Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/298/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218085 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711218085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcov 1/ Q. K., rod. B., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., S. XXX/XX, 2/ U. S., rod. S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., Q., R. Q. XXX/XX, 3/ R. S., rod. S., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., R. Q. XXX/XX, 4/ Q. Z., rod. S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., E. M. B. XXX/XX, 5/ Q. V., rod. S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., J. S. XXXX/XX, 6/ Q. Z., rodenej S., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., D. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Tŕnie č. 134, proti žalovaným I/ Q.. E. X., narodeného XX. XX. XXXX, II/ X. X., narodenej XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX G., A. K. XXX/XX, zastúpeným Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, 960 01 Zvolen, Dukelských hrdinov 34, o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 244,36 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/231/2011 - 61 zo dňa 14. júna 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1/ až 6/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne odporcom I/, II/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,- EUR pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní na účet právneho zástupcu odporcov I/, II/ Mgr. Ianka Troiaka, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen predložil odvolaciemu súdu odvolanie žalobcov proti rozsudku, ktorým zamietol návrh na zaplatenie sumy 244,36 EUR s prísl. a zároveň uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovaným I/, II/ trovy konania vo výške 80,- EUR na účet právneho zástupcu žalovaných v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX ktoré sú zastavané stavbou, bytovým domom súp. č. XXX, v ktorom žalovaní vlastnia byt č. XX vo vchode č. XX na ulici U. K., G.. Žalovaní sú manželia a dlhodobo neplatili žiadnu náhradu za užívanie cudzieho pozemku a za obmedzenie vlastníckeho práva ani právnym predchodcom navrhovateľov. Z toho dôvodu žalobcovia uplatnili v súlade so zákonom (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nárok na náhradu za nezákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia práva obdobného vecnému bremenu podľa § 23 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení, ako obvyklú náhradu zodpovedajúcu výške nájomného za zastavané pozemky v danej lokalite, ktorého hodnota vychádza z objektivizovanej trhovej hodnoty stavebného pozemku pod obytným domom v danej lokalite. Nárok si uplatnili spätne za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010. Žalovaní výzvu na zaplatenie neakceptovali. Okresný súd návrh zamietol z dvoch dôvodov. Mal za to, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je náhradou jednorazovou, ktorá nemá charakter opakovaného plnenia. Preto je nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už existujúce vecné bremeno. Predmetný nárok je len jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena - v danom prípade v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda dňa 01. 09. 1993. Ďalší (následný) vlastník zaťaženej nehnuteľnosti - v tomto prípade žalobcovia - nadobudli pozemok už spolu s vecným bremenom, a preto nie je možné, aby ako ďalší nadobúdatelia zaťaženého pozemku s existujúcim vecným bremenom sa právne účinným spôsobom mohli domáhať peňažnej náhrady za jeho vznik. Nárok si mohol uplatniť, v prípade neúspešného mimosúdneho snaženia, vlastník dotknutej nehnuteľnosti vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 01. 09. 1993 a uplynula 01. 09. 1996. Žalobkyňa 1/ nadobudla zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom v roku 2005 na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod č. V 972/05-1200/05, žalobcovia 2/ až 6/ nadobudli na nich pripadajúci spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v roku 2010 na základe osvedčenia o dedičstve č. 21D/112/2010 zo dňa 05. 10. 2010. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ani jeden z nich nebol vlastníkom alebo spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. ku dňu 01. 09. 