Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/149/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201250 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711201250.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky 667,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/103/2011-10 zo dňa 17. mája 2011 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/103/2011-10 zo dňa 17. mája 2011 potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdna exekútorka JUDr. Júlia Kubjatková doručila súdu dňa 01.02.2011 žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 31.01.2011 na základe návrhu oprávneného zo dňa 12.01.2011 na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 667,42 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka vydaný pod sp. zn. RK-1391/10-EK dňa 23.08.2010. Z predložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.12.2006. Súčasťou uvedenej zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 18 upravovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred príslušným súdom v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 18.2, pričom výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi.
V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 667,42 Eur spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania z vymáhanej sumy od 29.06.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania vo výške 49,79 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 12.12.2006, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Z uvedenej sumy je nesplatná časť úveru 426,16 Eur a zmluvné pokuty vo výške 241,26 Eur.
Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 6 bod 1a čl. 3 bod 1 sú
tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa a medzi ktoré podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. e) patrí aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa , ktorý neplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Súd prvého stupňa konštatoval, že požadovať od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu spojenú s nesplnením jeho záväzku a vyžadovanie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve. V predmetnej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 426,16 Eur a zmluvných pokút vo výške 241,26 Eur, čo predstavuje skoro 57 % z nesplatenej časti úveru, čo podľa názoru prekračuje medze sankcií, ktoré by bolo možne považovať za sankcie v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a tiež sú tieto sankcie neprimerane vysoké v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
V odvolaní oprávnený namietal zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.
Poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Ďalej argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovaného pod číslom R 58/1997, že formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porovnaj § 161, § 162, § 171 a pod. O.s.p.), materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného (§ 256 O.s.p.) a pod.
Oprávnený poukazuje na skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút. Súd tieto skutočnosti neskúmal a oprávnenému ani neposkytol možnosť ich uviesť, čo možno dôvodne pokladať za odňatie možnosti konať pred súdom. Na jednej strane postupoval exekučný súd ako súd konajúci vo veci samej (t.j. ako súd prvého stupňa), na strane druhej však účastníkovi neposkytol možnosť byť účastným tohto rozhodovania, ktorú by inak pred súdom prvého stupňa mal. Ako vyplýva z článku 14 zmluvy, výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka
(povinného) so splácaním. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach.
Oprávnený ďalej tvrdí, že z rozhodnutia nevyplýva, prečo je neprimeranou aj sankcia podľa čl.14 ods. 14.1 zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,06 Eur za každý deň omeškania, teda jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu vedený pod sp. zn. 5Co/16/2010 zo dňa 03.02.2010, ktorý posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty tak, že oprávnenému priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne (popri úroku z omeškania) zo sumy zabezpečenej povinnosti, ktorou bol tiež hlavný predmet plnenia. Odôvodnení uviedol, že ,, zmluvná pokuta 0,25 % z istiny vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Oprávnený na záver tvrdil, že súd svojím uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadne sankcie za omeškanie, ani úrok z omeškania. Uvedené skutočnosti vylučujú, aby takto založený stav súdnym rozhodnutím bol v súlade so zákonom. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale aj vlastníckeho práva, hoci mu čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť aplikovať zákony v súlade s Ústavou SR.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1391/10-EK zo dňa 23.08.2010, vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom. Podľa predmetného rozsudku rozhodcovského súdu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 667,42 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z vymáhanej sumy od 29.06.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49,79 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 12.12.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky upravujúce v čl. 18 Riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že v zmysle článku 18.1 akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Článok 18.2 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 12.12.2006 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Nakoľko zmluva uzavretá v tomto prípade medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa, postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, považoval odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné považovať za neprimeranú, predovšetkým z dôvodu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť zmluvných dojednaní, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť vrátane zmluvných dojednaní. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže predložený exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.