Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/210/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010134 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010134.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovanej M. T., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 11. januára 2012 odvolanie obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 23.05.2011, sp.zn. 5T 25/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej M. T. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 23.05.2011, sp.zn 5T 25/2011 bola obžalovaná M. T. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17.07.2010 v čase o 12.30 hod. v meste M., okres M., na sídlisku M., po spoločnej dohode s S. E., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., bytom S., I.. X. XXXX/XX pod zámienkou ukázania cesty do nemocnice presvedčili H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., X. XXXX/X, aby nastúpil do ich osobného motorového vozidla tmavomodrej farby, v ktorom od neho S. E. žiadal zapožičanie finančnej hotovosti vo výške 3.000,- Eur na údajnú okamžitú operáciu šoféra havarovaného kamióna v nemocnici, pričom sa následne presunuli do pobočky T., a.s. v P. Y. O. v meste U. U., okres U. U., v ktorej H. U. zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX vybral hotovosť 1.000,- Eur, ktorú od neho v motorovom vozidle prevzala M. T., pričom si skutočnosti uvádzané H. U. vymysleli, čím ho uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 1.000,- Eur. Za to jej bol uložený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému H. U., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom M., X. XXXX/ X, škodu vo výške 1.000,- Eur, a to spoločne a nerozdielne s S. E., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., bytom S., I.. X. XXXX/XX, pričom tento záväzok je solidárny s povinnosťou uvedenou vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Zvolen 2T 163/2010 zo dňa 02.03.2011, ktorým bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému H. U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.000,- Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná. V písomných dôvodoch odvolania okrem iného uviedla, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože ona sa trestného činu nedopustila. Poznamenala, že v jej prospech vypovedal v procesnom postavení svedka S. E.. Ďalej dodala, že súd prvého stupňa ju v podstate odsúdil na základe výpovede samotného poškodeného H. U., pričom jeho výpovede tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania sa líšia, teda, medzi týmito sú vážne rozpory, a to najmä ohľadom výberu peňazí, v ktorých uviedol, že bol požiadaný o výber 3.000,- Eur, naproti tomu jedenkrát mal byť vyzvaný, aby vybral všetky peniaze, ktoré boli na vkladnej knižke. Za vážny rozpor v jeho výpovedi považuje jeho opis páchateľky, a to najmä, pokiaľ ide o farbu vlasov, pretože ona na hlavnom pojednávaní predložila súdu jej občiansky preukaz s fotografiou, kde dĺžka účesu a farba vlasov bola taká, ako dňa 17.07.2010. Vyslovila názor, že poškodený ju riadnym spôsobom neopoznal, a preto ju nemôže ani usvedčiť zo spáchania trestnej činnosti. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský prokurátor navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone. Hneď úvodom treba uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom, popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchala obžalovaná a že z jej konania nastal tam uvedený následok. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne. Na základe uvedeného odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd po preskúmaní obsahu tak vyšetrovacieho spisu ako aj spisu súdneho dospel jednoznačne k záveru, že výrok o vine u obžalovanej bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu vyššie uvedeného skutkového deja, ktorý bol na základe dôkazov prebratý na hlavnom pojednávaní a ustálený. K odvolacím námietkam obžalovanej treba poznamenať, že sú v podstate tie isté, ktoré uvádzala jednak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd vo svojom odôvodnení presvedčivo vysporiadal. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovede poškodeného H. U., ktorý podrobne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opísal skutočnosti, ktoré boli predmetom trestného stíhania obžalovanej a v neposlednom rade aj jej druha S. E., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene 2T 163/2010 zo dňa 02.03.2011 uznaný vinným, aj keď nie právoplatne z toho istého trestného činu ako obžalovaná M. T.. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že poškodený, či už v prípravnom konaní, ale aj na verejnom zasadnutí pred krajským súdom po postupe podľa § 269 a § 270 ods. 2 Tr. por. (prebratie obrazového záznamu na telefonickom zariadení) jednoznačne uviedol, že to bola obžalovaná M. T. a jej druh S. E., ktorý od neho podvodným spôsobom vylákali sumu 1.000,- Eur na údajnú okamžitú operáciu šoféra havarovaného kamióna. V neposlednom rade treba poukázať aj na výsledky znaleckého dokazovania, koženkovej tašky hnedej farby, zamknutú visiacim zámkom, modrej farby s nápisom N., ktorú mal poškodený dostať od obžalovaného S. E. a obžalovanej M. T., na ktorej boli zistené daktyloskopické stopy zhodné s kontrolným odtlačkom S. E.. K argumentácii obžalovanej v tom smere, že súd nevyhodnotil v jej prospech výpoveď S. E. odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že uvedená osoba je súčasne trestne stíhaná za ten istý trestný čin ako sama obžalovaná, jeho výpoveď aj vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania z odboru daktyloskopia nemožno považovať za vieryhodnú. Nemožno v prospech obžalovanej brať v úvahu jej argumentáciu ohľadne farby vlasov, pretože súčasný technický pokrok umožňuje zmenu farby vlasov do niekoľkých minút. Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania uskutočnené, potom aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaná M. T. sa dopustila prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., nakoľko spoločným konaním v tomto čase ešte neprávoplatne odsúdeným S. E. na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodeného H. U. do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu. V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o uloženom treste obžalovanej, keď jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov. Tento trest plne zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, osobe obžalovanej, jej doterajšieho spôsobu života a možnostiam jej prevýchovy a nápravy. U obžalovanej nebola zistená ani priťažujúca ani poľahčujúca okolnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený prvostupňovým súdom zodpovedá tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Keďže aj výrok prvostupňového súdu, týkajúci sa náhrady škody poškodenému H. U., bol v súlade s ust. § 287 ods. 1 Tr. por., aj v tomto smere ho odvolací súd považoval za správny a zákonný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.