Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010861 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010861.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 17. októbra 2012, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie obžalovaného H. S., proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 28.05.2012, sp.zn. 5T 158/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. S. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného H. S. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.05.2011 v čase o 09.30 h vo B., na ulici Ľ. O. XX, okres B., sa po predchádzajúcej slovnej výmene názorov a úderoch na dvere bytu vyhrážal bývalej družke C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - H., Ľ. O. XX slovami: ,,Nezbavíš sa ma, urobím ti zo života peklo!, Zabijem ťa!“, čo u nej na základe predchádzajúcich skúseností s ním vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky vykoná a z obavy o svoj život a zdravie a o život svojich blízkych podala oznámenie na políciu. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 18 mesiacov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie v zákonnej lehote už do zápisnice o hlavnom pojednávaní a následne ho písomne odôvodnil. Odvolaním sa obžalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby predovšetkým z toho dôvodu, že sa necíti byť vinným zo spáchania predmetného skutku. Podľa jeho názoru sa súd dopracoval k nezákonným záverom v dôsledku toho, že nesprávne hodnotil dôkazy, keď uveril výpovedi poškodenej, pritom nebral v úvahu dôsledne jeho obhajobu a dôkazy svedčiace v jeho prospech. Do bytovky, kde býva poškodená, sa dostal tak, že ho samotná poškodená vpustila a otvorila mu vchodové dvere. Keď prišiel pred byt poškodenej, počul plakať syna, vtedy zaklopal na dvere, poškodená otvorila dvere a videl aj syna, ktorý plakal. Poslala ho do piče a postriekala ho nejakým sprejom, on sa uhol, spadla mu čiapka a keď bol zohnutý, slabo ho kopla do hlavy a zabuchla dvere. Následne vyhľadal pomoc u pani L. o poschodie nižšie, kde sa bol umyť od spreju a následne bol aj na lekárskom ošetrení, o čom sa nachádza dôkaz v spise. Rozhodne sa však zabitím ani iným spôsobom poškodenej nevyhrážal, naopak bol on napadnutý poškodenou, čo táto ani nepopiera. Pri spontánnej výpovedi na hlavnom pojednávaní ani neuvádzala, že jej nadával a vyhrážal sa im, až na doplňujúcu otázku uviedla túto skutočnosť, pritom priznala použitie spreja a nadávky na stranu obžalovaného za zatvorenými dverami a došlo aj k vzájomným nadávkam. Nevedela zreprodukovať vyhrážky na jej adresu, vzhľadom na časový odstup od skutku, ale podľa názoru obžalovaného je to z toho dôvodu, že žiadne vyhrážky nepoužil. Taktiež na ďalšiu doplňujúcu otázku uviedla, že sa jej vyhrážal zabitím aj v minulosti, aj keď spolu niekedy dávno žili spolu v Prahe. Túto výpoveď považuje za nevieryhodnú a účelovú, nakoľko po podaní trestného oznámenia podala na jeho osobu návrh na predbežné opatrenie v snahe dosiahnuť zákaz styku s maloletým, čo sa jej však nepodarilo. Pri ďalších dôkazoch ako výpovede svedkov C. Z., ktorej je poškodená dcérou, tu poukazuje, že nejde o priamu svedkyňu a vypovedala len to, čo sa dozvedela od poškodenej. Svedkyne O., R., Y. a H. sa nevyjadrili relevantým spôsobom ku skutkovým okolnostiam. Okrem toho na jeho prechádzajúce odsúdenia súd by nemal prihliadnuť, nakoľko sa na neho hľadí ako na neodsúdeného a pokiaľ ide o priestupky, na ktoré prihliadol v počte štyroch, tu poukazuje, že tri priestupky boli odložené a bol uznaný za vinného len z jedného priestupku z 30.04.2011. