Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4To/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010902 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010902.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 10. októbra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného B.. D. F. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 22. 6. 2012, sp. zn. 3T 165/12 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B.. D. F. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obž. B.. D. F. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák. a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe ako je to rozvedené v skutkových vetách na strane 1-2 napadnutého rozsudku. Bol mu za to uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej strane Dôvere, zdravotná poisťovňa, a.s. Nitra, IČO: 359 42 436 škodu vo výške 30 749,26 eur. Poškodený E. H. bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskosúdne konanie. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný B.. D. F. čo do výroku o vine a proti výroku o treste, ako aj proti výroku o náhrade škody. Poukazujúc na to, že v danom prípade sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na ich objasnenie je potrebné dôkazy opakovať, resp. vykonať ďalšie dôkazy. Mal za to, že sám poškodený E. H. v čase nehody bol v ťažkom stupni opilosti, jeho výpoveď ako aj výpoveď svedka F. F. nepovažoval za vieryhodné, keď tvrdil, že motorové vozidlo viedol on. Za týmto účelom obžalovaný navrhoval vypočuť svedka P. B.. Obžalovaný mal taktiež výhrady voči skutkovým zisteniam, keď nebolo vieryhodne zistené kto motorové vozidlo viedol a taktiež kto a kde sedel na mieste spolujazdcov. Domáhal sa potom zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na B.. D. F. obžalobu dňa 23. 12. 2011. Samosudca okresného súdu vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, pričom pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu ť rokov a taktiež bolo rozhodnuté aj o náhrade škody. Keďže voči trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd vypočul obž. B.. D. F., poškodeného E. H., svedkov F. F., P. E., znalca z odboru zdravotníctvo F.. X. C., svedkyňu F. H. a F. B., F. V., svedkov P. E., P. F. a F. A., pričom listinné dôkazy boli prečítané. Vykonaným dokazovaním bol v podstate preukázaný taký skutkový stav, ako bol uvedený v rozsudku okresného súdu. Obžalovaný popieral spáchanie skutku v tom smere, keď tvrdil, že motorové vozidlo on neviedol, no na druhej strane bol v plnom rozsahu usvedčovaný výpoveďami svedkov E. H., F. F. a P. E.. Svedkovia zhodne popísali, že v skorých ranných hodinách dňa 9. 4. 2011 ich obžalovaný B.. D. F. rozvážal domov, pričom v dôsledku rýchlej jazdy, na ktorú bol upozorňovaný svedkami, nezvládol riadenie vozidla a spôsobil poškodenému E. H. rozsiahle zranenia s trvalými následkami ako to vyplýva zo znaleckého posudku F.. X. C.. Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozsudku prvostupňového súdu, ako aj s jeho dôvodmi a má za to, že na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný tak po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ako aj skutkovú podstatu prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák., pretože ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Krajský súd nemá výhrady ani voči uloženému trestu, aj keď okresný súd opomenul obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pretože s prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, tento viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Bolo povinnosťou okresného súdu vyhodnotiť z odpisu registra trestov aj posledné odsúdenie tým spôsobom, že sa na obžalovaného hladí akoby nebol odsúdený s prihliadnutím na uložené tresty. Táto skutočnosť sama o sebe však nemá podstatný vplyv na uložený trest, pretože pri ukladaní trestov sa okresný súd dôsledne riadil zásadami ukladania trestov tak, ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tu správne prvostupňový súd poukazuje na to, že dôvod prečo ukladal obžalovanému nepodmienečný trest je aj tá okolnosť, že obžalovaný svojim nezodpovedným konaním, jednak jazdou pod vplyvom alkoholu a jednak rýchlou a nebezpečnou jazdou, spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami, navyše po dopravnej nehode z miesta činu ušiel, snažil zahladiť stopy, ktoré by viedli k prípadnému odhaleniu tohto skutku - odmontovaním evidenčných čísiel na jeho motorovom vozidle. Za tohto stavu na prevýchovu obžalovaného nie je možné vplývať iným spôsobom len takým, ako to mal na mysli okresný súd. Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne je trestom zákonným, potrebným k prevýchove obžalovaného a potrebným k jeho náprave. Správne postupoval prvostupňový súd aj v tom smere, keď obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento doteraz vôbec nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže sa obžalovaný dopustil spáchania obidvoch prečinov v súvislosti s vedením motorového vozidla bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej strane Dôvere, a.s. Nitra náhradu škody vo výške 30 749,26 eur, pretože takáto výška škody bola objektívne preukázaná. Správne bol poškodený E. H. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskosúdne konanie v zmysle § 278 ods. 1 Tr. por., pretože by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom upresnenia výšky spôsobenej škody. Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.