Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214849 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214849.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O., ul. B. L. č. XXXX/XX a otca B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/93/2011-140 zo dňa 30. januára 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 7P/93/2011-143 zo dňa 30. januára 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom v znení opravného uznesenia p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na výživu maloletej tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. mesačne sumou 70 Eur od 01.09.2011, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 184,05 Eur je povinný otec dieťaťa zaplatiť do rúk matky v mesačných splátkach po 20 Eur od 01.02.2012 spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Týmto rozhodnutím zároveň okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/268/06-53 zo dňa 19. 09. 2006 v časti určeného výživného. Trovy konania účastníkom konania nepriznal. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, že podaný návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný. Uviedol, že výživné bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/268/06-53 zo dňa 19. 09. 2006, kedy bola určená vyživovacia povinnosť otca na sumu 33,19 Eur mesačne. V tom čase mali obaja rodičia maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka zarábala 845,48 Eur, otec 249,38 Eur. Od takto určeného výživného uplynula doba viac ako 5 rokov, maloletá je už žiačkou 8. triedy osemročného H. R. P. vo O., preto sa zvýšili výdavky súvisiace s jej stravou, ošatením a školskými potrebami. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičom, zvýšil sa zárobok matky na sumu 1.018,45 Eur a otca na sumu 384,65 Eur. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky zvážil aj tú skutočnosť, že o maloletú sa prevažne stará matka, otec sa na výchove maloletej nepodieľa, s maloletou sa pravidelne nestretáva, neberie si ju ani na Vianoce, ani cez prázdniny. Iným spôsobom ako platením bežného výživného sa na výdavkoch maloletej dcéry nepodieľa. Súd zohľadnil predovšetkým zárobkové možnosti otca a jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Preto určené mesačné výživné v sume 70 eur, po zohľadnení podielu starostlivosti zo strany matky, je postačujúce na krytie potrieb maloletej a aj zodpovedá zárobkovým možnostiam otca. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie matka maloletej. Uviedla, že súd v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil všetky náklady spojené s výchovou maloletej. Zohľadnil len pravidelné výdavky a nie výdavky súvisiace s ošatením, návštevou športových a kultúrnych zariadení, návštevou lekára, vreckovým a pod.. Poukázala aj na ďalšie výdavky, t.j. stužková a náklady s ňou spojené v sume 288,80 Eur, poplatky za prijímacie skúšky v sume 95 Eur, skúška z nemeckého jazyka v sume 109 Eur, pravidelná návšteva lekára. Uviedla, že mesačné náklady na maloletú sú tak 322 Eur, pričom otec sa na jej výchove vôbec nepodieľa, nestretáva sa s ňou, nekupuje jej žiadne darčeky, iným spôsobom ako platením výživného sa na výdavkoch maloletej nepodieľa. Určená výška výživného nepostačuje na krytie potrieb maloletej. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že považuje odvolanie matky maloletej za neadekvátne. Vzhľadom na to, že matka v odvolaní uviedla všetky bežné výdavky ako aj poplatok za internet a aj výšku stravného, poukázal aj on na bežné výdavky súvisiace so starostlivosťou a výchovou jeho ďalších dvoch detí. Uviedol, že matka v odvolaní uviedla jednorázové výdavky, o ktorých ho neinformovala. Tiež považoval za neadekvátne, že matka jednorázovú udalosť žiada uhradiť formou neúmerného zvýšenia výživného s prihliadnutím aj na podstatný rozdiel v ich mesačných príjmoch. Poukázal aj na skutočnosť, že býva so svojími rodičmi a sestrou, ktorí sa na výdavkoch domácnosti nepodieľajú. Mesačné náklady predstavujú sumu spolu s plnením si vyživovacej povinnosti 629 Eur, a preto im na živobytie ostáva len 42 Eur. Žiadal preto, aby odvolací súd zohľadnil nižšiu životnú úroveň jeho rodiny, vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil zvýšiť výživné otca na maloletú na sumu 80 Eur mesačne, ktoré by tak zodpovedalo veku a potrebám maloletej. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúca povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa. Ich miera je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky zo dňa 17. 10. 2011 o zvýšenie výživného pre maloletú D. náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Posúdil aj výšku príjmov oboch rodičov, ich majetkové a sociálne pomery a skutočnosť, kto poskytuje maloletej každodennú starostlivosť. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania v zmysle zákonných ustanovení treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia. Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale len o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane osôb k výžive povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise je nesporné, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. V predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/268/06-53 zo dňa 19. 09. 2006, kedy bola určená vyživovacia povinnosť otca na sumu 33,19 Eur mesačne. Matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného dosahovala príjem vo výške približne 845,48 Eur, otec 249,38 Eur. Odvtedy sa zvýšil zárobok matky na sumu 1.018,45 Eur, ktorá je zamestnaná ako profesionálna vojačka a otca na sumu 384,65 Eur, ktorý je zamestnaný v spoločnosti Remoste, s.r.o., Piešťany. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec k dvom maloletým deťom, matke k maloletej dcére. Rodičia maloletej žijú s partnermi a spolu hradia náklady spojené s bývaním, platením energie. Otec dieťaťa žije v 6-izbovom dome v osobnom vlastníctve jeho rodičov, ktorí s ním bývajú. Poplatky spojené s bývaním predstavuje mesačne sumu 135 Eur za plyn, štvrťročne 105 Eur elektrina, voda 50 Eur, kanalizácia 30 Eur a smeti 40 Eur ročne. V spoločnej domácnosti s otcom maloletej býva aj jeho manželka a ich spoločné dve deti. Manželka je zamestnaná len na 20 % úväzok na obecnom úrade a dosahuje mesačný príjem okolo 240 Eur. Maloletá v čase určenia pôvodného výživného bola žiačkou 2. ročníka H. vo O., teraz je už žiačkou 8. triedy. Žije spoločne s matkou v 3-izbovom byte, spolu s manželom matky, ktorý je profesionálny vojak a s ich maloletou dcérou. Mesačne uhrádzajú 238 Eur za byt, 50 Eur inkaso, 20 Eur internet, 42 Eur poistka pre maloletú, cestovné pre maloletú 15 Eur, tanečný krúžok 40 Eur polročne. Z uvedeného je zrejmé, že najvýraznejšia zmena nastala na strane maloletej, ktorá je staršia a fyzicky vyspelejšia. S uvedenou skutočnosťou je nepochybne spojený aj nárast nákladov, keď na strane maloletej došlo k zvýšeniu výdavkov na výživu a na uspokojenie životných potrieb (strava, oblečenie, školské pomôcky a iné náklady). Zhodnotením pomerov všetkých účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, že okresný súd primeraným spôsobom prihliadol na argumentáciu matky maloletej v tom, že odôvodnené potreby maloletej narástli. Súd aj správne určil otcovi dieťaťa povinnosť platiť mesačne výživné, ktoré zodpovedá v zmysle § 75 Zákona o rodine nielen odôvodneným potrebám maloletej ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov otca. V danom prípade okresný súd opodstatnene prihliadol predovšetkým na zárobkové možností a aktuálny príjem matky, nakoľko zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená ich mechanickú rovnosť. Tvrdenia matky v odvolaní nie sú takého charakteru, aby podmieňovali zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Určená mesačná výška výživného otca v sume 70 eur je primeraná a zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania, pretože v danom prípade ide o nesporové konanie, kde v zásade právo na náhradu trov konania neprichádza do úvahy, z tohto dôvodu rozsudok nemusí obsahovať výrok o trovách konania (RV/1968, str. 44). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.