Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912205253 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, Mgr. Ema Novodomcová, JUDr. Mária Trubanová PhD. členovia senátu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V. N., dieťa matky S. H., nar. X.XX.XXXX, bytom M., P. X X. U., N. V., X X D., X. a otca Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E., H. XXX, o návrhu otca na určenie výživného na maloleté dieťa o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 12.6.2012 č.k. 7P/59/2012-33 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/43/2000-23 zo dňa 29.6.2000 v časti o výživnom tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (v súčasnosti 26,- Eur mesačne na jedno dieťa) vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk otca počnúc dňom 1.3.2012. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.3.2012 do 31.5.2012 vo výške 78,- Eur uložil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 29.6.2000 č.k. 7C/43/2000-23, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania a ktorým bol maloletý Q. zverený do výchovy otca, výživné určené nebolo. Súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, prispievajú na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom minimálna výška výživného je 30% z sumy výživného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd vychádzal z tejto minimálnej čiastky výživného, ktorá je zároveň zákonnou povinnosťou rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti a nemôže sa jej zbaviť. Pokiaľ aj bolo zistené, že matka maloletého nepracuje a nemá žiadny príjem, určil teda výživné v najnižšej možnej výške. Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozhodnutie považuje za nesprávne, pretože ona má v opatere druhého syna S., nar. XX.X.XXXX, je nezamestnaná a má aj ďalšie dieťa I., nar. XX.X.XXXX, žije stále na adrese v M.. Žije s deťmi sama a nemá z čoho výživné platiť. Otec dieťaťa má pritom pomoc od matky a priateľky a privyrába si ako N.. Ona je nezamestnaná a sama potrebuje pomoc. Za takejto situácie rozsudok považuje za nespravodlivý. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ako aj správnosť dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ešte uvádza. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku správne poukázal na zákonnú úpravu, na základe ktorej v danej veci rozhodol, konkrétne na ust. § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ako aj § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Správne tiež poukázal na zák. č. 601/203 Z.z. o životnom minime, v zmysle ktorého v súčasnosti je minimálna výška výživného (§ 62 ods. 3 - 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa) 26,- Eur mesačne. Odvolací súd upozorňuje, že takto určené výživné je najnižšia možná čiastka, ktorú môže súd uložiť plniť rodičovi maloletého dieťaťa, ktoré nemá zverené do osobnej starostlivosti, to znamená, že nižšie výživné určiť nemôže, rovnako ako nemôže nepriznať a neurčiť žiadne výživné. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou každého z rodičov bez ohľadu na ich finančnú, majetkovú a sociálnu situáciu, tejto povinnosti sa nemôžu zbaviť. Pokiaľ matka poukazuje na svoju nepriaznivú situáciu a na skutočnosť, že sama má v opatere ďalšie dve deti, je v záujme detí aj v jej záujme, aby si túto situáciu vysporiadala s otcom uvádzaných detí. To však nemá žiadny vplyv na určenie jej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi Q. nar. XX.XX.XXXX. Odvolací súd teda opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutie je správne, zákonné a vzhľadom na vzťah matky a jej dieťaťa aj spravodlivé. Odvolacie dôvody matky nemohli na správnosti tohto rozsudku nič zmeniť. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.