Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/126/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010538 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010538.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.novembra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného D. B., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5 T 98/2011 zo 26.09.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5 T 98/2011 z 26.09.2012 vo výroku o uloženom treste odňatia slobody. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o d s u d z u j e obž. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - W. XX, ČR, t.č. v ÚVV Banská Bystrica , podľa § 199 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm.j, § 37 písm.h, § 41 ods. 1, 2 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5 T 98/2011 zo 26.09.2012 bol obž.D. B. uznaný za vinného, že 1/ dňa 08. 11. 2008 s doposiaľ nestotožneným páchateľom v čase okolo 16.10 h v Y., na ulici J. W. XXX/XX. okres D., neoprávnene vnikli do oploteného dvora rodinného domu č. XXX/XX. ktorého spolumajiteľkou je P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., J. W. XXX/XX, ktorá v rodinnom dome býva spolu s druhom J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., H. XXX/XX a ich synom N. J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., 1. W. XXX/XX tak, že odomkli zamknutú vchodovú kovovú bráničku kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku tejto bráničkv z vnútornej strany, vošli do oploteného dvora tohto domu a následne prešli vchodovými dverami rodinného domu, ktoré boli zatvorené, neuzamknuté a cez chodby domu vošli do detskej izby, v ktorej sa v tom čase nachádzal J. H., nar. XX. XX. XXXX a tomuto D. B. povedal, „jebem ti, čo to znamená, okamžite mi dáš peniaze", a keď sa J. H. spýtal, že čo to má znamenať, D. B. ho niekoľkokrát udrel detskou stoličkou, ktorú na mieste uchytil do oblasti hlavy, až došlo k zlomeniu tejto stoličky a potom ho ďalej bil aj časťami rozlomenej stoličky, kde, keď J. H. následkom úderov spadol na zem, pokračoval v útoku spoločne s doposiaľ nestotožneným páchateľom tak, že ho kopli a bili do viacerých častí tela, pričom počas útoku mu hovorili, že si prídu po peniaze a ak im ich nevydá, tak to tam zapáli a vzápätí tento rodinný dom opustili, čím týmto konaním spôsobil J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., H. XXX/XX, pomliaždenie ľavého ramena ťažšieho stupňa s podkožnou krvnou podliatinou, pomliaždenie IV. prsta ľavej ruky ťažšieho stupňa s podkožnou krvnou podliatinou, pomliaždenie V. prsta pravej ruky ťažšieho stupňa s podkožnou krvnou podliatinou, pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia lebky, bez otrasu mozgu s poúrazovou bolesťou hlavy a pomliaždenie tváre v oblasti čela s odreninou kože s dobou liečenia a PN 14 dní, 2/ dňa 22. 03. 2011 v čase o 21.10 h v rodinnom dome č. XX vo D. B., časť B., okres D., bezdôvodne fyzicky napadol matku ich spoločného dieťaťa P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. B., M. XXX/XX tým spôsobom, že ju niekoľkokrát udrel dlaňou do oblasti hlavy, sotil ju na hranu drevenej zárubne, pričom minimálne dvakrát jej povedal, že ju zabije, čím u nej vyvolal dôvodnú obavu o svoj život a spôsobil jej pomliaždenie hlavy ťažšieho stupňa v oblasti spánkovej pravej očnice, nosa. pier s poúrazovou bolesťou hlavy, krvácaním nosa a s podkožnou podliatinou v pravej očnici, pomliaždenie krčnej a hrudnej chrbtice ľahšieho stupňa, pomliaždenie hrudníka vľavo v oblasti ľavého prsníka ľahšieho stupňa, pomliaždenie krčnej a hrudnej chrbtice ľahšieho stupňa, pomliaždenie oboch zápästí ľahšieho stupňa a pomliaždenie ľavého kolena ľahšieho stupňa s dobou liečby a PN 10 dní, 3/ v čase okolo 11.00 h dňa 23. 03. 2011 vo D. B., okres D., neoprávnene vnikol do riadne oploteného dvora rodinného domu na M. XXX/XX, ktorého vlastníkom sú Q. H., nar. XX. XX. XXXX a V.