Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6804112509 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6804112509.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 613,42 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/1800/2008-21 zo dňa 29. marca 2012, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a . Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/1800/2008-21 zo dňa 29. marca 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Revúca uznesením č.k. 6Er/1800/2008-21 zo dňa 29. marca 2012 zastavil exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala pod sp. zn. EX 1187/04. V odôvodnení uznesenia uviedol, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 8. júla 2003 zistil, že povinný (dlžník) splnomocnil advokáta Y.. M. V. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 3. apríla 2004 bola pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave spísaná notárska zápisnica č. N 145/2004, NZ 28824/2004, kde v mene povinného splnomocnený advokát Y.. M. V. uznal dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy voči oprávnenej osobe v celkovej výške 382,39 Eur (11.520,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 9. decembra 2003 do zaplatenia. Po preskúmaní notárskej zápisnice a zmluvy o úvere okresný súd zistil, že v danej veci nebol riadne splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice s vykonateľnosťou. Konštatoval, že v predmetnej veci absentovalo uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinným a Y.. M. V.. Z úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Z úverovej zmluvy jasné je len to, že povinný svojim podpisom vyjadril súhlas s prijatím a vrátením poskytnutej sumy za zmluvne stanovených podmienok. Nie je však zrejmé, či povinný svojim právnym úkonom mienil aj splnomocniť advokáta. V úverovej zmluve bolo plnomocenstvo spísané bez ďalšej prezentácie zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Preto okresný súd považoval prejav vôle povinného za neurčitý a právny úkon v tejto časti za absolútne neplatný. Ďalší nedostatok predmetného právneho úkonu okresný súd videl aj v tom, že bola obmedzená slobodná vôľa advokáta. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola použitá predtlač, kde v textovej časti na rovnakej strane, kde sa uzatvárajú zmluvné podmienky, je v samostatnej časti textu uvedený konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nemohol jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník podpísaním zmluvy mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve. Dlžníkovi takýmto postupom bola tiež odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8 Sžo 17/2007. Okresný súd dospel k záveru, že nakoľko v predmetnej veci nebol preukázaný prejav vôle povinného uzavrieť s Y.. M. V. dohodu o plnomocenstve, nebolo možné preukázať oprávnenie Y.. M. V. na spísanie notárskej zápisnice, ktorá by mohla byť riadnym vykonateľným exekučným titulom, a teda ani vyjadriť za povinného súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekúcie, nie je vykonateľná, okresný súd podľa ust. 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému, ktorý procesne zavinil, že exekúcia musela byť zastavená tým, že navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný. Okresný súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 39,34 Eur. Náhrada trov exekúcie pozostáva z odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) vo výške 6,64 Eur, nakoľko nemal preukázanú účelnosť času vynaloženého na vykonanie exekúcie pri úkone označenom ako prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie, ktorý považoval za duplicitne uplatnený, pretože súdny exekútor si za tento úkon uplatnil odmenu aj podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za získanie poverenia. Okresný súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkon označený ako spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý považoval za duplicitne uplatnený, pretože súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Ostatné úkony exekučnej činnosti uplatnené súdnym exekútorom okresný súd nepovažoval za preukázané z hľadiska časovej súvislosti s exekučným konaním v uplatnenom rozsahu, preto mu odmenu krátil a priznal ju vo výške za jednu začatú hodinu, t.j. v sume 6,64 Eur. Pri krátení okresný súd vychádzal aj z gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet úkonov. Náhrada trov exekúcie ďalej pozostáva z odmeny podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 Eur, z hotových výdavkov vo výške 7,47 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 5,31 Eur. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodovania by bola nemožnosť veriteľa vykonať právo. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Okresný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ust. § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. „Súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi“ ex offo preskúmal už notár. Ochranu práva, ktorú upravuje ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Postup okresného súdu, ktorým je umožnené bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov v právny poriadok. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Notárska zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a okresný súd musí s takýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Právnym záväzkom obsiahnutým v notárskej zápisnici je okresný súd viazaný rovnako, ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) a nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred okresným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave smernici- Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Namietal, že okresný súd v danom prípade rozhodol bez jeho vypočutia, že ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že okresný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Oprávnený tiež konštatoval, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy na základe ktorej vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej nesúhlasil ani s tým, že notárska zápisnica ako exekučný titulu musí byť spísaná nielen povinným ale aj oprávneným. Podľa jeho názoru okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 28. júla 2004 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 17. septembra 2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je notárska zápisnica notárky JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Bratislave č. N 145/2004, NZ 28824/2004 zo dňa 3. apríla 2004. Skôr, ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd sa zaoberal procesným návrhom oprávneného na prerušenie konania. Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje všeobecne platnú zásadu, že exekučné konanie nie je možné prerušiť, pokiaľ osobitný zákon expressis verbis neustanovuje inak, t.j. výnimku z tejto zásady. Takýmto osobitným zákonom je napr. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. v čase začatia exekučného konania zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nie je možné prerušiť, odvolací súd rozhodol tak, že procesný návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 8. júla 2003 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Y.. M. V. povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučnom titule tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa ust. § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené povinným Y.. M. V. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, pretože Y.. M. V. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Y.. M. V. ako svojho zástupcu dobrovoľne vybrať na základe svojej vôle. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Y.. M. V. v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup okresného súdu, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bol preto správny. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, a to, že okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol. Aj ďalšiu námietku oprávneného, a to, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdila notárka JUDr. Jarmila Kováčová so sídlom v Bratislave pri spisovaní notárskej zápisnice, odvolací súd považoval za nedôvodnú, pretože súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda v dobe pred vydaním poverenia. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon, okresný súd mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.