1993. Ďalším dôvodom, pre ktorý okresný súd zamietol návrh, bola skutočnosť, že ani jeden zo žalobcov nebol vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Prípadná vecná aktívna legitimácia by svedčila pôvodnému výlučnému vlastníkovi (prípadne viacerým spoluvlastníkom), ktorý bol vlastníkom (spoluvlastníkom) dotknutej nehnuteľnosti v období od 01. 09. 1993 do 01. 09. 1996. Okresný súd vec posúdil podľa ust. § 23 ods. 1, 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 34 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a o platobnom mieste v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. . Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie žalobcovia 1/ až 6/. Okresnému súdu vytýkali, že pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, lebo pojednávanie bolo vedené nekontradiktórne, jednostranne, neúplne skutkovo i právne a tvrdenia i navrhované dôkazy žalobcov boli odmietané. Náhradu voči žalovaným si uplatnili z titulu obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu jeho zastavania bytovým domom, v ktorom vlastnia byt. Žalobcovia sa rozhodli požadovať permanentnú náhradu v bežnej trhovej výške zodpovedajúcej odplate nájomného za prenájom pozemku ročnou paušálnou sumou za 1 m2 zastavanej plochy, zodpovedajúcej podielu žalovaných na spoločných priestoroch bytového domu. Pokiaľ okresný súd určil, že jediná zákonná forma náhrady je náhrada jednorazová, a že sa jedná o náhradu za zriadenie vecného bremena podľa zák. č. 182/1993 Z. z., takéto rozhodnutie nebolo v súlade s platným právom. V rozhodnutí išlo o nezákonnú interpretáciu právneho nástupníctva vlastníckeho práva žalobcov, ak súd vyhlásil neplatnosť dedenia tým, že dedičov nepovažoval za legitímnych nositeľov vlastníckeho práva. Žalobcovia v rade 1/ až 6/ sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, vedených na Správe katastra G., pre obec a kat. úz. G., od dňa registrácie v registri nehnuteľností, čo je zistiteľné z listov vlastníctva. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Pokiaľ je niekto vlastníkom, tak má práva vlastníka, ktoré zodpovedajú obsahu vlastníckeho práva. Súčasným vlastníkom prvostupňový súd odňal právo vec užívať, lebo pozemok celý zastavaný, užívajú žalovaní a tiež im odňal právo na plody a úžitky, hoci z povahy vlastníctva a obsahu užívania vyplýva, že toto právo má vlastník neodňateľné, nepremlčateľné, a to v každom okamihu vlastníctva. Navrhovatelia sa nedomáhali odškodného alebo náhrady za znehodnotenie predmetu vlastníctva, ale vydania úžitku z titulu vlastníctva nehnuteľnej veci, ktorú užíva a plody z nej berie cudzia osoba odlišná od vlastníka. Súd nezistil kto, kedy a ako stavbu bytového domu zrealizoval. Odmietol dokazovanie právnych skutočností súvisiacich s výstavbou bytovky, s vlastníctvom bytom, s vlastníctvom pozemkov, so vznikom geometrického plánu, s jeho zápisom do evidencie nehnuteľností, vznik parciel a ich evidenciu v katastri nehnuteľností, vznik zápisu vecného bremena k pozemku v prospech vlastníkov bytov v katastri nehnuteľností a jeho charakter. Zápis vecného bremena má nesporne konštitutívny charakter. Právo žalobcov sa mohlo prvýkrát vykonať až zápisom vecného bremena do registra nehnuteľností, a to vkladom V 522/2010 v roku 2010, na základe nimi predloženého geometrického plánu. Žalobcovia sa domáhali nároku na zákonom stanovenú náhradu podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o iný nárok ako náhrada za zriadenie vecného bremena. Požadovali rozhodnúť podľa geometrického plánu Ing. Z. a podľa znaleckého posudku H.. V. podľa úplného listu vlastníctva XXXX kat. úz. G.. V zmysle ust. § 151 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak vlastníkovi bytu zákon č. 182/1993 Z. z. takú možnosť dáva, tak je v jeho záujme, aby vo svoj prospech toto právo uplatnil. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bol tiež potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Toto právo mali možnosť žalovaní uplatniť v súlade s § 151o Občianskeho zákonníka, čo sa doteraz nestalo. Právo vyplývajúce zo vzniku vecného bremena je evidované až na základe geometrického plánu, ktorý predložili žalobcovia v roku 2010. Žalobcovia majú záujem na náhrade súvisiacej so vznikom vecného bremena, lebo ním došlo k zmocneniu sa a k odcudzeniu celého pozemku. Neodmietajú ani túto časť náhrady, ktorá bola riadne a včas uplatnená. Vecné bremená nebolo možné uvádzať na parcelách evidovaných ako „E“. Pre záver, že za vecné bremeno patrí jednorazová náhrada, okresný súd neoprel o žiadne ustanovenie zákona. Náhrada môže byť permanentná, jednorazová alebo naturálna alebo iba občasná, podľa frekvencie využívania tohto práva, čo záleží predovšetkým od vôle vlastníka pozemku alebo dohody strán. