Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712201414 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712201414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti P., C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka a Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, deti matky Q. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX J. a otca N. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. R. XXX, XXX XX H. R., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/32/2012-67 zo dňa 30. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca maloletých detí P. na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/434/07-23 zo dňa 10. 10. 2007 bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 49,79 Eur mesačne počnúc dňom 01. 10. 2007. Rozsudkom č. k. 13C/17/2009- 104 zo dňa 30. 08. 2010 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/257/2010-134 zo dňa 11. 01. 2011, Okresný súd Zvolen určil, že N. I. je otcom maloletej Q. P., maloletú Q. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca N. I. zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 50 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2010. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti Castor & Pollux, a.s., Bratislava, kde podľa správy o zárobku v roku 2011 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 343,25 Eur mesačne. Matka maloletých detí je zamestnaná v Tesco Stores SR, a.s., Bratislava; v období od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 345,18 Eur; na obidve deti poberá matka maloletých detí rodinné prídavky celkom vo výške 45,08 Eur mesačne. Otec ani matka maloletých detí nie sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Rodičia sú slobodní, neuzavreli manželstvo, inú vyživovaciu povinnosť neuvádzajú. Otcovstvo k maloletému C. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Otcovstvo k maloletej Q. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/17/2009-104 zo dňa 30. 08. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 Co/257/2010-134 zo dňa 11. 01. 2011. Otec maloletých detí okrem výživného sa inou formou na výchove detí nepodieľa. Matka býva s deťmi spolu so svojimi rodičmi v 4-izbovom prenajatom rodinnom dome s príslušenstvom, kde má k dispozícii jednu samostatnú izbu. Otec býva v 2-izbovom byte, ktorý si kúpil čiastočne z prostriedkov získaných z hypotekárneho úveru; časť finančných prostriedkov mu bola vyplatená z dedičstva. Dokazovaním mal okresný súd preukázané, že priemerný mesačný čistý zárobok matky a otca maloletých detí je takmer rovnaký. Od poslednej úpravy výživného na maloletého C. uplynula doba dlhšia ako štyri roky. Od poslednej úpravy výživného na maloletú Q. uplynula doba dlhšia ako 1 rok. Matke stúpli na deti výdavky, pretože sú chorľavé a mesačne musí vynakladať na lieky okolo 50 Eur , za škôlku platí na obidve deti mesačne 80 Eur, v súvislosti s dopravou detí do škôlky je tiež vznikajú mesačne výdavky. Otec maloletých detí nad rámec určenej vyživovacej povinnosti na výživu a výchovu detí neprispieva, s deťmi nie je v kontakte. Na základe uvedených skutočností, okresný súd konštatujúc, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti na každé dieťa na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa otec maloletých detí P. v podaní zo dňa 17. 04. 2012 odvolal. V odvolaní uviedol, že od 14. 01. 2010 je zamestnaný v spoločnosti Castor & Pollux, a.s., so sídlom v Bratislave, s miestom výkonu práce v Lieskovci, pričom jeho mzda je približne vo výške 340 Eur mesačne v čistom. Do práce každodenne dochádza autobusom; jeho cestovné výdavky predstavujú zhruba 130 Eur mesačne. V súčasnosti je dlhodobejšie PN, pričom je možné, že ak budú u neho i naďalej pretrvávať zdravotné problémy, zamestnávateľ s ním skončí pracovný pomer. V roku 2010 si zobral úver vo výške 7.000 Eur na splatenie bytu, v ktorom v súčasnosti býva, pričom tento bude splácať 10 rokov v pravidelných mesačných splátkach po 75 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/17/2009-104 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co/257/2010-134 bol zaviazaný zaplatiť matke maloletých detí zameškané výživné na maloletú Q. vo výške 1.500 Eur, v dôsledku čoho si v roku 2011 musel zobrať ďalší úver od Slovenskej sporiteľni, a.s., v sume 2.000 Eur. Zdôraznil, že jeho mesačné výdavky predstavujú približne 430 Eur. Sú to výdavky týkajúce sa úhrady výživného na maloleté deti spolu vo výške 100 Eur mesačne, splátky oboch úverov vo výške 118 Eur mesačne, úhrada do bytového fondu vo výške 15 Eur mesačne, plyn vo výške 17 Eur mesačne, elektrina vo výške 17 Eur mesačne, náklady spojené s dopravou do práce vo výške 130 Eur mesačne, káblová televízia vo výške 5 Eur mesačne, poplatok za internet vo výške 13 Eur mesačne, poplatok za mobilný telefón vo výške 12 Eur mesačne, životná poistka v Kooperative vo výške 7 Eur mesačne, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania vo výške 26 Eur ročne, pričom do uvedenej sumy nezahrnul náklady spojené so stravou, ošatením, nákupom liekov či hygienických potrieb. Uviedol, že jeho súčasný plat, ktorý je vo výške 340 Eur mesačne, mu nepostačuje na úhradu týchto nákladov, preto mu vypomáha jeho stará mama. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletých detí P. zníženým výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, V podaní zo dňa 03. 05. 2012 sa k obsahu odvolania otca maloletých detí vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že otcom navrhovaná suma na zníženie výživného korešponduje so sumou, ktorú stanovuje Zákon o rodine ako minimálnu výšku výživného na každé dieťa zvlášť v prípade, keď je občan bez príjmu, resp. keď je sociálne odkázaný, čo nie je prípad otca maloletých detí. Návrh otca je nedôvodný a je v rozpore so záujmami maloletých detí. Ak aj došlo na strane otca od 14. 