Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/97/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812200060 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6812200060.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu DAILY Security s.r.o., so sídlom Tornaľa, Školská 1246/3, IČO: 44 717 288, zast. Mgr. Marián Jankovič, advokát, AK Bernolákova 151/9, Revúca proti žalovanému Mesto Tornaľa, Mierová 14, IČO: 00 319 091, zast. JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, AK Slovenskej jednoty 8, Košice, v konaní o zaplatenie 1.150,30 Eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Revúcej č. k. 3Cb/6/2012 - 41 zo dňa 11. apríla 2012 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu v Revúcej č. k. 3Cb/6/2012 - 41 zo dňa 11. apríla 2012 v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 46,01 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Revúcej napadnutým uznesením konanie po späťvzatí žaloby žalobcom podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil (prvá výroková veta), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 171,80 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (druhá výroková veta) a podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nariadil Daňovému úradu Banská Bystrica vrátenie súdneho poplatku vo výške 62,37 Eur žalobcovi v lehote 15 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia (tretia výroková veta). Žalobou podanou na súd dňa 05. 01. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.150,30 Eur, a dňa 20. 03. 2012 bolo na súd doručené podanie žalobcu, ktorým zobral späť návrh v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný celú žalovanú sumu uhradil. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP tak, že žalovaného zaviazal na trovy vzniknuté žalobcovi. Žalobca vzal návrh na začatie konania, ktorý bol podaný dôvodne späť z dôvodu, že žalovaný celú sumu uhradil, a preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobcovi prisúdená náhrada trov konania vo výške 171,80 Eur predstavuje časť zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorá nebola žalobcovi vrátená, ďalej odmenu za zastupovanie advokátom za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) po 61,41 Eur a 2x režijný paušál po 7,41 Eur a náhrada DPH 27,53 Eur, priznané podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, kde ho zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby rozhodnutie súdu v napadnutej časti bolo zmenené tak, že žalobca bude zaviazaný na náhradu trov konania žalovanému vo výške 176,44 Eur, prípadne tak, že žiadnemu z účastníkov sa neprizná náhrada trov konania. Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania nesprávne, keď súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal voči nemu zaplatenia úrokov z omeškania za meškanie s úhradou faktúry č. SBS - DS - 001/09 za obdobie od 24.11.2009 do 30. 09. 2011 vo výške 0,09 % denne, čo je 32,85 ročne, pričom žalovaný s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnenosť tohto nároku žalobcovi namietal a listom mu faktúru obsahujúcu vyúčtovanie úroku z omeškania vrátil. Následne sa medzi účastníkmi konania konali viaceré stretnutia, keď žalovaný žiadal žalobcu na vystavenie opravnej faktúry, poukazoval na svoje postavenie rozpočtovej organizácie, ktorá nemá možnosť uhradiť úroky z omeškania bez vystavenia riadneho účtovného dokladu, žalobca však aj napriek prísľubom, že faktúru opraví, uplatnil si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súdnou cestou, čím podľa žalovaného bezdôvodne zavinil súdne konanie, na ktoré mu žalovaný nedal dôvod. Správnosť a opodstatnenosť námietok žalovaného ohľadne výšky nároku potvrdil aj žalobca tým, že si uplatnil zaplatenie 1.150,30 Eur titulom úrokov z omeškania, a nie zaplatenie 3.916,82 Eur, ktorú sumu od žalovaného pôvodne požadoval. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa, že s týmito skutočnosťami sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevysporiadal. Žalovaný má za to, že súd by mohol v tomto prípade postupovať podľa § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Tvrdil, že žalovaný sa úhrade svojho záväzku nevyhýbal, namietal však jeho výšku, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako správny postup. Súd prvého stupňa preto podľa žalovaného pochybil, keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z §146 ods. 2 OSP. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.05.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pretože toto považuje za správne. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým si uplatnil voči žalovanému sumu 1.150,30 Eur na súd dňa 05.01.2012, a žalovaný po podaní tohto návrhu, dňa 16. 03. 2012 zaplatil na účet právneho zástupcu žalobcu celú žalovanú sumu 1.150,30 Eur, dôsledkom čoho bolo späťvzatie žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, konajúci sudca však odvolaniu nemienil vyhovieť a predložil ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§374 ods. 4 OSP). Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresný súd v Revúcej dňa 05. 01. 2012 si uplatnil žalobca proti žalovanému právo na zaplatenie 1.150,30 Eur titulom úrokov z omeškania, vyúčtovaných za meškanie žalovaného s faktúrou č. SBS- DS-001/09 zo dňa 10. 11. 2009 so splatnosťou 24. 11. 2009, ktorá bola vystavená na sumu 6.774,18 Eur. Proti platobnému rozkazu, vydanému v tejto veci súdom prvého stupňa dňa 08.02.2012 pod č. k. 6Rob/2/2012 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal proti tomu, že žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Uviedol, že žalobca si voči nemu za meškanie s úhradou faktúry č. SBS- DS-001/09 splatnej dňa 24. 11. 2009 uplatnil zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3.916,82 Eur, čo je 32,85 % ročne, a žalovaný túto odmietol zaplatiť. Žalovaný požadoval, aby mu žalobca vystavil novú faktúru, nakoľko bez vystavenia riadneho účtovného dokladu nemá možnosť uhradiť úroky z omeškania, žalobca však napriek prísľubom, že tak vykoná, svoj záväzok nesplnil a žalovanému novú, upravenú faktúru na úroky z omeškania nevystavil. Súd prvého stupňa nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 29. 03. 2012 o 9:00 hod., ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu žalovaného odročené, a následne súd nariadil pojednávanie na 17. 04. 2012. Dňa 20. 03. 2012 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca uviedol, že dňa 16. 03. 2012 mu žalovaný žalovanú sumu 1.150,30 Eur zaplatil, preto žalobca berie žalobu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle citovanej úpravy náhrady trov konania v § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods.2 OSP v zásade platí, že ak konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zákon v citovanom ust. § 146 ods. 2 OSP upravuje 2 výnimky z tejto zásady, a to zavinenie účastníka, že konanie sa muselo zastaviť (§ 146 ods. 2 prvá veta) a prípady, keď sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Zavinenie zastavenia konania v zmysle § 146 ods. 2 sa posudzuje výlučne procesne. Pokiaľ žalovaný po podaní žalobného návrhu žalobcovi plnil na žalobou uplatnený nárok, v dôsledku čoho žalobca zobral späť žalobu, je povinný nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania, pričom nie je rozhodujúce, či žalovaný je presvedčený o oprávnenosti žalobcovho nároku. Podstatné je, že po podaní žaloby žalobcov nárok uspokojil. Žalovaný v odvolaní nepreukázal také skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenie žalobcu o tom, že po podaní žaloby mu žalovanú sumu 1.150,30 Eur uhradil. Napokon aj z vyjadrení žalovaného v odpore a v odvolaní je zrejmé, že k omeškaniu s úhradou faktúry žalobcovi z jeho strany došlo, žalovaný len namietal proti pôvodne vyúčtovaným úrokom z omeškania (3.916,82 Eur). Žalovaným uvádzané tvrdenia o tom, že žalobca mu napriek jeho žiadostiam nevystavil opravené vyúčtovanie úrokov z omeškania nie sú podstatné pre posúdenie oprávnenosti podania žaloby, ani pre rozhodovanie o trovách konania. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď na náhradu trov konania žalobcovi zaviazal žalovaného podľa § 146 ods.2 druhá veta OSP. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia. O výške trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 30,71 Eur (podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky za vyjadrenie k odvolaniu, pokiaľ nejde o rozhodnutie vo veci), ďalej režijný paušál 7,63 Eur, spolu odmena za zastupovanie 38,34 Eur zvýšená o 20% DPH vo výške 7,67 Eur predstavuje sumu 46,01 Eur. Podľa § 149 ods. 1 OSP je žalovaný žalobcovi priznanú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.