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja trvale bytom D. B., M. XXX/XX tým spôsobom, že doposiaľ nezisteným spôsobom sa dostal do dvora rodinného domu, prešiel k vchodovým dverám do rodinného domu, kde tieto dvere vykopol apo vojdení do priestorov domu zakričal, na tam sa nachádzajúcu Q. H., nar. XX. XX. XXXX, „že ty stará kurva, ja ťa zabijem", na čo Q. H. sa zľakla, prešla cez obývačku k dverám na terasu, cez ktoré vyšla na dvor a kričala o pomoc, následne utekala k bráne pred dom, ktorú otvorila a vyšla na ulicu, kde kričala, následne D. B. vyšiel z domu spolu so svojou dcérou P. W., utekal za dom cez záhradu k asfaltovej komunikácii pri štadióne FK D. B., kde nasadol spolu s dcérou do auta a ušiel z miesta preč, čím týmto konaním spôsobil Q. H., nar. XX. XX. XXXX, V.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. B., M. XXX/XX vykopnutím dverí doposiaľ nevyčíslenú škodu a u Q. H., nar. XX. XX. XXXX vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia, 4/ dňa 19. 07. 2010 v podvečerných hodinách v obci D. B., okres D. v byte na E., nezisteného čísla v miestnosti spálne násilím donútil svoju družku P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B., M. XXX/XX k súloži tak, že po tom ako mu P. W. povedala, že ich vzťah skončil, požadoval od nej pohlavný styk a keď s tým nesúhlasila, zvalil ju na chrbát na posteľ, začal jej sťahovať nohavičky, ktoré sa P. W. snažila natiahnuť naspäť, následne sa mu podarilo nohavičky stiahnuť, chytil je nohy a nasilu ich roztiahol a vsunul jej pohlavný úd do pošvy, pričom sa P. W. bránila rukami, odtláčala ho od seba a tak jej ruky chytil a vykonal s ňou pohlavný styk. 5/ dňa 21.07.2010 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v obci D. B., okres D. v byte na E., bez popisného čísla, pod vplyvom psychického násilia donútil P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. B., M. XXX/XX, aby ho orálne uspokojila tak, že najskôr po nej opakovane vyžadoval pohlavný styk, s čím P. W. nesúhlasila a nerešpektoval jej odmietnutie, pričom P. W. mala obavu, aby ju neznásilnil a tak ho orálne uspokojila, následne dňa 21. 07. 2010 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v obci D. B., okres D., v byte na E., bez čísla, bez oprávnenia uzamkol v uvedenom byte P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. B., M. XXX/XX a napriek jej výzvam, aby jej otvoril vchodové dvere bytu a pustil ju do práce, tak neurobil, vulgárne jej nadával, vykrikoval, že je jeho žena a bude robiť to, čo jej povie, vyhrážal sa jej zabitím, kde následne asi po hodine, vchodové dvere bytu otvoril a odviezol P. W. do zamestnania, čím svojím konaním vzbudil u P. W. obavu, že svoje vyhrážky naplní. Týmto konaním spáchal a to v bode 1./ rozsudku zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. I, 2 písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 2/ rozsudku prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v bode 3/ rozsudku prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. Zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, v bode 4/ rozsudku zločin znásilnenia podľa § 199 ods. i, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v bode 5/ rozsudku zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm, d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, Za to ho okresný súd vo Zvolene odsúdil podľa § 199 ods. 2 Tr.zák. a podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnost nahradiť poškodeným a to J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., H. XXX/XX škodu vo výške 795.30 eur, P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., J. W. XX/XX škodu vo výške 20,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.. Bratislava škodu vo výške 176.74 eur vo vzťahu k poškodenému J. H., P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B., M. XXX/XX škodu vo výške 1.038,15 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava škodu vo výške 122,15 eur vo vzťahu k poškodenej P. W., Kooperative, poisťovňa, a.s.. Vienna Insurance Group Bratislava škodu vo výške 566.81 eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B., M. XXX/XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená, cestou svojho obhajcu, ale aj sám v rukou písanom podaní podal odvolanie obž. D. B.. V dôvodoch svojho odvolania potom k jednotlivým skutkom uviedol nasledovné : pokiaľ ide o skutok pod bodom č.1 obžalovaný uvádzal, že neexistuje jediný exaktný dôkaz o tom, že spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu, okrem tvrdení poškodeného H., resp. jeho družky. