KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica24. 10. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/260/2012 z 24. 10. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2012, sp. zn. 16CoE/260/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6809206166.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/260/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809206166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6809206166.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851
01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 01
Bratislava, Údernícka 5, IČO. 36 613 843, za ktorú koná JUDr. Juraj Klačan, advokát - prokurista, proti
povinnému Y. V., narodeného XX. XX. XXXX, bytom U. č. X, vedenej pod sp. zn. EX 6428/2009u súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 01 Bratislava,
o vymoženie 288, 19 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Revúca č. k. 4Er/944/2009 - 26 zo dňa17. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú s poukazom na ust. § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Exekučný súd preskúmal exekučný titul (rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 04781/2009 zo dňa 14.
08. 2009) a tiež Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30. 11. 2007 (ďalej len „Zmluva“),
uzavretú medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného, na základe ktorej konal a rozhodol
rozhodcovský súd. Okresný súd poukázal článok 5 Dohody, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Okresný súd konštatoval, že formulár Dohody je vopred vyhotovený pre všetkých spotrebiteľov.
Podpisom Dohody povinný súčasne vyslovil súhlas s predmetnou rozhodcovskou doložkou bez toho,
aby ju mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise Dohody nemal možnosť dohodnúť
sa na predmetnej rozhodcovskej doložke s dodávateľom, mohol len celú Dohodu odmietnuť alebo
sa podrobiť predmetnej rozhodcovskej doložke. Je tak zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne. Umožňuje síce vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Oprávnený podal žalobu na



rozhodcovský súd, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať a teda bol
nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. Osobitným výrokom rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Oprávnený sa v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) proti uzneseniu
okresného súdu odvolal. V podanom odvolaní ( § 204 ods. 1, vety prvej, O. s. p.) namietal, že okresný
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. ).
Namietal, že Zákon o rozhodcovskom konaní (v ust. § 45) neumožňuje exekučnému súdu skúmať
vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a
vykonávať k tomu potrebné dokazovania a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje
predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského
súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 Exekučného poriadku. Poukázal i na judikatúru Súdneho dvora ( Rozhodnutie C - 40/80) ,
podľa ktorého nie je prípustné, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného
charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil
celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom
konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj
záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s
ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých by
zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Nemožno preto vyvodzovať z európskeho práva za
súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako
z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné
priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola
narušená zásada rovnocennosti.

Pokiaľ sa týka samotnej rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu
§ 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka ( rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka). Podľa
názoru oprávneného cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor
iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie za považuje za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi, ostáva možnosť
riešiť spor v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať aj
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za
neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 23,10 EUR.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) , preskúmal vec a odvolanie prejednal podľa § 212
ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods.
1, 2 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré
poukazuje. Okresný súd správne zistil, že z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba
nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je



zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd na
základe dostatočne zisteného stavu veci a napadnuté uznesenie v tomto smere riadne odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa
rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne a je neplatná. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci „ASTURCOM“ (na ktorý poukázal i sám oprávnený v podanom odvolaní), v
ktorom judikoval, že smernica Rady 93/13 EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Podľa zákona § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, okrem iného vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( § 45 ods.
1 písm. c).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 toho istého zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Materiálna právoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil
kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý
je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej aj
výnimky ( viď. napr. ustanovenie § 159 O. s. p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom).

Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, pretože pokiaľ by bolo
ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, súd by nemohol rozhodcovský
rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať
aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný
prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu
rozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle
§ 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,
aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57
Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom
konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje
exekučnému súdu jeho skúmanie. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský



súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a
rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu,
aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim
verejnou mocou.

Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej „Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“.

Uvedeným dodatkom oprávnený vylúčil možnosť (spotrebiteľa) domáhať sa práva na všeobecnom súde
občana v prípade, ak „pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd“.

Záverom, a na odvolaciu námietku oprávneného, že s poukazom na obsah dôvodovej správy nie
je neplatná celá rozhodcovská doložka, odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Ak sa žiada v súdenej veci viesť exekúcia na základe rozhodnutia vydaného subjektom
( rozhodcom, rozhodcovským súdom), ktorý si odvodil právomoc rozhodnúť od neplatnej zmluvnej
podmienky, v danom prípade tak absentuje spôsobilý exekučný titul v zmysle ust. § 41 Exekučného
poriadku. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil
ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, pretože v odvolacom konaní
nebol úspešný. O náhrade trov odvolacieho konania povinného odvolací súd nerozhodoval, nakoľko
povinný si právo na ich náhradu neuplatnil ( § 151 ods. 1 veta prvá OSP)

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4Er/944/2009

    potvrdené