Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/275/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910210540 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910210540.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného GE Money, a.s.., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému XX.XX.XXXX, Q.,XXXXXX bytomE.eXX,zastúpený opatrovníkom Evou Pivarčovou, tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen pre vymoženie pohľadávky vo výške 223,80 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Partizánska č. 2, 811 07 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 2Er/2104/2010-20 zo dňa 10. decembra 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 2Er/2104/2010-20 zo dňa 10. decembra 2010 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Rimavskej Sobote napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 08.07.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 223,80 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. G09091009 dňa 29.01.2010. Zo zmluvy o úvere zo dňa 06.11.2006, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu zistil, že obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere si účastníci rozhodcovskú doložku.. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Z povahy zmluvných strán a predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 2 písm. a) a čl. 3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ustanovuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Medzi takúto neprijateľnú podmienku od 01.03.2010 patrí aj prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Skutočnosť, že táto podmienka sa v čase uzavretia zmluvy nenachádzala v uvedenom výpočte však nevyvodzuje záver, že dojednanie výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľských zmluvách nie je neprijateľná podmienka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárových obchodných podmienok, ktorá sú súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Formulár zmluvy spolu s obchodnými podmienkami je vopred pripravený oprávneným a spotrebiteľ tak nemá možnosť ovplyvniť obsahu takejto podmienky. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavením pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Takto dohodnutú rozhodcovská doložka považoval súd za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Z uvedených dôvodov podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. S rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenia platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010, podľa ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Prešove konštatoval, že v období od 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníka úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, pokiaľ bola predo dňom 01.01.2008 uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej bol dlžníkom subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie ako spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 06.08.2010 oprávnený podal u súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. G09091009 vydaný dňa 29.01.2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu 223,80 Eur spolu so 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,80 Eur od 07.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 44,76 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 69,21 Eur. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 06.11.2006. V článku 5.38 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov, na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882 podľa jej základných vnútorných predpisov s tým, že zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu, ktoré bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zo zmluvných strán na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 cit. Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z jej čl. 6. Smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 06.11.2006 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Aj napriek oprávneným namietanej skutočnosti, že zmluva o úvere medzi ním a povinným bola uzavretá predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo zmenené a doplnené okrem iného aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 - 62) považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa v tom, že základom pre v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok oprávneného je spotrebiteľská zmluva, za správny. Za správny považoval aj postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V súlade s § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti preskúmal okresný súd žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá vo Obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, a to s prihliadnutím k tomu, že oprávnený je podnikateľ, ktorý obsah zmluvy o úvere, ako aj zmluvných dojednaní na predtlačených formulároch vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia dosiahol, že na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach nemal spotrebiteľ právo voľby súdu, ktorý by spor rozhodoval, keďže obchodné podmienky upravili výlučný spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným len v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ tak mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku akceptovať, v dôsledku čoho považoval okresný súd takto dojednanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, s čím odvolací súd súhlasí. Tento právny názor odôvodnil okresný súd nielen vnútroštátnou právnou úpravou vychádzajúcou z ust. § 52 a nasl. OZ, ale aj z čl. 3 bod 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13 zo dňa 5. apríla 1993. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte ďalšie dôvody. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou Obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ust. smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z vyššie uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd predtým, než udelí poverenie na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe je možné exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu exekúcie bránili. Na rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj v ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má exekučný súd právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Exekučný súd tak musí zistiť, či existujú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, je dôvodný postup podľa § 45 ods.2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.