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na výšku dlžnej sumy, o ktorú sa v danom prípade malo jednať, teda 20 000,-Sk a ani na slová, ktoré mal pritom obžalovaný pri útoku na poškodeného použiť. Vôbec okresný súd sa nezaoberal dôkazom , že v čase, keď malo dôjsť ku skutku , mal byť obžalovaný v Srbskej republike, pričom o tom predložil aj dôkazy , ktoré preukazovali, že v čase, keď mal byť napadnutý poškodený H., vôbec nebol na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2./ rozsudku, obžalovaný opakovane uvádzal, že len sotil do poškodenej W., ktorá utrpela zranenia, žiadnym spôsobom sa však jej nevyhrážal, tak žeby z jeho konania mala mať nejakú obavu. Pokiaľ teda ho prvostupňový súd uznal vinným zo spáchania tohto skutku , nekonal správne. Ku skutku pod bodom 3./ opätovne poukazoval na to, že jeho cieľom nebolo niekoho napadnúť, ale bolo cieľom odviezť z domu poškodenej H. jeho mal.dcéru P., o ktorú mal obavy, ktoré boli podporené vyslovenou nedôverou v schopnosti poškodenej H. riadne sa o maloletú postarať. Žiadna osoba nevie potvrdiť verziu poškodenej H. o priebehu spáchania skutku a preto v zásade in dubio pro reo navrhol, aby aj z tohto trestného činu nebol uznaný vinným. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 4./ rozsudku, tu obžalovaný poukázal na to, že poškodená W. sama uvádzala, že po znásilnení nemala žiadne zranenia ani bolesti, z čoho možno vyvodiť, že poškodená nebola k súložil násilne donútená. K súloži medzi nimi došlo bezprostredne po návrate obžalovaného z väzby z Maďarska, sama poškodená si musela byť vedomá toho, že obžalovaný o súlož s ňou bude mať záujem, pričom je zrejmé, že celé oznámenie o tomto skutku urobila poškodená pod vplyvom iným osôb v čase, keď odišla do Bratislavy. Ku skutku pod bodom 5./ tak isto uvádzal, že výpoveď poškodenej o sexuálnom násilí nepôsobí vierohodne, pokiaľ je pravdivá jej výpoveď o sexuálnom násilí , bola to práve poškodená, ktorá obžalovanému navrhla takúto formu uspokojenia, pričom obžalovaný to napriek tomu popiera. Z vykonaného dokazovania potom jednoznačne nevyplýva, že by bol mal úmysel s poškodenou W. mať orálny sex , teda sa nedopustil zločinu sexuálneho násilia. Pokiaľ by však odvolací súd bol iného názoru, je potrebné v súvislosti s otázkou uloženia trestu uvádzať, že ten trest, ktorý uložil okresný súd , je neprimerane vysoký. Prvostupňový súd mohol v prípade, ak mal aj preukázanú vinu obžalovaného, pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák., pretože bolo preukázané, že obžalovaný okrem skutkov , za ktoré bola na neho podaná obžaloba, nebol v minulosti na Slovensku trestne stíhaný, je prakticky vylúčené, aby obžalovaný v budúcnosti obnovil spolužitie s poškodenou , samotné trestné konanie bolo aj pre obžalovaného dôvodom na to, aby v budúcnosti svoje konanie lepšie kontroloval, pričom v konečnom dôsledku v prípade, keď bude obžalovaný prepustený z väzby na slobodu, okamžite bude vzatý do vydávacej väzby do Maďarskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby bolo vyhovené odvolaniu obžalovaného, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený a obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, eventuálne, aby bola vec vrátená Okresnému súdu vo Zvolene na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí krajského súdu, kde tento konal o odvolaní obžalovaného, obžalovaný spolu so svojím obhajcom zotrvali na písomných dôvodoch odvolania, pričom