01. 2010 k zmene zamestnávateľa, táto skutočnosť automaticky nezakladá nárok otca na zníženie výživného. Jeho príjem sa zvýšil, preto je skôr dôvod na zvýšenie výživného na maloleté deti P.. Zdôraznil, že súd rozhoduje v aktuálnom čase, a teda, nie je možné prihliadať na skutočnosť, ktorú v odvolaní uvádza otec maloletých detí, že v budúcnosti možno budú u neho pretrvávať zdravotné problémy, ktoré budú dôvodom, aby s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. V podaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Zvolen dňa 14. 05. 2012 sa k odvolaniu otca maloletých detí vyjadrila matka maloletých detí a uviedla, že jej mesačný príjem je 345 Eur. Mesačné výdavky na deti okrem základných výdavkov predstavujú sumu 80 Eur (škôlka), 10 Eur cestovné na obidve deti do škôlky. Okrem toho musí prispievať rodičom na chod domácnosti v sume 100 Eur, na lieky deťom vynakladá niekedy mesačne aj 50 Eur. Zdôraznila, že otec maloletých detí okrem výživného na výživu detí neprispieva, ani sa inak na ich výchove nepodieľa. Maloletého C. videl naposledy pred štyrmi rokmi, maloletú Q., keď mala tri mesiace. Uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh otca maloletých detí P. na zníženie výživného na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté deti P. ako nedôvodný zamietol. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktorých uspokojenie je potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Za týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Určenie jej rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým sú odôvodnené potreby dieťaťa, druhým individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Jednotlivé potreby dieťaťa sa počas jeho života menia. Uvedené zmeny vznikajú najmä z dôvodu prechodu medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov a podobne. Druhým rozhodujúcim kritériom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Matka maloletých detí P. má čistý mesačný príjem v sume 345 Eur mesačne. Okrem toho sa o maloleté deti osobne stará, čo znamená, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, ktorej by mala zodpovedať vyživovacia povinnosť vo finančnom ekvivalente zo strany otca. Okresný súd správne poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa znenia ktorého výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Ak teda otec v odvolaní poukazuje na to, že musí splácať mesačne dva úvery v celkovej výške 85 Eur mesačne, odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia je vzhľadom na citované ustanovenie Zákona o rodine neopodstatnená, navyše, druhý úver si musel zobrať na zaplatenie zameškaného výživného na maloletú Q., preto možno konštatovať, že nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu vznikla aj v dôsledku splácania tohto úveru, si zapríčinil sám. Pokiaľ ide o argumentáciu otca, že je dlhodobo PN, pričom je daný predpoklad, že pre pretrvávajúce zdravotné problémy zamestnávateľ s ním rozviaže pracovný pomer, odvolací súd uvádza, že zatiaľ nie je možné konštatovať, že jeho PN je dlhodobá a táto skutočnosť by mala byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že zamestnávateľ s ním pravdepodobne pre pretrvávajúce zdravotné problémy rozviaže pracovný pomer, odvolací súd poukazuje na pracovný posudok otca maloletých detí, ktorý vyhotovil jeho súčasný zamestnávateľ Castor & Pollux, a.s., Bratislava, (č. l. 56 spisu) z ktorého obsahu vyplýva, že mu zamestnávateľ „počas mesačnej terapie“ ponúkol prácu na denné smeny, avšak pokiaľ je PN, nie je možné posúdiť, či by uvedená možnosť bola riešením pre jeho ďalšie zotrvanie na pozícii operátora PCP 700. Z uvedeného vyjadrenia zamestnávateľa otca maloletých detí vyplýva, že je možné nájsť spôsob ako zohľadniť zdravotné problémy otca maloletých detí tak, aby nebolo potrebné z dôvodu zdravotných problémov ukončiť s otcom maloletých detí pracovný pomer. Preto nemožno brať do úvahy obranu o predpokladanom ukončení pracovného pomeru do budúcna a to aj vzhľadom na ustanovenie § 154 O. s. p., podľa znenia ktorého je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, poukazujúc na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami a je jeho prvoradou povinnosťou. Nie je možné sa jej zbaviť ani s poukazom na momentálnu majetkovú, príjmovú a sociálnu situáciu. Maloleté deti žijú v súčasnosti s matkou, ktorá uspokojuje ich potreby aj formou osobnej starostlivosti. Určené výživné je preto potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ by súd návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti P. vyhovel, v podstate všetka starostlivosť aj vo finančnom vyjadrení by spočívala na matke maloletých detí, ktorej mesačný príjem je na rovnakej úrovni ako príjem otca. Ani suma, ktorou prispieva otec na výchovu a výživu maloletých detí podľa doterajšej úpravy výživného nepokryje všetky výdavky na výchovu a výživu maloletých detí P., pričom nad rámec tejto základnej vyživovacej povinnosti si otec maloletých detí vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom žiadnym iným spôsobom neplní. Nemôže žiadať, aby matka zabezpečovala výchovu a výživu maloletých detí v prevažnej miere sama. Pokiaľ je jeho momentálna situácia taká, že v dôsledku zdravotných problémov má prechodne nižší príjem ako je jeho čistý mesačný príjem, odvolací súd uvádza , že táto situácia má len prechodný charakter a preto nemôže byť dôvodom na zmenu jeho vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcou úpravou výživného na maloletého C. a maloletú Q.. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.