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobcovia sa zároveň dožadovali pripustenia dovolania, pričom dôležitosť principiálne správneho rozhodnutia opierajú o skutočnosť, že podali na okresnom súde vyše 330 rovnakých žalôb a vec je potrebné riešiť aj z pohľadu zneužívania práv vlastníkov bytov proti vlastníkom pozemkov a z pohľadu vydierania vlastníkov pozemkov. Vec je naliehavá aj z toho pohľadu, že môže spôsobiť rozsiahle odvetné opatrenia súvisiace so zamedzením prístupu k bytom a spory nenaberú konca. Žalovaní I/, II/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolanie ako bezdôvodné zamietnuť jednak z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie a potom aj z dôvodu premlčania práva. Ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka neukladá z vecného bremena okrem povinnosti znášať primerané náklady na zachovanie a opravy žiadne iné povinnosti a náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Žalobcovia nadobudli pozemok už spolu s vecným bremenom a nie je možné, aby sa právne účinným spôsobom domáhali finančnej náhrady. Žalovaní sú oprávnení z vecného bremena na základe práva priznaného zákonom č. 182/1993 Z. z., vrátane práva bezodplatne užívať predmetné pozemky. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci vyčíslenú vo výške 40,- EUR. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 148/2011 Z. z.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, ktoré je účinné od 01. 01. 1993, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré je platné od nadobudnutia účinnosti tohto zákona (od 01. 09. 1993), ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Je nepochybné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných Správou katastra G., pre kat. úz. G. na LV č. XXXX, ako parc. KNC č. XXXX/XXX, KNC č. XXXX/XXX, KNC č. XXXX/XXX, KNC č. XXXX/XXX, KNC č. XXXX/XXX a KNC č. XXXX/XXX. Ako vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, vedeného na Správe katastra G. pre kat. úz. G., sčasti na pozemkoch leží stavba súp. č. XXX, bytový dom, (T. K.). Žalovaní sú vlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. XX v uvedenom bytovom dome v spoluvlastníckom podiele 1/1 a s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 7.281/988472. Na LV č. XXXX je v časti „C“: Ťarchy zapísané zákonné vecné bremeno k pozemkom CKN parc. č. XXXX/XXX,XXX,XXX,XXX,XXX a XXX, spočívajúce v práve stavby a povinnosti vlastníka pozemkov strpieť užívanie pozemkov vlastníkmi bytov v bytovom dome, postavených na týchto pozemkoch. Zapísané zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Uvedené ustanovenie zákona ohľadne vecného bremena odkazuje na § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Vznik vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie stavby na cudzom pozemku bez ohľadu na to, kto podal návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností alebo či stavba (obytný dom) bola zriadená oprávnene alebo neoprávnene. Spoluvlastníkom obytného domu, ak neboli spoluvlastníkmi pozemku, vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapísalo do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno vzniklo od účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., teda dňom 01. 09. 1993. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené a zároveň aj súkromnoprávny, pretože zasahujú do vlastníckych práv osôb povinných z vecného bremena zriadeného zákonom. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo užívať vec niekým iným než vlastníkom veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená majú tiež tento charakter. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vznikajú za náhradu, ale v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. (V kontexte s tým aj s vysloveným právnym záverom k podobnej úprave Občianskeho zákonníka, konkrétne § 135c ods. 3, ktorý tiež upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu.) Vecné bremeno vzniká k veci a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. V prípade vecného bremena vzniknutého podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. patrí finančná náhrada za zriadenie vecného bremena, je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Uvedená skutočnosť vyplýva z právnej úpravy zák. č. 182/1993 Z. z., a z povahy práva, ktoré vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckeho práva k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku alebo nadobúdateľa bytu. Pre posudzovaný prípad platí, že nárok na finančnú náhradu mal vlastník zaťaženého pozemku ako osoba povinná z vecného bremena voči osobám oprávneným z vecného bremena a mal ho len ten vlastník pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., t. j. k 01. 