Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/203/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910214815 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910214815.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa IZOGLAS, s. r. o., Sládkovičova 112, Banská Bystrica, IČO:36 052 811 proti odporcovi B. O.- INŠTAL, Obrancov mieru 317, Klenovec, IČO: 10 910 379, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom Partizánska 197, Hnúšťa o zaplatenie 5.109,47 eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/7/2011-132, IČS:6910214815 zo dňa 9. 5. 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/7/2011-132 zo dňa 9. 5. 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 3Cb/7/2011-132 zo dňa 9. 5. 2011 zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 5.109,47 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe objednávok odporcu navrhovateľ dodávateľ odporcovi sklá, ktoré následne boli zamontované do okien vyrábaných odporcom. Cena dodaných skiel bola odporcovi pravidelne oznamovaná cenovým návrhom a po jej odsúhlasení boli sklá vyrobené a dodané. Prevzatie dodaného tovaru odporca potvrdzoval na dodacích listoch. Hodnotu dodaného tovaru navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrami v úhrnnej výške 5.109,47 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca tým, že neuhradil v lehote splatnosti kúpnu cenu dodaného tovaru, porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť, ktorú bol povinný splniť aj v súčasnosti. Tým, že sa dostal do omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla mu povinnosť uhradiť úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 9 % ročne. V konaní bola spornou skutočnosťou, či započítacie námietky odporcu v sume 2.047,16 eur a 297,86 eur sú dôvodné. Obe námietky predstavovali nároky vyplývajúce z reklamácie vadných skiel dodaných navrhovateľom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ poskytoval záruku na akosť dodaných skiel na dobu 5 rokov od ich dodania. Súd prvého stupňa posúdil prvú započítaciu námietku odporcu na sumu 2.047,16 eur tak, že sa zakladala na dodávke skiel, ktoré podľa výpovede svedka J. O. M. navrhovateľ dodal v roku 2002, pričom tieto boli následne zabudované do stavby M.. C., ktorý si okná objednal u odporcu. Navrhovateľ síce v priebehu konania nepotvrdil toto prvé dodanie skiel, avšak prednes svedka v tomto smere je podporené okolnosťou, že na základe skoršej reklamácie z roku 2009 navrhovateľ túto vybavil a dodal náhradné okná. Vysvetlenie konateľa navrhovateľa, že dodanie okien možno považovať aj za bezplatnú dodávku skla v rámci dobrých obchodných vzťahov súd nepokladal za dôveryhodné vzhľadom na pragmatické správanie, ktoré sa od podnikateľov v obchodnej sfére očakáva, ako aj s ohľadom na odporcom predložené doklady o tom, že dodávky náhradných skiel sa v roku 2009 výslovne domáhal z dôvodu reklamácie. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ záručná doba bola vyhlásením navrhovateľa určená na dobu 5 rokov, navrhovateľ bol povinný zabezpečiť, aby dodané sklá vykazovali obvyklé parametre po takto vymedzenú dobu. Ak boli sklá dodané v bližšom neurčenom období v r. 2002, záručná doba ku dňu uskutočnenia poslednej reklamácie dňa 5. 10. 2010 uplynula. Keďže odporca nezachoval doklady o prvom dodaní skiel a o skorších reklamáciách, exaktné určenie záručnej doby nebolo možné, pri danom časovom rozpätí je však záver o uplynutí záručnej doby zrejmý. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že vybavením prípadných skorších reklamácií dodaním náhradných skiel nezačala plynúť nová záručná doba od udelenia náhradného tovaru. Takýto právny následok nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka. Preto navrhovateľ neporušil svoju zmluvnú povinnosť, keď nevybavil reklamáciu odporcu zo dňa 5. 10. 2010. Podanie tejto reklamácie faxovým podaním mal inak súd za preukázané s ohľadom na výpis zo zoznamu hovorov predloženého odporcom v spojitosti s výpoveďou svedka O.. Obdržanie informácie v tomto smere vyplývalo aj z výpovede konateľa navrhovateľa, ktorý uznal, že súčasťou telefonických rozhovorov s predstaviteľom odporcu mohla byť aj prípadná reklamácia, o tejto však bol ochotný rokovať, až po uhradení nedoplatkov za predchádzajúce obdobie. Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ neporušil svoju právnu povinnosť, keď nevybavil reklamáciu odporcu zo dňa 5. 10. 2010. V dôsledku absencie tohto základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody dospel k záveru, že navrhovateľ nezodpovedá za škodu, prípadne za iné ujmy, ktoré odporcovi vznikli v súvislosti s odstránením vady skiel na stavbe M.. C.. Z toho dôvodu považoval započítaciu námietku za nedôvodnú. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že započítacia námietka v rozsahu sumy 2.047,16 eur by nemohla byť považovaná za dôvodnú ani pri predpoklade oprávnenosti reklamácie zo dňa zo dňa 5. 10. 