Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212795 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711212795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, dieťaťa rodičov - matky U.. K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., v odvolacom konaní právne zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 401/75, 960 01 Zvolen, a otca E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X. XXXX/X, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/381/2011-321, zo dňa 20. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zo dňa 20. 03. 2012 zaviazal otca maloletého (ďalej len „otec“) k povinnosti prispievať na výživu maloletého U. M., narodeného XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) zvýšeným výživným vo výške 166,- Eur mesačne, počnú dňom 01. 09. 2011, vždy do 15 dňa v mesiaci, k rukám matky maloletého (ďalej len „matka“). Nedoplatok na výživnom (zročné výživné) za obdobie september 2011 až marec 2012 vo výške 232,61,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 19,38,- Eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho a včasného neuhradenia, čo i len jednej splátky. Okresný súd vo výroku rozhodnutia zároveň konštatoval, že týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/103/2008-222 zo dňa 26. 11. 2008. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 08. 2011 domáhala, aby s účinnosťou od 01. 04. 2011 došlo k zvýšeniu výživného pre maloletého z pôvodne určenej sumy 132,77,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletého, ktorý je od septembra 2011 študentom a Gymnázium L. T. Z. v V. V. a preto pôvodne určené výživné už nepostačuje pokrývať jeho potreby. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na to, že k predchádzajúcemu zvýšeniu výživného na maloletého došlo rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/103/2008-222 zo dňa 26. 11. 2008, ktorým bolo s účinnosťou od 01. 09. 2008 zvýšené výživné na maloletého na sumu 132,77 Eur mesačne. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP 6/2009-244 zo dňa 11. 02. 2009. V uvedenom období predstavoval priemerný čistý príjem otca sumu 607,- Eur a k tomu poberal príspevok na bývanie vo výške 217,- Eur mesačne. Už v tej dobe mal vyživovaciu povinnosť k dcére z terajšieho manželstva. Matka v tej dobe deklarovala príjem približne 531,10,- Eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý bol v tej dobe žiakom 6. ročníka základnej školy. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že „sú splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím k tomu, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, nakoľko v súčasnej dobe navštevuje 1. ročník Francúzskeho gymnázia v V. V., čím je nesporné, že sa zvýšili náklady spojené nielen s jeho výživou ale aj prípravou na budúce povolanie. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, nakoľko jej príjem od posledného rozhodnutia vzrástol v priemere o 342,98,- Eur, pričom naďalej poberá rodinné prídavky. U otca došlo k zvýšeniu príjmu pri započítaní aj príspevku na bývanie vo výške 129,86,- Eur. Okruh vyživovacích povinnosti sa ani jednému z rodičov nezmenil.“ Následne okresný súd uviedol, že „pri zohľadnení zárobkových možností a schopností rodičov ako aj potrieb maloletého, ustálil výšku výživného na sumu 166 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2011“, pretože túto sumu „považoval za primeranú s prihliadnutím na to, že aj matka časťou finančných prostriedkov prispieva na výživu maloletého, nakoľko tento už nie je odkázaný na jej celodennú starostlivosť a taktiež poberá aj rodinné prídavky“. Zvýšenie výživného s účinnosťou od 01. 09. 2011 odôvodnil tým, že „v tej dobe nastúpil maloletý na strednú školu“. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku. Proti uvedenému rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, aby otca zaviazal s účinnosťou od 01. 04. 2011 k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným v sume 250,- Eur mesačne, eventuálne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolania namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zmenu v jej príjme od predchádzajúceho rozhodovania o zvýšení výživného na maloletého. V tejto súvislosti konkrétne uviedla, že rozdiel medzi jej aktuálnym príjmom a príjmom, ktorý mala v dobe predchádzajúceho rozhodovania o zvýšení výživného (t.j. v roku 2008) „činí v priemere len 65,71,- Eur a nie sumu 342,98,- Eur, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku“. Okrem toho namietala, že okresný súd pri zvýšení výživného na maloletého dostatočne nezohľadnil zmenu pomerov na jeho strane, najmä skutočnosť, že už nie je žiakom základnej školy vo K., ale je študentom prvého ročníka bilingválneho gymnázia v V. V., s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné, stravu a pod.. Taktiež nesúhlasila s tým, že okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť až s účinnosťou od 01. 09. 2011 a nie tak, ako žiadala v návrhu, t.j. z účinnosťou od 01. 04. 2011. V tejto súvislosti uviedla, že síce je pravda, že návrh nepodala skôr, teda keď nastali dôvody na zmenu výšky výživného, avšak „neurobila tak jedine z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti súvisiacej s jej doktorandským štúdiom, kedy sa intenzívne venovala experimentálnej časti svojej doktorandskej práce, kedy sa tiež s maloletým intenzívne pripravovala na prijímacie skúšky na gymnázium a tiež ju zamestnávala nutnosť prezariadenia detskej izby maloletého na študentskú izbu“. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúča, aby odvolací súd napadnutý rozsudok „zmenil, návrhu matky maloletého vyhovel a zvýšil výživné primerane veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca“. Zároveň konštatoval, že určené výživné vo výške 166,- Eur mesačne považuje „za neprimerane nízke“. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s. p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. - ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí týkajúcom sa účastníkov konania (rozsudok č. k. 17CoP 6/2009-244 zo dňa 11. 02. 2009) poukázal na to, že z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby, dokonca vo výške umožňujúcej tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 ZR). Naopak, pri priemernej alebo nižšej životnej úrovni rodiča, respektíve pri jeho priemernom alebo nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje reálne odôvodnené alebo aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre maloletého zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Tým, že otca zaviazal s účinnosťou od 01. 09. 2011 prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 166,- Eur mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého, ktoré od predchádzajúceho zvýšenia výživného (teda od roku 2008, resp. 2009) vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb nastal najmä v súvislosti so zmenou jeho školského zaradenia. Určené výživné zároveň zabezpečuje pokrytie oprávnených potrieb maloletého v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca, ktorý má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z jeho aktuálneho manželstva. Je logické, že určené výživné nemôže pokryť všetky potreby maloletého, avšak vzhľadom na skutočnosť, že maloletý je už vo veku, kedy výrazným spôsobom poklesla miera nutnej osobnej starostlivosti matky o jeho osobu, je potrebné, aby pokles tejto osobnej starostlivosti matky bol čiastočne nahradený jej zvýšeným finančným prispievaním na jeho potreby. Je to objektívne možné, pretože jej príjem od predchádzajúceho zvyšovania výživného sa zvýšil približne o cca 65,- Eur. Okresný súd správne ustálil i to, kedy došlo k zmene pomerov, ktorá si objektívne vyžiadala určenie vyššieho výživného. K tejto relevantnej zmene pomerov došlo až od septembra 2011, kedy sa maloletý stal študentom Gymnázia L. T. Z. v V. V. a teda zvýšenie výživného bolo dôvodné až od 01. 09. 2011 a nie od 01. 04. 2011, ako to žiadala matka v návrhu i v odvolaní. Odhliadnuc od toho, z tretej vety § 77 ods. 1 ZR vyplýva, že „výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa“ a matka neuviedla žiadne také objektívne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré objektívne (teda nie subjektívne) nemohla podať návrh na určenie výživného skôr. Dôvody, ktoré uviedla v odvolaní sú jednak dôvodmi subjektívneho charakteru a rozhodne ich nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a na základe toho rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože toto konanie mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.