Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215705 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711215705.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Jindřišská 24/941, 110 00 Praha 1, Česká republika adresa pre doručovanie nábřeží Závodu míru 2739, 530 02 Pardubice, Česká republika, IČO: 61860069 proti povinnému Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, vedenej pod sp. zn. EX 1135/11 súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Námestie M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 59.330,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 30Er/482/2011-11 zo dňa 15. novembra 2011 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 30Er/482/2011-11 zo dňa 15. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vo Zvolene uznesením č.k. 30Er/482/2011-11 zo dňa 15. novembra 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Júlii Kubiatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.10.2011. Súdny exekútor predložil dňa 31.10.2011 na Okresný súd vo Zvolene žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorý vydal dňa 11.10.2010 rozhodca Mgr. Marek Ladsmann pod sp. zn. La 8984/09-12. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 14.03.2008 medzi oprávneným a povinným. V čl. 18 bode 18.1 Zmluvných dojednaní si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu, a to nielen s poukazom na ust. § 52 ods.1 a nasl. OZ účinného od 31.10.2008, ale aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa upravuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V tomto výpočte sú s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne upravené aj neprijateľné podmienky, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd konštatoval, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dojednaná rozhodcovská doložka vyvoláva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného zdôvodnenia exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. V odvolaní oprávnený uviedol, že povinný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že súhlasí so znením zmluvných dojednaní upravujúcich rozhodcovskú doložku a ich obsah nenamietal. Poskytnutý úver prijal a zaviazal sa ho zaplatiť v celej výške. Poukázal, že v rozhodcovskom konaní má dlžník rovnaké možnosti na ochranu svojich práv ako v súdnom konaní. Voľbu alternatívneho riešenia sporov v podobe dojednanej rozhodcovskej doložky nepovažoval za porušenie rovnosti zmluvných strán zmluvy o úvere. Obidve zmluvné strany majú v rozhodcovskom konaní rovnaké podmienky ako brániť svoje práva a preukazovať svoje tvrdenia. Oprávnený namietal, že zo Smernice nevyplýva zákaz dojednať v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. Len zo samotnej skutočnosti, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná nemožno vyvodzovať záver o jej neplatnosti. V tejto súvislosti poukázal na písmeno q) Prílohy k Smernici a jeho znenie v rôznych jazykových verziách, z ktorých vyplýva, že na to aby mohlo ísť o neprijateľnú podmienku v zmysle Smernice, muselo by ísť o rozhodcovské konanie, ktoré nespadá pod právne predpisy. O takúto rozhodcovskú doložku sa podľa oprávneného v danom prípade nejedná. Európsky súdny dvor pritom vo svojej judikatúre používanie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách minimálne explicitne aproboval a požiadavku úradného prieskumu platnosti rozhodcovskej doložky súdom dovolil len vo vzťahu k španielskej právnej úprave. Ďalej oprávnený namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právomoc exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku, pričom ani eurokonformným výkladom nemožno dospieť k opaku, nejednalo by sa totiž o eurokonformný výklad slovenského práva, ale o jeho faktickú zmenu, čo nie je u Smernice bez priameho horizontálneho účinku prípustné. Ak povinný chcel spochybniť rozhodcovskú doložku, mal sa proti nej podľa českého práva účinne brániť už v rozhodcovskom konaní (§ 15 ods. 2 z.č. 216/1994 Sb.), čo sa v danom prípade nestalo. Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy. Zdôraznil, že v exekučnom konaní je súd viazaný právnym a skutkovým posúdením veci v exekučnom titule. Súd neskúma jeho správnosť po skutkovej a právnej stránke, ale má posúdiť len to, či je vykonateľný a formálne správny. Vykonávacie konanie slúži nútenému uskutočňovaniu toho, čo bolo v zisťovacom konaní ako subjektívne právo alebo subjektívna povinnosť zistené a vyslovené. Na záver uviedol, že ak by aj predmetná zmluva o úvere a rozhodcovský rozsudok neboli úplne v súlade so slovenským právom, táto skutočnosť nie je dôvodom, aby súd nevydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez pojednávania. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.10.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na uznanie rozhodcovského nálezu a na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský nález vydaný v Českej republike dňa 11.10.2011 rozhodcom Marekom Lansmann so sídlom v Pardubiciach pod č. La 8984/09-12. Na základe uvedeného návrhu podal súdny exekútor dňa 31.10.2011 na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia predložil súdu aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 9100213753 uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 14.03.