2010. Z ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva neprípustnosť uplatnenia si nároku na náhradu škody v rozsahu, v ktorom bolo možné dosiahnuť uspokojenie uplatnením nárokov z vád tovaru. Uvedené ustanovenie dopadá aj na nároky vyplývajúce zo záruky za akosť (§ 432 Obchodného zákonníka). Odporca sa po podaní reklamácie dňa 5. 10. 2010 uspokojil s vyhlásením navrhovateľa o tom, že reklamáciu nevybaví a ďalší krok napr. vo forme odstúpenia od zmluvy neuskutočnil. Nedomáhal sa súdnou cestou ani splnenia povinností odstrániť vady tovaru. Za takýchto okolností zakúpenie náhradných skiel od iného dodávateľa možno považovať za predčasné a náklady takto vzniknuté za nároky, ktoré mohli byť uspokojené aj zo strany navrhovateľa. Ďalej pokiaľ odporca súčasťou svoje započítacie námietky urobil aj sumu 689,--eur, ktorá zodpovedá výške zľavy uplatnenej M.. C. vo vzťahu k odporcovi za dodanie okien do jeho stavby, v tejto súvislosti je pochybná existencia príčinnej súvislosti medzi eventuálnym porušením povinnosti navrhovateľa a vznikom týchto výdavkov. Z uvedeného dôvodu odporcovi nemohli vzniknúť žiadne nároky z vád tovarov v priebehu záručnej doby vzhľadom na jej nepochybné uplynutie. Pokiaľ ide o druhú započítaciu námietku súd prvého stupňa uviedol, že aj táto je nedôvodná. Uplatnená čiastka 297,86 eur totiž mala predstavovať časť kúpnej ceny za dodávku skiel v rámci dodávok mimo rámca predmetu konania. Z listu právneho zástupcu zo dňa 5. 5. 2011 však vyplýva, že týmto listom si odporca uplatnil nároky z vád dodaného tovaru formou dodania náhradného bezvadného tovaru najneskôr do 13. 5. 2011. V čase rozhodovania tunajšieho súdu táto lehota neuplynula, odporca od kúpnej zmluvy neodstúpil a neuplatnil si zľavu z kúpnej ceny v dôsledku vád predaného tovaru, a preto nárok na peňažné plnenie z titulu namietanej vady dodaného tovaru nemohol vzniknúť. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a odporcu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľa. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V odvolaní uviedol, že jeho zodpovednostný vzťah vo vzťahu k objednávateľovi diela M.. C. vychádza z ustanovení Občianskeho zákonníka a je iný, ako zodpovednostný vzťah navrhovateľa voči nemu. Preto by prípadná žaloba o odstránení vád tovaru dodaním náhradného tovaru proti navrhovateľovi nebola jeho pragmatickým správaním, keďže prípadný spor by zrejme prekročil jeho povinnosť odstrániť vady diela vo vzťahu k M.. C.. Nesúhlasil s tvrdením súdu o tom, že žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka neumožňuje počítať plynutie novej záručnej doby od dodania náhradného tovaru. V priebehu konania nebolo sporným, že predávajúci poskytuje za dodávku okien záruku na akosť v trvaní 5 rokov. Podľa názoru odvolateľa sa záruka na akosť vzťahuje na dodaný tovar tak, ako je to uvedené v ust. § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že v priebehu záručnej doby odporca viackrát od navrhovateľa uplatnil nároky z vád tovaru podľa § 436 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka a navrhovateľ náhradný tovar odporcovi dodal. Nešlo teda o odstránenie vád opravou tovaru, ale o dodanie náhradného tovaru, a preto bolo potrebné zisťovať, či tovar, ktorého vady odporca u predávajúceho - navrhovateľa reklamoval, je skutočne tovarom, ktorý predávajúci odporcovi dodal. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa, aby takýto dôkaz na návrh odporcu vykonal. Tento dôkaz bolo potrebné vykonať najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľ popieral akúkoľvek reklamáciu vád dodaného tovaru. Až na pojednávaní navrhovateľ dňa 9. 5. 2011 pripustil, že reklamácia mu bola doručená, avšak vybavenie tejto reklamácie podmieňoval zaplatením dlhovaných súm. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa a v tom, že nemal akceptovať uplatnenú zľavu z ceny poskytnutú M.. C.. Z výpovede svedka B. O. bolo nesporne preukázané, že od dodania okien sa jednalo o viacnásobnú reklamáciu, takže bol toho názoru, že okrem dodania náhradného tovaru bola uplatnená zľava z ceny diela dôvodná. Tým, že navrhovateľ reklamáciu nevybavil, nesporne tým porušil svoju právnu povinnosť na odstránenie vád tovaru a nastala predpokladaná zodpovednosť navrhovateľa nahradiť odporcovi spôsobenú škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tým, že uplatnenie jeho nároku na náhradu škody je neprípustné podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že práve toto ustanovenie nesporne pripúšťa súbeh nároku na uplatnenie vád tovaru podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka a aj nároku na náhradu škody tak, ako je to uvedené jednoznačne v ust. § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, že druhá započítacia námietka je nedôvodná, takže ďalšie dokazovanie v tejto veci nevykonal. Uviedol, že práve z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu považoval za vhodné jeho reklamáciu zo dňa 11. 4. 