Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911010507 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911010507.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného V. Z. pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 30. mája 2012 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 22.03.2012, sp.zn. 3T 146/11 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. Z. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 22.03.2012, sp.zn. 3T 146/11 bol okrem iných obžalovaný V. Z. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca máj 2011 v katastri mesta H. v časti zvanej G., po predchádzajúcej dohode na chate č. XXXX, patriacej O. Y., obžalovaný W. vylomil okenicu kuchynského okna, rozbil sklo na okne a spoločne vošli dnu, odkiaľ odcudzili 2 ks rádiomagnetofónov nezistenej značky, 1 kg údenej slaniny, 3 ks mäsových konzerv 400 g a 8 ks domácich zaváranín, čím spôsobili O. Y. odcudzením veci škodu vo výške 100,- Eur a poškodením okeníc a rámov škodu vo výške 200 Eur, napriek tomu, že obžalovaný O. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3T 121/09 zo dňa 03.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.12.2009, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov podmienečne na skúšobnú dobu troch rokov, a obžalovaný V. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T 9/11 zo dňa 05.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2011 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. k treste odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného V. Z. a v tomto čase už právoplatne odsúdeného O. W. zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému O. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., M. XXX/X, škodu vo výške 150,- Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný V. Z., a to do výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom, považuje za neprimerane prísny vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 22.03.2012 uznal svoju vinu a priznal sa k spáchaniu skutku a tento aj úprimne oľutoval. Vyslovil názor, že súd pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na jeho ťažké osobné pomery, zlú finančnú situáciu, z čoho vyplývajúcu nemožnosť zabezpečenia výživy jeho detí, ktorá bola hlavnou príčinou spáchania skutkov, za ktoré bol uznaný za vinného. Poznamenal, že v budúcnosti sa žiadneho trestného činu nedopustí. Samostatným podaním doplnil odvolanie, pričom vyslovil názor, že v jeho prípade mal súd ukladať nie úhrnný, ale súhrnný trest. Na verejnom zasadnutí obžalovaný žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Na základe podaného odvolania odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí, uvedených v ust. § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, týkajúce sa uloženého trestu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. V prvom rade treba poznamenať, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie podľa § 250 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako v tomto prípade), s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesením, proti ktorému nie je sťažnosť prípustná - § 185 ods. 2 Tr. por.) obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorým bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 3 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie. Okrem toho z ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd sa riadiac vyššie uvedenými ustanoveniami sa potom zaoberal len dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré sa týkali uloženého trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy na rozhodnutie o treste, teda dôkazy súvisiace s profilom obžalovaného, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi, na tento výrok nadväzujúce. Odvolací súd preto nemá pochybnosti o tom, že skutok tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, obžalovaný V. Z. spolu v tomto čase s už odsúdeným O. W. spáchal, preto si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, uvedený skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil na základe dôkazov, vykonaných v prípravnom konaní prvostupňový súd. Prvostupňový súd nepochybil pri úvahách o druhu a výmere trestu, pričom dôsledne hodnotil všetky okolnosti, významné pre rozhodnutie o treste v zmysle ust. § 34 Tr. zák. a nasl. Bral do úvahy spôsob spáchania skutku, motív, spôsobený následok, ale i osobu páchateľa, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a trestné činy úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a písm. m) predmetného ustanovenia, že bol v minulosti odsúdený za trestný čin. Okrem toho správne tiež zistil, že obžalovaný V. Z. bol rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 9/11 zo dňa 05.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2011 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej treba poznamenať, že obžalovaný V. Z. vykonáva trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 17/09 zo dňa 21.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2009 pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov, pričom uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 17/09 zo dňa 22.09.2011 súd vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil výkon podmienečného trestu vo výmere 20 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z vyššie uvedeného teda možno skonštatovať, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa, a to úhrnný vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, považuje odvolací súd z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za primeraný, zákonný a správny. Odvolací súd len poznamenáva, že v danom prípade nebolo možné ukladať súhrnný trest, nakoľko obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil v prvej polovici mesiaca máj 2011, pričom za predchádzajúce protiprávne konanie bol rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 2T 9/11 dňa 05.04.2011 právoplatne uznaný za vinného, a preto v jeho prípade ide o recidívu. Ukladanie súhrnného trestu by bolo v rozpore s ust. § 42 Tr. zák., pretože podľa tohto ustanovenia, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, čo v danom prípade splnené nebolo. Keďže ide o obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov bol jedenásťkrát súdne trestaný, iný trest ako nepodmienečný vo výmere 16 mesiacov pri zohľadnení všetkých poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností nebolo možné ukladať. V tomto smere jeho argumentácia ohľadne motívu spáchania trestného činu uvedená v odvolaní neobstojí. Ide totiž o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou bez úsilia zabezpečovať si prostriedky na živobytie legálne. Správne prvostupňový súd postupoval, keď jednak zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj zaviazal obžalovaného k náhrade škody a keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, postupoval podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.