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania, pri vykonávaní dôkazov. V odôvodnení rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov zabezpečených v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, súd prvého stupňa vyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a takáto dôkazná situácia vedie potom aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný sa nesporne dopustil predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne zrozumiteľne a obsiahlo, zákonným spôsobom odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku, s týmito hodnoteniami a závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, osvojil si ich, a preto v ďalšom na ne iba poukazuje. V zásade možno konštatovať, že obžalovaný v dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu i jeho samotného odôvodnenia odvolania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nevyplývali z vykonaného dokazovania, spochybňuje v zásade len vieryhodnosť výpovedí poškodenej a svedkov. Reagujúc na toto odvolanie, odvolací súd je opačného názoru, ako obžalovaný a stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že zásadne vieryhodnejšie vyznievajú dôkazy v zmysle výpovedí poškodenej a svedkov. Neobstojí tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní v spontánnom popise skutku neuviedla presné znenie jeho výrokov v zmysle skutku a nadávok a vyhrážok, že potom možno uzavrieť, že takéto výroky ani nepoužil, alebo si ich poškodená vymyslela. Je pravdou, že na svojej pôvodnej výpovedi z prípravného konania, kde podrobne popisovala priebeh skutku, vyjadrenia obžalovaného v zmysle nadávok a vyhrážok zabitím, na týchto výpovediach zotrvala a skôr by bolo pochybné, keby so značným časovým odstupom vedela presne a doslovne zopakovať tieto nadávky. To by znamenalo, že sa pripravovala na výpoveď na hlavnom pojednávaní z toho dôvodu, že si vymyslela tieto nadávky a správanie obžalovaného a aby ich vymyslené vedela presne zreprodukovať vo všetkých výpovediach, teda aj na hlavnom pojednávaní. Aj z pozorovania odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí možno ustáliť, že poškodená skutočne má strach z obžalovaného, naopak, obžalovaný sa prejavoval ešte na verejnom zasadnutí agresívnym gestikulovaním a prejavmi smerom na poškodenú. Okrem toho sám obžalovaný nepoprel, že v podstate prenasledoval poškodenú už pred týmto skutkom, stále ju sledoval, vysedával pred bytovkou, kde ona býva, i keď v týchto prípadoch nepoužíval na jej adresu žiadne vyhrážky alebo nadávky. Znepríjemňoval jej však život takýmto prenasledovaním v čase, keď nemal na to iný dôvod ako zrejme psychicky pôsobiť na poškodenú v dôsledku sporov po rozvode a styku s maloletým dieťaťom. Svedčí o tom aj výpoveď poškodenej C. Z. v tom smere, že od podania trestného oznámenia má od obžalovaného kľud, až na to, že ju obťažuje SMS-kami a tiež jej známych. Sústavne jej i pred týmto skutkom vykrikoval, že jej zo života urobí peklo a že sa ho nezbaví, pritom obžalovaný nepoprel ani tú skutočnosť, že v minulosti, keď žili v Prahe s poškodenou, ju fyzicky napadol, hoci poškodená nebola túto skutočnosť oznámiť polícii, ani nevyhľadala lekársku pomoc. Vtedy však bola na neho úplne odkázaná a on takúto situáciu zneužíval. V konkrétnom prípade, v zmysle skutku napadnutého rozsudku sa bál napadnutia, bol agresívny pred samotným skutkom, a preto použila sprej, ktorý si na tento účel ako obranu pred tým zabezpečila. Vychádzajúc hlavne z týchto dôkazov, ale aj ostatných dôkazov v zmysle dôvodovej časti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku a správne bol tento skutok súdom prvého stupňa kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 5 Tr. zák. . Pokiaľ ide o uložený trest, tento zodpovedá podľa odvolacieho súdu všetkým zákonným hľadiskám ust. § 41 ods. 1,4 Tr. zák., pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp. bez zistenia takýchto okolností majúcich vplyv na výmeru trestu. Obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, pozerá sa na neho ako by trestaný nebol a je tiež pravdou obhajoba obžalovaného, že za priestupok bol prejednaný a potrestaný len jedenkrát, v tomto smere súd prvého stupňa nesprávne uvádza štyri prípady. Uvedený trest je výchovný a má pôsobiť aj preventívne pre zabránenie v pokračovaní páchania trestnej činnosti obžalovaným obdobným spôsobom, hlavne vo vzťahu k poškodenej, pritom z hľadiska druhu a výmery trestu je trestom zákonným a nevyhnutým aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, tento považuje za zákonný, a preto odvolanie obžalovaného H. S. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.