2011 doplniť písomným podaním jeho právneho zástupcu, aby bolo nesporné, aký nárok z vád tovaru si uplatňuje. Vzhľadom na termín pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a na termín uplynutia lehoty stanovenej pre navrhovateľa na dodanie náhradného tovaru, s prihliadnutím na jeho návrh bolo potrebné, aby súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k tejto jeho započítacej námietke. Navrhovateľ v rozpore so svojim tvrdením nemal záujem vybaviť ďalšiu jeho reklamáciu, čo ani neurobil, preto bol odporca povinný od kúpnej zmluvy z 10. 12. 2008 a z 27. 9. 2009 čiastočne odstúpiť. V odstúpení od zmluvy si zároveň uplatnil započítaciu námietku na sumu 130,16 eur a sumu 167,71 eur voči pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny vyfakturovanej faktúrou č. 237/10. O odstúpení od zmluvy odvolaciemu súdu predložil listiny, z ktorých takýto stav je zrejmý, preto navrhol, aby týmito listinami bolo doplnené dokazovanie súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolateľa v časti sumy 2345,02 eur je potrebné započítať na pohľadávky navrhovateľa z faktúr č. 237/10, 260/10, 306/10, 307/10, 380/10, 381/10 a v časti 192,18 eur, z faktúry č. 382/10. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože o doložení faktúr, dodacích listov, vypočutí svedka B. O., M.. je zrejmé, že rozmery a zloženie reklamovaných skiel boli odlišné od pôvodne vyrobených skiel. Súhlasí aj s výrokom súdu o nevypočutí navrhovaného svedka M.. C. vzhľadom na to, že záruka 5 rokov za akosť tovaru už uplynula. Tiež nevidí dôvod riešiť reklamáciu, ktorá sa týkala skiel, ktorých zloženie a rozmery boli odlišné s pôvodnou objednávkou. Čo sa týka uplatnenej reklamácie zo dna 11. 4. 2011 uviedol, že žiadali o kontakt na T.. M., ktorý sa do dnešného dňa neozval, preto považuje tvrdenie odporcu, že navrhovateľ nemá záujem o vybavenie ďalšej reklamácie za nekorektné tvrdenie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal veci podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 5.109.47 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ na základe objednávok odporcu dodal odporcovi sklá, ktorých dodávku vyfakturoval v úhrnnej výške 5.109,47 eur. Odporca vyfakturovanú sumu v lehote splatnosti neuhradil. Z toho dôvodu sa navrhovateľ domáha jej zaplatenia v uvedenej výške spolu s úrokom z omeškania uplatneným podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca v konaní vzniesol voči uplatneného nároku dve započítacie námietky, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodné, a to prvú započítaciu námietku vo výške 2.047,16 eur, ktorá sa zakladá na dodávke skiel, pričom ustálil, že reklamácia k tejto dodávke bola uskutočnená po uplynutí 5 ročnej záručnej doby stanovenej pre reklamáciu dodaných skiel. Čo sa týka ďalšej započítacej námietky, súd prvého stupňa ju považoval za nedôvodnú, pretože nároky z vád si odporca uplatnil formou dodania bezvadného tovaru najneskôr do 13. 5. 2011, pričom v čase rozhodovania tunajšieho súdu táto lehota ešte neuplynula. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že odporca si nemohol voči navrhovateľovi uplatniť započítaciu námietku v sume 2.047,16 eur z titulu vadnej akosti dodaných skiel. Odporca v konaní nepreukázal relevantným dôkazom, že si voči navrhovateľovi včas v záručnej dobe päť rokov uplatnil reklamačný nárok na základe reklamácie odporcu zo dňa 5. 10. 2010 vzhľadom k skutočnosti, že sa jednalo o dodávku skiel v roku 2002. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že vybavenie reklamácie bolo podmienené navrhovateľom, až po uhradení nedoplatkov za dodávku skiel v predchádzajúcom období, ktoré odporca neuhradil. Započítacia námietka v sume 2.047,16 eur titulom náhrady škody je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná preto, že odporca nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi postup odberateľa pri vadnom plnení, a to nevyužil právo na odstúpenie od zmluvy, ani sa svojho reklamačného nároku nedomáhal návrhom na súd. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa oprávnene neakceptoval návrh odporcu na reklamačný nárok okien zakúpených od iného dodávateľa a priznanú zľavu z ceny vo výške 689,--eur. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne posúdil aj druhú započítaciu námietku odporcu v sume 297,86 eur za nedôvodnú, pretože tak, ako bolo v napadnutom rozhodnutí konštatované, odporca si listom zo dňa 5. 5. 2011 uplatnil nároky z vád dodaného tovaru formou bezvadného dodania, bezvadného plnenia najneskôr do 13. 5. 2011, pričom táto lehota v čase rozhodovania veci (9. 5. 2011) ešte neuplynula. Tak ako konštatoval súd prvého stupňa odporca od kúpnej zmluvy s navrhovateľom neodstúpil, ani si neuplatnil zľavu z kúpnej ceny v dôsledku vady dodaného tovaru. Nárok na peňažné plnenie mu preto z titulu vád dodaného tovaru nemohol vzniknúť. Na základe uvedeného skutkového právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.