Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208856 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711208856.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici,v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľa Quiettime, s. r. o., Chata Ovčiar č. 4656, 962 37 Kováčová, IČO: 366 56178, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, ul. Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, proti odporcovi M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. č.XXX, o zaplatenie 30.000 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/107/2011-91 zo dňa 02. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel v celom rozsahu návrhu navrhovateľa tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 30.000 Eur. Zároveň podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa vo výške 1.145,10 EUR na účet jeho právneho zástupca JUDr. Jozefa Brázdila do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd v danej veci vychádzal zo skutočnosti, že odporca, zamestnanec navrhovateľa, previedol dňa 04. 06. 2009 z účtu navrhovateľa sumu 30.000 Eur na úhradu svojej súkromnej pôžičky, ktorú sľúbil vrátiť do 31. 12. 2009. Vzhľadom na to, že odporca uvedenú čiastku navrhovateľovi nevrátil, navrhovateľ si návrhom zo dňa 20.06.2011 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 30.000 Eur. Súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a preto zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 30.000 Eur navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania poukázal na § 142 ods. 1 zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol úspešný, odporca neúspešný, preto vznikla odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 1.145,10 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Úvodom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo dňa 02.12.2012 z dôvodu vykonaného chirurgického zákroku. Poukázal na svoje zamestnanie v rekreačnom zariadení Chaty Ovčiar, I. získanie rekreačnej chaty do prenájmu a jeho následnú kúpu. Uviedol, že spoločnosť Quiettime, s.r.o., vytvorili spoločne s K. B., s ktorou uzavrel aj „fiktívno kupno predajnú zmluvu“, podľa ktorej mal celý svoj majetok predať spoločnosti Quiettime, s.r.o., . V tejto spoločnosti pracoval ako prevádzkar s minimálnou mzdou, ktorá mu nebola vyplatená počas troch rokov. Vzhľadom na to, že si so svojou manželkou zobrali úver a považoval sa za skutočného majiteľa nehnuteľností, po dohode s pani B. previedol z účtu spoločnosti sumu 30.000 Eur, ktorú od neho pani B. nikdy nechcela späť. Potom požiadal pani B., aby sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Quiettime, s.r.o., . Nakoľko nesúhlasila, dohodli sa, že rekreačné zariadenie predá. Po zhoršení sa ich vzájomného vzťahu, po tom ako pani B. s ním ukončila pracovný pomer, odstúpil od predmetnej zmluvy a žiadal o vrátenie majetku. Nakoľko K. B. nereagovala, podal žalobu na vydanie veci na Okresný súd vo Zvolene, konanie sa vedie pod sp.zn. 13C/96/2010 a následne podaj aj návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz nakladať s týmto majetkom. Na záver uviedol, že finančné prostriedky z účtu spoločnosti Quiettime, s.r.o., previedol, ale konal tak so súhlasom konateľa spoločnosti - K. B., ktorá tento prevod považovala ako čiastočné splatenie záväzku, ktorý mala táto spoločnosť vo výške 166.000 Eur voči nemu. Preto žiadal „návrh žaloby v celom rozsahu zastaviť“, kým nenadobudne rozhodnutie vo veci vedenom na Okresnom súde vo Zvolene sp.zn. 13C/96/2010 právoplatnosť a kým sa ukončí vyšetrovanie trestného oznámenia o nevyplatenie miezd za obdobie rokov 2007 až 2011 vedenom pod č. CVS ORP-936/OEK-ZV-2010. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, nakoľko v dôsledku procesnej pasivity odporcu boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku v zmysle ust. § 153b O.s.p. . Podľa jeho názoru, ospravedlnenie odporcu podané po pojednávaní nemožno považovať za včasne a treba ho považovať aj za tendenčné bez náležitého zdôvodnenia. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postačujúcim spôsobom vykonal dokazovanie, s vykonanými dôkazmi sa dostatočne vyporiadal a vo veci správne rozhodol. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym zdôvodnením napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil žiadnu vadu v konaní prvostupňového súdu, jeho odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné, presvedčivé. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že základným dôvodom, pre ktorý súd návrhu navrhovateľa vyhovel, bolo preukázanie z predložených listinných dôkazov, že odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že previedol dňa 04. 06. 2009 z účtu navrhovateľa sumu 30.000 Eur na úhradu svojej súkromnej pôžičky (č.l. 5 spisu). Túto nevrátil, hoci ju podľa navrhovateľa sľúbil vrátiť do 31. 12. 2009. Odporca v predmetnom odvolaní neuviedol žiadny relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolacie námietky sú bezpredmetné, pričom ide len o obranu v rovine tvrdenia bez doloženia rozhodujúcich faktov a dôkazov. Odvolací súd zdôrazňuje, že sám navrhovateľ dané skutkové tvrdenia nepoprel, v závere odvolania uviedol, že finančné prostriedky z účtu spoločnosti Quiettime, s.r.o., previedol na svoj súkromný účet. Zo súdneho spisu a dokonca ani z tvrdení odporcu nevyplýva, že by uvedenú požičanú sumu do 31. 12. 2009 spoločnosti vrátil. Pokiaľ tvrdí, že ide len o „čiastočné splatenie záväzku, ktoré mala a má táto spoločnosť“ voči nemu, táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná, podložená žiadnymi dôkazmi. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli v spise riadne predložené a ktoré aj okresný súd správne vyhodnotil. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.