Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712201367 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712201367.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti 1/ A. Q., nar. XX. XX. XXXX, 2/ M. Q., nar. XX. XX. XXXX a 3/ S. G., nar. XX. XX. XXXX, všetky toho času bytom N. č. XXXX, XXX XX E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Úsek sociálnych vecí a rodiny Detva, so sídlom Ľ. Štúra č. 35, 962 12 Detva, deti rodičov matky - I. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. č. XXXX, XXX XX E., toho času sa zdržiavajúcej na neznámej adrese v X., a otca A. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/X, O., toho času bytom I. č. XX., XXX XX O., o návrhu starej matky maloletých detí S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXXX, XXX XX E., na nariadenie predbežného opatrenia o zverení maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/29/2012-53 zo dňa 30. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zo dňa 30. 01. 2012 nariadil na základe návrhu navrhovateľky (starej matky maloletých detí z matkinej strany) S. G., nar. XX. XX. XXXX, predbežné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti A. Q., nar. XX. XX. XXXX, M. Q., nar. XX. XX. XXXX a S. G., nar. XX. XX. XXXX, do jej náhradnej osobnej starostlivosti, s účinnosťou od nariadenia tohto predbežného opatrenia. Zároveň uložil matke maloletých detí I. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „matka“) a otcovi maloletých detí A. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“) povinnosť, aby každý z nich platil na každé maloleté dieťa zvlášť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine), mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám starej matky maloletých detí S. G.. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že predmetné predbežné opatrenie nariadil na základe návrhu navrhovateľky (starej matky maloletých detí z matkinej strany) S. G., „nakoľko mal za osvedčené, že v danom prípade existuje stav vyžadujúci úpravu predbežným opatrením ako žiadala navrhovateľka, pretože matka maloletých detí sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste a otec maloletých detí so zverením detí do osobnej starostlivosti starej matky rovnako súhlasí, pričom on nechce prevziať deti do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko nie je schopný sa o ne postarať.“ Následne okresný súd konštatoval, že „vzhľadom k tomu, že starostlivosť maloletým deťom v súčasnej dobe zabezpečuje stará matka, pričom aj podľa názoru súdu pri zabezpečení starostlivosti o maloleté deti majú prednosť príbuzní maloletých detí pred ústavnou starostlivosťou, za daného (...) je v záujme maloletých detí, aby tieto boli predbežne zverené do starostlivosti starej matky.“ Zároveň okresný súd v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, s použitím ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine uložil matke i otcovi maloletých detí, aby platili na maloleté deti výživné v zákonom určenej minimálnej výške, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám starej matky maloletých detí S. G., z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletých detí. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie predmetného predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení odvolania namietala, že nesúhlasí s tým, aby jej maloleté deti boli predbežným opatrením dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky (jej matky) S. G.. Uviedla, že ona je ich matka, doposiaľ sa o ne starala a vie sa o ne postarať. Podľa jej názoru, navrhovateľka podala predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu „získania finančných prostriedkov“. Zároveň uviedla, že vzhľadom k tomu, že už nemôže bývať u rodičov, zdržiavala sa „u kamarátky N. O., okres V. N.“. Teraz brigádnicky pracuje v bagetérii u p. H. (oproti E. V.) v X.. Taktiež brigádnicky pracuje v E. V. v X. ako chyžná, s možnosťou trvalého zamestnania do budúcna. Dočasne býva u brata v Lučenci, avšak cez realitnú kanceláriu si v Lučenci hľadá byt na prenájom, aby dostala aj príspevok na bývanie. Chce sa „osamostatniť a postaviť sa na vlastné nohy“ a ráta s tým, že naďalej bude „žiť v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi“ a preto sa stará o bývanie a prácu. Navrhovateľka, otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Z ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z ustanovenia § 76 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia všeobecne vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom existencia chráneného subjektívneho práva nemusí byť nepochybne preukázaná, musí však byť osvedčená. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, preukazujúcich nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom takto osvedčené skutočnosti musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, respektíve s veľkými obtiažami. Z uvedeného vyplýva, že úlohou prvostupňového súdu pri rozhodovaní o predmetnom návrhu navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti nebolo realizovať „dokazovanie“ v takom rozsahu, ako je to potrebné a nevyhnutné pri konečnom rozhodovaní vo veci samej, teda v tomto prípade pri eventuálnom meritórnom rozhodovaní o zverení maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. V konečnom dôsledku to ani nie je objektívne možné, pretože súd má zákonom (Občianskym súdnym poriadkom) určený pomerne krátky časový limit dokedy má vo veci návrhu o nariadenie predbežného opatrenia rozhodnúť. Preto, ako už bolo uvedené, pri rozhodovaní vychádza len z toho, či má osvedčené (teda nie nesporne preukázané) najzákladnejšie skutočnosti, preukazujúce nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu vyplýva, že v prípade maloletých detí došlo k situácii, že sa ocitli bez adekvátnej pravidelnej osobnej starostlivosti zo strany matky (ktorá ich mala zverené do svojej osobnej starostlivosti), v dôsledku čoho vznikla objektívna dôvodná obava, že ich život, zdravie alebo priaznivý vývoj môže byť ohrozený alebo narušený. Na túto akútnu situáciu reagovala navrhovateľka (t.j. stará matka maloletých detí z matkinej strany, v domácnosti ktorej sa nachádzali) tým, že kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Úsek sociálnych vecí a rodiny Detva) požiadala o pomoc s vypracovaním predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a následne dňa 27. 01. 2012 podala tento návrh na miestne príslušný súd - Okresný súd Zvolen. Okresný súd považoval tento návrh za dôvodný a preto napadnutým uznesením zo dňa 30. 01. 2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičom uložil povinnosť prispievať na ich výživu výživným v zákonom určenej minimálnej výške, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy. Týmto rozhodnutím došlo k tomu, že pôvodná dôvodná obava, že ich život, zdravie alebo priaznivý vývoj môže byť ohrozený alebo narušený, bola v rámci objektívnych možností eliminovaná, bez toho aby de facto došlo k zmene prostredia, v ktorom sa maloleté deti doteraz nachádzali. Toto rozhodnutie okresného súdu považuje odvolací súd za vecne správne, pretože je v objektívnom záujme maloletých detí. Zo samotného odvolania matky vyplýva, že v súčasnej dobe nemá vyriešenú bytovú otázku, býva v improvizovaných a provizórnych podmienkach, čo objektívne neumožňuje, aby vytvorila zdravé rodinné prostredie pre tri maloleté deti. Predmetné rozhodnutie je len dočasného charakteru a ak matka v budúcnosti preukáže, že má adekvátnym spôsobom vyriešenú bytovú, sociálnu a finančnú situáciu, môže dôjsť k zmene rozhodnutia v tom smere, že naďalej bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje maloleté deti. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.