Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010777 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010777.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného Z. R. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 3. októbra 2012 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 142/11-251 zo dňa 18. 4. 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. R. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 142/11-251 zo dňa 18. 4. 2012 bol obž. Z. R. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 22. 10. 2012 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v C., okres C. na ul. Z. opätovne pri náhodnom stretnutí sa vyhrážal T.. M. I., nar. XX. X. XXXX, že jej prebije hlavu a zároveň jej ukázal na dlani položenú vec, ktorá sa jej javila ako krátka guľová zbraň, čo u T.. M. I., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom C., G. XXX/XX vzbudilo vzhľadom aj na predchádzajúce hrozby a predmet, na ktorý ukazoval dôvodnú obavu o svoj život. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré neskôr písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní vôbec nebolo jednoznačne preukázané, že by niekedy vlastnil zbraň a že by túto mal kritickú dobu, t.j. dňa 22. 10. 2010 pri sebe. Rovnako tak poukazuje, že nebolo ani preukázané to, že by vyslovil niečo o prebití hlavy a zároveň, že by ukázal predmet, ktorý sa mal podobať na zbraň. Zdôrazňuje, že takéto tvrdenie je len tvrdením poškodenej, ktorá je voči nemu zaujatá a má úmysel privodiť mu trestný postih. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že tvrdenia poškodenej T.. M. I. nie sú pravdivé, sú pochybné, o čom svedčí i vypustenie jedného zo skutkov, ktorý bol predmetom obžaloby a rovnako tak sú i nepresné údaje poškodenej o okolnostiach, kedy malo k týmto skutkom dôjsť. Akcentuje pritom, že je nelogické, ak by sa mal v mesiacoch jún alebo júl vyhrážať poškodenej tak, že by táto potom išla s ním na svadbu do Rumunska a že už tieto tvrdenia poškodenej nasvedčujú tomu, že mu chce privodiť trestné stíhanie s tým, že si vymýšľa skutky a znásobuje strach, ktorý má údajne pred ním. Vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, t.j. skutku zo dňa 22. 10. 2010 zdôrazňuje, že je síce pravdou, že tento deň sa s ňou poškodenou v dopoludňajších hodinách náhodne stretol, kedy prechádzal vedľa nej na motorovom vozidle, avšak opýtal sa jej len kedy sa chce s ním vyrovnať, kedy mu chce vrátiť veci, ktoré mu zadržiava. Rozhodne poprel, že by mal akýkoľvek predmet v ruke, poukázal, že ani samotná poškodená pri oznámení, ktoré bolo spísané 22. 10. 2010 tento predmet nevedela ani riadne popísať. V tejto súvislosti poukazuje tiež na časový odstup do podania oznámenia s tým, že ani pri samotnom oznámení poškodená nevedela riadne skutok popísať. Ďalej obžalovaný zdôrazňuje, že ani polícia, ktorá sa ku nemu dostavila u neho žiadny predmet podobný zbrani ani zbraň nenašli. Rovnako tak obžalovaný poukazuje na výpoveď svedka B. W., ktorý jednoznačne potvrdil skutočnosť, že nikdy nebol svedkom toho, že by medzi ním a poškodenou vznikali nejaké konflikty, nikdy nebol svedkom, že by sa správal voči poškodenej agresívne, naopak tento svedok potvrdil, že ho pozná už dlhšie a nikdy nevidel u neho zbraň, resp. neprejavil záujem o zbraň. Tento svedok bol práve naopak tiež svedkom toho, ako sa jemu vyhrážal práve M., aby nechodil už viac do C., resp. nekontaktoval poškodenú. Poukazuje ďalej na to, že práve medzi svedkom M. a poškodenou existuje bližšia známosť a práve tento vzťah môže narušiť objektivitu výpovede tohto svedka. Vo vzťahu k vierohodnosti jednotlivých svedkov uvádza najmä, že matka poškodenej je nevieryhodnou osobou, nakoľko pracuje na polícii a je v kontakte s policajtmi. Záverom svojho odvolania obžalovaný uvádza, že poškodená celý čas sleduje iba jeden cieľ a to tú skutočnosť, aby mu privodila trestné stíhanie s očakávaním prípadne nepodmienečného trestu a následne, aby nebola nútená rešpektovať jeho výzvu na vzájomné vysporiadanie sa z titulu záväzkov z predchádzajúceho vzťahu. Podaním odvolania sa domáha, aby krajský súd zrušil rozsudok prvého stupňa a aby ho spod obžaloby oslobodil. Na verejnom zasadnutí obžalovaný a obhajca zotrvali na písomnom vyhotovení ich dôvodov odvolania, pričom obžalovaný na verejnom zasadnutí zdôraznil, že najmä s poukazom na vzdialenosť auta od samotnej poškodenej v kritickom čase poškodená nemohla vidieť niečo také čo popisuje. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania krajský súd nezistil žiadne pochybenie v konaní o rozhodnutí prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v tejto časti krajský súd konštatuje, že tento má v celom rozsahu oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní riadne vykonal, ako i vyhodnotil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. por. Prvostupňový súd spoľahlivo zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne v súlade s požiadavkou uvedenou v § 2 ods. 10, 12 Tr. por. Zároveň prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku presne uviedol, ktoré skutočnosti vzal pre preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia tak, ako to vyžaduje ust. § 168 ods. 1 Tr. por., kde v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd podrobne zdôvodnil akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd správne na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia výpovedí jednotlivých svedkov vypustil skutok č. 1 z obžaloby a ustálil len skutkový stav vyplývajúci z bodu 2 obžaloby ako právne relevantný skutkový stav, v zmysle ktorého obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd správne vyložil, ktorým výpovediam uveril a ktorým neuveril, pričom i krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s týmito závermi prvostupňového súdu a má za to, že celkovo skutkový stav zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní. I podľa názoru krajského súdu je výpoveď poškodenej T.. M. I. na hlavnom pojednávaní vierohodná a pravdivá vo vzťahu ku skutku z 22. 10. 2010. Tento priamy dôkaz má oporu v ďalších vykonaných dôkazoch, kde jej výpoveď aj správanie sa po skutku v plnom rozsahu potvrdzujú svedok T.. M. B., T.. M. M., L. I., O. I., ako i M. I., svedok I. a svedok B. Z.. Títo svedkovia potvrdili, že poškodená mala obavu o svoj život a popisovali jej správanie, telefonické obťažovanie ako i prenasledovanie na aute. Všetky tieto skutočnosti preukazujú snahu obžalovaného zastrašiť poškodenú a preukazujú i skutočnosti, ktoré uvádza poškodená o vyhrážkach, najmä vyhrážkach s predmetom spôsobilým vzbudiť dôvodnú obavu, že ide o zbraň. S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu má za to, že právna kvalifikácia konania obžalovaného bola v plnom rozsahu preukázaná výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a má oporu vo vykonaných dôkazoch. Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého trestu, i v tomto smere považuje krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu za správne vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestov tak, ako sú uvedené v § 34 Tr. zák. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V danom konkrétnom prípade prvostupňový súd obžalovanému uložil výchovný trest, kde v priebehu plynutia skúšobnej doby obžalovaný bude môcť preukázať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto v tejto súvislosti považuje krajský súd uložený trest za primeraný a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, kde prvostupňový súd zohľadnil tak prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na horeuvedené dôvody, keďže senát krajského súdu rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a zodpovedajúce výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní v súlade s citovaným ust. § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.