Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010103 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010103.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 7. marca 2012, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie obžalovaného P. B., proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 28.11.2011, sp.zn. 2T 18/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. B. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Obžalovaný P. B. bol napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Následne bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3, § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Výkon tohto trestu bol obžalovanému odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane, spoločnosti B., spol. s.r.o., M., v sume 2.875,38,- Eur, a to spoločne s už odsúdenými X. Y. st. a X. Y. ml. Poškodená strana bola so zvyškom nároku odkázaná podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný veľmi stručné odvolanie, ale v zákonnej lehote. Uvádza, že sa domáha preskúmania výroku o vine a treste z hlavného pojednávania 28.11.2011. Len na verejnom zasadnutí v zásade upresnil, že trvá na svojej obhajobe a cíti sa byť vo veci nevinným. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, v súlade s ust. § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. Pri hodnotení dôkazov postupom súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. musí aj krajský súd konštatovať presvedčivý záver, že vykonané dôkazy jednoznačne usvedčujú obžalovaného P. B. zo spáchania predmetného skutku a trestného činu, resp. prečinu. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom vysvetlil, ktoré dôkazy ho viedli k tomuto záveru ohľadom viny a ostatných výrokov napadnutého rozsudku, tieto si krajský súd osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje v záujme neopakovať duplicitne tie isté dôkazy a úvahy. Reagujúc na odvolanie obžalovaného považuje za potrebné zdôrazniť ešte tú úvahu a skutočnosť, že obžalovaný nepopiera, že v podstate podvodným tvrdením u poškodenej strany bral na seba zodpovednosť podpísania zmluvy a následných povinností, vyplývajúcich z predmetnej zmluvy po prevzatí zariadenia poškodených, hoci v tomto čase vedel, že sám obžalovaný nebude toto zariadenie používať v zmysle skutočností uvádzaných pred a v čase uzatvorenia zmluvy s poškodenou stranou. Naopak, obžalovaný mal dostatok vedomostí aj o tom, že jeho spolupáchatelia Y. by neboli úspešní u poškodenej strany v prípade snahy prenajať alebo vypožičať si predmetné zariadenie vzhľadom na nezrovnalosti a údajné predchádzajúce dlžoby vo vzťahu k poškodenej strane práve jeho spolupáchateľmi. Už táto okolnosť nesporne jednoznačne obžalovanému musela jasne signalizovať, že pokiaľ on sám nebude mať pod dozorom a nebude užívať prenajaté zariadenia a sám si nebude plniť povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy v zmysle platby nájomného, že splnenie týchto povinností práve spoluobžalovanými Y. je viac ako neisté, teda obžalovaný už v čase uzatvárania zmluvy konal minimálne v nepriamom úmysle nesplniť podmienky stanovené v dohodnutej zmluve s poškodenou stranou v zmysle vrátenia, ale aj platenia nájomného za prenajaté zariadenie. Vychádzajúc teda z dôkazov, rozvedených v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa zákonne a podrobne, s prihliadnutím vyššie uvedenej úvahy, krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a správne bolo jeho konanie kvalifikované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, keď pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa bral všetky významné okolnosti v úvahu pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím aj na poľahčujúce okolnosti, aplikáciu ust. § 38 a uložil obžalovanému trest zákonný a primeraný stavu veci a závažnosti predmetného trestného činu. Rovnako možno konštatovať aj zákonné uloženie povinnosti obžalovanému, spolu s už odsúdenými spolupáchateľmi, nahradiť poškodenej strane solidárne škodu, ktorú jej spôsobil predmetnou trestnou činnosťou, pritom poškodená strana bola zákonne so zvyškom jej nárokov odkázaná na občiansko- súdne konanie, keďže dokazovanie v tejto časti presahovalo rámec potrieb trestného konania a značne by ho pretiahlo. Krajský súd teda považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za zákonný, a preto odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.