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou podľa písmena C zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutom spoločnosťou Profi Credit Czech, a.s. I., v ktorých si účastníci v čl. 18 dohodli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodca založil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. VII ods.1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku, vyhláška MZV č. 74/1959 Sb. v prípade, že niektorý štát, ktorým je Slovenská republika viazaná aj dvojstrannou zmluvou je zmluvnou stranou aj Dohovoru, prednostne sa použije dvojstranná zmluva, ktorou je v prípade Českej a Slovenskej republiky Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z. ako oznámenie Ministra zahraničných vecí, ďalej len "Zmluva"). Podľa článku 22 písmena c) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zverejnenej v Zbierke zákonov Oznámením č. 193/1993 Z. z. zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní, na území druhej zmluvnej strany. Článok 23 Zmluvy upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodnutí tak, že rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, b) ak justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi, c) ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvy strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, d) ak na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada, e) a ak zmluvná strany, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom. Podľa článku 24 ods. 3 Zmluvy súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Podľa odseku 2 vyššie citovaného článku výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa § 39 ods.3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného ku dňu 17.10.2011 k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku cudzí exekučný titul uznáva príslušný súd (§ 45) tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v slovenskej republike za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 49 ZoRK, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozsudok. Podľa § 53 ZoRK ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů rozhodčí nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona písemné vyhotovení rozhodčího nálezu musí být doručeno stranám a po doručení opatřeno doložkou o právní moci. V prípade, že exekučnému súdu je spolu zo žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložený exekučný titul, ktorým je cudzie rozhodnutie, je exekučný súd povinný prihliadnuť na osobitný proces, ktorý musí predchádzať samotnému výkonu cudzieho rozhodnutia, a to proces nestrifikácie, tj. uznania cudzieho rozhodnutia. V prípade predloženia rozhodcovského nálezu vydaného v Českej republike na jeho výkon slovenskému súdu je potrebné s poukazom na § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom v procese uznania aplikovať príslušnú medzinárodnú zmluvu, ktorou je v danom prípade predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (vyhl. MZV SR č. 74/1959 Sb.). Pokiaľ však vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú aj niektoré dvojstranné medzištátne zmluvy a štát, s ktorým je SR viazaná aj dvojstrannou zmluvou, je zmluvnou stranou aj vyššie uvedeného dohovoru, použije sa prednostne dvojstranná zmluva. Uvedenou dvojstrannou zmluvou je aj Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ktorú je potrebné v prípade rozhodovania o uznaní a výkone rozhodcovského nálezu vydaného v Českej republike aplikovať (oznámenie č. 193/1993 Z. z.). Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd pristúpil k preskúmaniu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu z úradnej povinnosti len s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Okresný súd však predtým neskúmal či boli naplnené predpoklady na uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v Českej republike, a to v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (čl. 23 písm. c). Ak majú nastať účinky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského nálezu vydaného v Českej republike v rovnakom rozsahu, ako je tomu v prípade vydania súdneho rozhodnutia, je nevyhnutné trvať na dodržaní pravidiel, ktorými sa riadi doručovanie rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní podľa zákona č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád, ďalej O.s.ř.). V tejto súvislosti je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 26.04.2007 sp.zn. 20Cdo 1612/2006 dospel k záveru, že písomné vyhotovenie rozhodcovského nálezu musí byť stranám doručené postupom zakotveným v ustanoveniach Občanského soudního řádu, ktoré sa týkajú doručovania písomností podľa § 45 a nasl. O.s.ř. Je tomu tak preto, že doručovanie rozhodnutí stranám nie je súčasťou postupu, ktorým rozhodcovia vedú konanie (§ 19 ods.1, 2 zák.č. 216/1994 Sb.). Rozhodcom je umožnené disponovať s procesnými pravidlami, ktoré sa týkajú postupu v konaní od okamihu jeho začatia až do okamihu ukončenia rozhodcovského konania, pretože konanie pred rozhodcom skončilo vydaním rozhodcovského nálezu. Do okruhu procesných otázok, úprava ktorých je v dispozícii strán - rozhodcov doručovanie rozhodnutí zásadne nepatrí. Ak majú nastať účinky právoplatnosti a vykonateľnosti v rovnakom rozsahu, ako je tomu v prípade vydania súdneho rozhodnutia, je nevyhnutné trvať na dodržaní pravidiel, ktorými sa riadi doručovanie rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne, preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom priebehu konania najskôr posúdi, či sú splnené predpoklady pre uznania a výkon predloženého cudzieho exekučného titulu v zmysle čl. 23 písm. c/ Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci. Ak súd prvého stupňa zistí, že cudzie rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok) je možné uznať a vykonať bude pokračovať vo vlastnom výkone rozhodnutia (exekúcii) podľa príslušných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.