KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica30. 1. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/9/2012 z 30. 1. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2012, sp. zn. 14CoP/9/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711214865.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214865
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214865.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa P. Y., rod. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. G. XX, XXX XX K., štátneho občana SR, zastúpeného Centrom právnej
pomoci so sídlom Nám. Slobody 12, P.O. BOX 125, 810 05 Bratislava 15, kancelária Banská Bystrica,
Kukučínova ul. 24, P.O.Box 113, 974 01 Banská Bystrica proti odporkyni P. P., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom K. XXX/XX, K., štátnej občianke SR, zastúpenej ATTORNEYS GROUP, s.r.o. ĎURAJ &
PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, o
zrušenie povinnosti, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 2.12.2011
č.k. 11P 95/2011-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania.

V nenapadnutej časti sa uznesenia okresného súdu nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy
konania vo výške 234,98 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok o trovách konania
odôvodnil použitím § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľ zavinil, že konanie bolo
zastavené. Pri určovaní výšky odmeny vychádzal okresný súd z toho ako výživné bolo pre navrhovateľa
určené súdnym rozhodnutím.

Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o trovách konania podala odvolanie odporkyňa. Žiadala
v napadnutom výroku uznesenie okresného súdu zmeniť a priznať jej náhradu trov prvostupňového
konania 326,09 Eur a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazovala
na to, že sám navrhovateľ v návrhu uviedol mesačné výživné v sume 27,22 Eur. Podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine však je rodič povinný platiť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima, čo ku dňu podania návrhu predstavovalo výživné 25,99 Eur. Pokiaľ súd vychádzal
z hodnoty výživného vo výške 16,60 Eur nepostupoval správne. Táto okolnosť mala potom vplyv aj na
výšku trov právneho zastúpenia odporkyne. Správne mal okresný súd vychádzať z päťnásobku ročného
výživného v sume 1 633,20 Eur. Žiadala preto podanému odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu
danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a toto v napadnutej
časti v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v



odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni zrušenia vyživovacej povinnosti,
ktorá bola navrhovateľovi uložená rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 11.11.1994 č.k. 9C
142/94 tak, že na výživu dcéry P. nar. XX.X.XXXX mal platiť výživné 500,- Sk. V podanom návrhu
navrhovateľ neuvádza, že došlo k zmene rozhodnutia, ktorým mu bolo určené výživné.

Potom ako odporkyňa preukázala v konaní, že študuje a je ďalej odkázaná na výživu od navrhovateľa,
tento návrh na začatie konania vzal späť a konanie v dôsledku toho prvostupňový súd zastavil. Pri
náhrade trov konania vychádzal okresný súd správne z § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. a preto k náhrade
trov v dôsledku procesného zavinenia zaviazal navrhovateľa.

Je nesporné, že predmetom návrhu bolo zrušenie vyživovacej povinnosti. V danom konaní bola
odporkyňa zastúpená advokátom a teda patrí jej náhrada trov právneho zastúpenia. Keďže v danej veci
išlo o výživné, teda opakujúce sa plnenie bolo potrebné vychádzať z § 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Podľa § 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná
hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení, ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov, alebo o plnenie
na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok plnenia.

Spornou v danom konaní bola okolnosť z akej výšky výživného pri výpočte trov právneho zastúpenia
odporkyne bolo potrebné vychádzať.

V spise sa nachádza súdne rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 11.11.1994 č.k. 9C
142/94-21, ktorým navrhovateľovi bolo uložené platiť výživné 500,- Sk (16,60 Eur). Doklad o tom, že
došlo k zmene takéhoto rozhodnutia navrhovateľ nedoložil a ani nevyplýva z tvrdení účastníkov. Pokiaľ
preto okresný súd u výživného ako opakujúceho sa plnenia vychádzal z mesačného výživného 16,60
Eur a potom z päťnásobku ročného plnenia 996,- Eur, postupoval správne.

Pokiaľ odporkyňa v podanom odvolaní poukazovala na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva,
že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu a preto pri výpočte trov právneho
zastúpenia sa malo vychádzať zo sumy 27,22 Eur, ktoré určil navrhovateľ, nepovažoval krajský súd jej
obranu za dôvodnú.

Ustanovenie § 62 ods. 3 bolo do Zákona o rodine prijaté zákonom 36/2005 Z.z.. V prechodných
ustanoveniach uvedeného zákona nie je uvedené, že ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine by malo
automaticky dopadať aj na súdne rozhodnutia, v ktorých bolo určené nižšie výživné ako zodpovedá
minimálnemu výživnému v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Otázku výživného bolo potrebné
riešiť návrhom na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ak sa tak
nestalo, bolo potrebné vychádzať z pôvodného rozhodnutia o výživnom. Ak aj navrhovateľ platil vyššie
výživné, tak aby zodpovedalo § 62 ods. 3 Zákona o rodine robil tak dobrovoľne a táto okolnosť však
nemôže mať vplyv na výpočet náhrady trov právneho zastúpenia.

Okresný súd pri náhrade trov právneho zastúpenia správne postupoval, jeho výpočet je správny, preto
krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil.

Z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.



Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6711214865)

  1. 2. 12. 2011Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/95/2011 z 2. 12. 2011
  2. 30. 1. 2012Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/9/2012 z 30. 1. 2012 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)