09. 1993, pokiaľ k vzniku vecného bremena výstavbou obytného domu nedošlo neskôr. Žalobcovia sú tzv. ďalšími vlastníkmi zaťaženej nehnuteľnosti, ktorí nadobudli pozemok už s vecným bremenom. Vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, preto nie je možné, aby ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady. V tomto rozsahu preto ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie tak, ako uviedol okresný súd. V posudzovanej veci bolo vecné bremeno zapísané do katastra nehnuteľností na základe návrhu vlastníka pozemku. Pokiaľ je podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka na výkon práva z vecného bremena potrebný vklad do katastra nehnuteľností, toto právo môže byť vykonané aj pred zápisom vecného bremena, lebo tento záver vyplýva z § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ totiž vzniklo vecné bremeno zo zákona, bolo povinnosťou dotknutých strán (osoby oprávnenej, resp. povinnej z vecného bremena) nechať potrebné skutočnosti zapísať do katastra nehnuteľností, a to v záujme právnej istoty oboch strán. Zápis vecného bremena a s tým spojený výkon práva zákon neponecháva na vôľu účastníka právneho vzťahu. Pokiaľ nebolo vecné bremeno zapísané do katastra, nemožno z toho vyvodiť, že neexistovalo, a preto platí, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, počítanej od vzniku vecného bremena zo zákona. Námietku premlčania žalovaní uplatnili. Z povahy právneho vzťahu je zrejmé, že žalobcovia si svoj nárok nemohli uplatniť ani z dôvodu vydania úžitku z titulu vlastníctva nehnuteľnej veci, ktorú užívajú žalovaní, lebo právny vzťah nemá oporu v záväzkovom práve, ale v práve vlastníka pozemku, resp. stavby. Žalobcovia žalobu odôvodňovali nárokom na náhradu stanovenú podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového stavu, ktorý okresný súd správne zistil, však vyplýva, že ide o vzťah vyplývajúci z vecného bremena. Žalobcovia neuviedli, na základe čoho mal byť skutkový stav podriadený právnej úprave uvedenej v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Finančnú náhradu požadovali za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010. Zo žiadnej žalobcami tvrdenej skutočnosti nevyplývalo, že ich vlastnícke právo bolo v tom čase obmedzené vo verejnom záujme a neuviedli ani žiadny iný účel obmedzenia, okrem vecného bremena. Pokiaľ okresný súd zamietol návrh aj z dôvodu, že žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovaní, lebo táto patrila vlastníkovi pozemku v čase vzniku vecného bremena, tento právny názor nebol správny, lebo vecná legitimácia žalobcov bola preukázaná ich právnym nástupníctvom (dedičskými rozhodnutiami), ktorými nadobudli vecné práva k pozemkom po pôvodných vlastníkoch. Podľa § 238 ods. 3 OSP dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Odvolací súd v súdenej veci dovolanie nepripustil (nevyslovil, že je dovolanie prípustné) vzhľadom na to, že žalobcami uvádzané skutkové alebo právne dôvody návrhu neboli konkretizované alebo boli protirečivé a tiež preto, že rozhodnutie vo veci samej po právnej stránke nepovažoval za rozhodnutie zásadného významu, lebo nezistil, že by v obdobných veciach rozhodovali súdy odlišne. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. majú právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktorú si uplatnili. Žalovaným patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/, vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v sume 21,58 EUR za zastupovanie prvého žalovaného a 10,79 EUR za zastupovanie druhého žalovaného (základná sadzba tarifnej odmeny § 13 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky, znížená na polovicu pri zastupovaní dvoch klientov) ďalej 7,63 EUR náhrada hotových výdavkov, tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 40,- EUR. O povinnosti žalobcov 1/ až 6/ nahradiť žalovaným I/, II/ trovy odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.