obžalovaný vo svojej spontánnej záverečnej reči korigoval tvrdenia z odvolania v tom smere, že čiastočne si je vedomý svojej viny ohľadne skutkov pod bodmi 2. a 3. obžaloby, za tieto žiada uloženie primeraného trestu a v ostatnom žiada, aby bol spod obžaloby prokurátora oslobodený. Naopak krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že s dôvodmi odvolania obžalovaného sa nestotožňuje a navrhol, aby bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného D. B. pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, ako aj z toho vyplývajúce konanie nie je dôvodné, čiastočne je dôvodné jeho odvolanie v súvislosti s trestom , ktorý mu bol za toto konanie uložený. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov , najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obž. D. B. v kritickom období, za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa dopustil trestnej činnosti tak, ako bol uznaný za vinného. Správne preto postupoval okresný súd, keď za takto uznanú vinu ukladal aj obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v zmysle asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a veľmi dostatočne a presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd si tieto dôvody prvostupňového súdu v celom rozsahu osvojil a preto úvahy a závery súdu prvého stupňa sú správne a krajský súd v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd musí konštatovať, že obžalovaný aj v písomných dôvodoch odvolania, ako aj vo svojom prednese v záverečnom slove na verejnom zasadnutí zopakoval všetky tie tvrdenia, ktoré uvádzal v priebehu prípravného konania, resp. pred Okresným súdom vo Zvolene a s týmito dôvodmi sa už vysporiadal v napadnutom rozsudku aj prvostupňový súd a preto keďže krajský súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožnil, nebude ďalej opakovať, prečo týmto skutočnostiam, ktoré uvádzal obžalovaný, neuveril. Nebol však správny postup okresného súdu pokiaľ za takto zistenú trestnú činnosť obžalovanému uložil aj s použitím ust. § 41 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov nepodmienečne. Takýto trest je síce zákonný, ale nie je spravodlivý. Krajský súd je toho názoru, že je možné na nápravu a prevýchovu obžalovaného pôsobiť aj kratším trestom, dokonca je toho názoru, že na jeho nápravu a prevýchovu by stačilo uloženie nepodmienečného trestu v rozsahu 5 až 7 rokov nepodmienečne. Žiaľ takýto trest krajskému súdu neumožňuje uložiť ust. § 41 ods. 2 Tr.zák. vo vzťahu k § 199 ods. 2 Tr.zák. Tu je potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe pri ukladaní trestov za použitia tzv. asperačnej zásady ( § 41 ods. 2 Tr.zák. ) sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby a trest sa má ukladať vo zvýšenej polovici. Existujú dva výpočty, ktoré stanovujú, aká minimálna hranica trestu by mala byť obžalovanému v takomto prípade , kde je trestná sadzba odňatia slobody určená v rozsahu od 7 do 15 rokov, ukladaná. Podľa jedného výpočtu v takomto prípade minimum je 13 a pol roka odňatia slobody a maximum 20 rokov odňatia slobody, to je ten prípad, ktorý použil v danom prípade prvostupňový súd. Druhá alternatíva však hovorí o tom, že minimum, ktoré musí súd ukladať obžalovanému, je trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a maximum 17 rokov, 8 mesiacov. Táto alternatíva je pre obžalovaného priaznivejšia, krajský súd sa s touto alternatívou stotožnil a preto aj keď tak, ako to bolo vyššie uvedené, aj takýto trest je podľa názoru krajského súdu absolútne neprimeraný, avšak zákonný, uložil obžalovanému takýto trest odňatia slobody, teda vo výmere 12 rokov a 4 mesiace nepodmienečne, keď nezistil žiadne dôvody na použitie ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. Keďže obžalovaný ešte na území Slovenskej republiky vo výkone trest odňatia slobody nebol, pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Toto súd dôvody, pre ktoré krajský súd vo veci rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie.