Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209420 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711209420.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekárenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. S., K. XXX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovu, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M.R. Štefánika 11 pod sp. zn. EX 700/11, na vymoženie 1.495,78 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/450/2011-11 zo dňa 30.6.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v spojení s ustanoveniami § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Exekučný súd konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 €, pričom dlžník sa zviazal uhradiť zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 751,24 €, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky, teda ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 75,44 % z poskytnutej sumy úveru. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené zmluvnými pokutami. Rozhodca v rozhodcovskom rozsudku priznal oprávnenému nárok na dlžnú sumu vo výške 1.495,78 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 889,97 eur a zmluvných pokút vo výške 605,81 eur, z čoho je zrejmé, že rozhodca priznal oprávnenému oproti čiastke poskytnutej povinnému vo výške 995,82 eur ako spotrebiteľovi po odpočítaní zmluvnej pokuty až sumu skoro dvojnásobnú, a to 1.495,78 eur a z toho zmluvná pokuta 605,81 eur takmer vo výške poskytnutých úverových prostriedkov, čo je podľa názoru súdu neprijateľnou kompenzáciou za porušenie záväzku spotrebiteľa. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 75,44 % a zároveň aj zmluvné pokuty priznané rozhodcom vo výške 40,50 % z priznanej dlžnej istiny prvostupňový súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §§ 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. l písm. b) a c) zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní, prezentujúc svoj právny názor ohľadom rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku). Ďalej uviedol, že bolo povinnosťou súdu skúmať predmetný zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj to, či dojednanie o zmluvnej odmene naplňa znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie vylučuje, aby dojednanie o cene plnenia mohlo byť posúdené ako neprijateľná podmienka. Dojednanie úroku za úver je dojednaním o cene plnenia, ktoré nemožno posudzovať ako nekalú podmienku, a je preto plne v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka aj smernicou 93/13/EHS. Zdôraznil, že súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že zmluvná odmena predstavuje sumu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (t.j. 24 mesiacov). Má za to, že súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy ani všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) ako údaj bežne používaný v rámci odplatného požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti jej výšky odplaty. Pre úver poskytnutý na základe zmluvy bola stanovená RPMN vo výške 98,44 %. Výška celkových nákladov je základom pre výpočet RPMN. Ak právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 98,44 % pre spotrebiteľské zmluvy ako je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (kde podľa zmluvy je RPMN nižšia) t.j. 78,40 % potom nemožno hovoriť, že výška odplaty je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený poukázal na skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút, uviedol, že súd tieto skutočnosti neskúmal a oprávnenému ani neposkytol možnosť ich uviesť, čo možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na čl. 14 zmluvy. Uviedol, že povinná sa dostala do omeškania so splácaním splátok a z čl. 14 je zrejmé, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka, t.j. čím dlhšie toto porušenie trvá, tým vyššia je sankcia. Uviedol, že z rozhodnutia nevyplýva, prečo je napríklad neprimeranou sankcia aj sankcia podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,15 € za každý deň omeškania, t.j. jedna päťstotina so zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Uviedol, že vznik nárokov na zmluvné pokuty závisel od správania povinného (čl. 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvy a tam uvedené predpoklady pre vznik nárokov). Považuje tvrdenie súdu o neprijateľnosti týchto podmienok zmluvy a o ich neplatnosti za nedôvodné a záver súdu, keby porovnáva len výšku sankcií bez zreteľa na vyššie uvedené, vedie nielen k záveru o obsolétnosti zmluvných pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka je akceptovateľný stav. Kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a má zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu. Poukazuje na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov (prikladá v prílohe), ktoré nárok na zmluvné pokuty vyčíslené podľa rovnakých ustanovení, ako v tomto prípade, boli právoplatne priznané. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pritom poukazuje aj na nález sp. zn. II. ÚS 383/06-28. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 103, 44 eur, ktoré špecifikoval. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva : Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, osobitne pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere a nie je tak možné konštatovať ani porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l Ústavy SR, resp. práva vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) oprávneného, ako účastníka konania. Návrhom datovaným dňa 08.06.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom spisovej značky : RK-789/10-EK zo dňa 30.06.2010. Pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku rozhodcu, keďže predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008 (ďalej aj „zmluvy o úvere“), neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „zmluvné dojednania“). Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne predmetná zmluva o revolvingovom úvere, a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere ako celku v celom jej kontexte. Exekučný súd správne právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy o úvere, posúdil ako spotrebiteľský vzťah, pričom skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nebola v odvolaní namietaná a odvolací súd ju považuje za nespochybnenú aj zo strany oprávneného. V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného o povinnosti exekučného súdu skúmať predmetný zmluvný vzťah aj s ohľadom na § 53 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné podotknúť, že podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (10.10.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Občiansky zákonník len exemplifikatívne (vychádzajúc zo slovného a gramatického výkladu slovíčka „najmä“) v ustanovení § 53 ods. 4 ustanovoval, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. Pri aplikácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľský vzťah je nutné mať na pamäti zásadu vyjadrenú v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to, že v pochybnostiach o obsahu upotrebiteľných zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Exekučný súd preto správne vyhodnotil výšku zmluvných pokút obsiahnutú v exekučnom titule za neprimerane vysokú. Odvolací súd, aj vzhľadom na konkrétnu odvolaciu námietku oprávneného, sa podrobne oboznámil a preskúmal zmluvu o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným), osobitne v časti zmluvné dojednania, čl. 14.1 až 14.03 upravujúci sankcie spojené s porušením zmluvných povinností. Preskúmaním predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou sa stotožnil s právnym záverom exekučného súdu, že samotná zmluva o úvere obsahuje dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, ako je pre prípad porušenia zmluvy v čl. 14 zmluvných dojednaní ustanovená sankcia pre prípad omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku. Sankcia je stanovená kumulatívne s tým, že pre prípad omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy o revolvingovom úvere je povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania (čl. 14 ods. 14.1); v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky splátky (čl. 14 ods. 14.2. písm. a); v prípade ďalšieho omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 30 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa ods. 14.1 a 14.2 zmluvnú pokutu vo výške 10% z výšky splátky (čl. 14 ods. 14.2. písm. b); v prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy špecifikovaného v čl. 13., 13.1. je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. a 14.2. úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50% zo sumy určenej ako súčet poskytnutej výšky úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Takto koncipovaná zmluvná podmienka vzájomne sa „nabaľujúcich“ zmluvných pokút je nekalou, resp. neprijateľnou podmienkou. Kumulatívne stanovená zmluvná pokuta spôsobuje, že náhrada - sankcia, požadovaná pre prípad nesplnenia povinností je neprimerane vysoká, táto zmluvná podmienka zjavne nebola dohodnutá individuálne, ale tvorí obsah typovej zmluvy na predtlačenom formulári, ktorý bol navrhnutý vopred a spotrebiteľ - dlžník, preto celkom zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť, respektíve vylúčiť toto zmluvné dojednanie. Rovnako nemal možnosť vylúčiť, respektíve ovplyvniť zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. 5 vo väzbe na čl. 2.2 týchto dojednaní aj ohľadom zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje ročné úročenie úveru vyjadrené v % (čl. 5.3.), čo navyše nie je podľa názoru odvolacieho súdu dojednaním o cene plnenia tak ako to zavádzajúco tvrdil oprávnený, pretože úroky medzi iným sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd akcentuje, že z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ako celok bola koncipovaná spôsobom silne znevýhodňujúcim postavenie jednej zo zmluvných strán- dlžníka a spôsobujúcim značnú nerovnováhu a hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. V súvislosti so zmluvou o úvere odvolací súd ešte poukazuje na čl. 18., bod 18.2. zmluvných dojednaní, v ktorom bola koncipovaná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcom vydaným rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v tomto konaní, k čomu uvádza, že cieľom rozhodcovskej zmluvy (doložky) je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhoduje súkromná osoba v súkromnoprávnom procese o právach a právom chránených záujmoch účastníkov právnych vzťahov. Požiadavka rešpektovania princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je preto plne opodstatnená. Okrem prvostupňovým súdom konštatovaným skutočnostiam o neprimeraným sankciách, ktoré sú uvedené v čl. 14 zmluvných dojednaní, odvolací súd má za preukázané, že aj rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Mohol zmluvu buď ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkých všeobecným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke (18.2.1) sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. V predmetnej veci je rozhodcovská doložka neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačujú istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Záverom odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že iné všeobecné súdy, ktorých rozhodnutia oprávnený v prílohe odvolania predložil, rozhodovali v obdobnej veci (zmluvné pokuty) inak, nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto rozhodnutím (t.j. rozhodnutím iných všeobecných súdov) viazaný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.