané aj podľa názoru krajského súdu len to, že tento obžalovaný odcudzil peňaženku poškodenému, obžalovaný sa k takémuto skutku priznal a keďže obžalovaný skutok spáchal pred vyhlásením iného odsudzujúceho rozsudku vo veci , správne mu okresný súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody s tým, že jeho výšku správne určil na dobu 12 mesiacov s tým, že pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody bol. Správne aj zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa v celom rozsahu potom stotožnil s prvostupňovým rozsudkom okresného súdu a nemohol prihliadnuť na argumenty uvádzané okresným prokurátorom v obžalobe práve vzhľadom na vyššie citované rozporné vyjadrenia poškodeného počas priebehu celého konania, musel potom odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.por. Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.