Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/307/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6993899990 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6993899990.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XXX proti odporcovi Lesy SR, š.p., IČO 36 038 351 so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie Slobody č. 2 o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 9C/2/1993 - 492 zo dňa 26. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 22% - né úroky z omeškania ročne zo sumy 2.730,42 eur od 28. 05. 2001 do 19. 05. 2010 a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 22% -né úroky z omeškania ročne zo sumy 2.730,42 eur od 28. 05. 2001 do 19. 05. 2010, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia úrokov z omeškania vo vyššej výške jeho návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu v Rimavskej Sobote trovy konania vo výške 166,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca bol zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu v Rimavskej Sobote trovy konania vo výške 166,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, a to proti výrokovej časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť úroky z omeškania a voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a bude mu priznaná náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktorých výšku predbežne vyčíslil na sumu 2.097,40 eur. Vyúčtovanie trov konania je prílohou odvolania. Podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z konania navrhovateľa je zrejmé, že odmietal prijať akékoľvek čiastkové plnenia, trval na zaplatení celej žalobou uplatnenej sumy, ktorá mu (ako je zrejmé z právoplatného rozhodnutia súdu v časti istiny) nepatrila. Preto sa odporca nemohol dostať do omeškania ani ohľadne časti uplatnenej pohľadávky na náhradu škody, ktorá bola navrhovateľovi nakoniec súdom priznaná. Z opatrnosti opätovne poukazuje na vznesenú námietku premlčania a na to, že vzhľadom k tejto námietke nemôže byť žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania súdom priznaný ani v prípade, že by ho súd vyhodnotil ako oprávnený. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia lehota a jej márnym uplynutím sa právo veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania premlčí ako celok. Požiadavka navrhovateľa sa stala splatnou v roku 1992. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania podaním zo dňa 28. 05. 2004. Vzhľadom na vyššie uvedené jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je premlčaný a nemožno ho priznať. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd ČR, ktorý ho prezentoval napríklad vo svojich rozhodnutiach. Rozsudok sp. zn. 21Cdo/761/2007 zo dňa 11. 12. 2007, uznesenie sp. zn. 21Cdo/3173/2005 zo dňa 31. 08. 2006, rozsudok sp. zn. 21Cdo/681, 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007 a rozsudok sp. zn. 31Cdo/3477/2006. Prelomenie právneho názoru, že úroky z omeškania sa premlčujú samostatne za každý deň omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/319/99) je v judikatúre Krajského súdu Banská Bystrica prezentovaný napríklad rozsudkom sp. zn. 43Cob/346/2010 zo dňa 07. 04. 2011. Rozhodnutie okresného súdu by nebolo zákonné ani v prípade, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a tento nie je premlčaný. Okresný súd priznal navrhovateľovi 22% - né ročné úroky z omeškania neoprávnene. Podľa § 10 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia sa riadi výška úrokov z omeškania týmto nariadením. Podľa § 3 uvedeného nariadenia výška úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania NBS neexistovala. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z čoho okresný súd vyvodil, že v prvý deň omeškania bola diskontná sadzba emisnej banky 11%. Pokiaľ by bol právny záver okresného súdu o počiatku premlčania úrokov z omeškania správny, je potrebné rozlíšiť, kedy si právny predchodca navrhovateľa uplatňoval voči nemu úrok z omeškania a v akej výške. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podaním zo dňa 28. 05. 2004 sa právny zástupca navrhovateľa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 17,6%. Nie je zrejmé, kedy bolo podanie datované dňom 28. 05. 2004 doručené konajúcemu súdu. Nakoľko podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľ neurčil, či úroky z omeškania sú požadované ako denný, týždenný, mesačný, ročný prípadne iný úrok, je toto podanie potrebné považovať za nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, a preto nemôže byť úkonom, od ktorého je potrebné počítať spätne úroky z omeškania. Pokiaľ by tak súd chcel spraviť, mohol by úroky z omeškania za obdobie odo dňa doručenia tohto podania súdu priznať nanajvýš v sume 17,6% ročne z istiny. Úroky z omeškania vo výške 22% ročne by mohol priznať maximálne tri roky spätne odo dňa, kedy bolo súdu doručené podanie, ktorým právny predchodca navrhovateľa uplatnil výšku požadovaných úrokov z omeškania na 22% p. a. resp., kedy takéto upresnenie učinil na pojednávaní. Z odôvodnenia rozhodnutia to však nevyplýva. Aj v prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu na premlčanie, percent úrokov z omeškania a obdobie omeškania, je nezákonný výrok súdu o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi. Priznaný úrok z omeškania predstavuje sumu 5.394,71 eur. Právnym predchodcom navrhovateľa uplatnený úrok z omeškania predstavuje sumu 63.618,97 eur (3% ročný úrok z omeškania zo sumy 18.684,06 eur od 09. 04. 1992 do 30. 04. 1995 a 22 % ročný úrok z omeškania zo sumy 18.684,06 eur od 01. 05. 1995 do 19. 05. 2010). Navrhovateľ tak dosiahol úspech v percentuálnom vyjadrení 8,48 % a neúspech 91,52 %. Neúspech odporcu je preto zanedbateľný, a preto mu má byť priznaná plná náhrada trov konania. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho právnym názorom týkajúcim sa otázky uplatnenia a priznania úrokov z omeškania, otázky premlčania úrokov, navrhuje, aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie na vyriešenie otázky: 1. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia lehota, a jej márnym uplynutím sa právo veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania premlčí ako celok. 2. Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dĺžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne. 3. Považuje sa za riadne uplatnenie úrokov z omeškania ich vyčíslenie percentom bez uvedenia, za aké obdobie sa tento úrok požaduje? Je prekročením žalobného návrhu, pokiaľ súd v rozsudku upraví požadované percento úrokov z omeškania tak, že tento úrok predstavuje ročný úrok z omeškania? 4. V prípade, že po uplatnení úrokov z omeškania navrhovateľ zvýši uplatnený úrok z omeškania (napr. zo 17,6 % p. a. na 22 % p. a.) je dňom uplatnenia úroku z omeškania (v prípade právneho názoru uvedeného v bode 2) všeobecne deň jeho prvého uplatnenia, alebo je nepremlčaný len úrok z omeškania v pôvodne uplatnenej výške? Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že trvá v plnom rozsahu na svojom stanovisku a žiada, aby odvolací súd odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietol. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2/ mu vec vracia na ďalšie konanie. Okresný súd riadiac sa vo veci právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho uznesení č. k. 15Co/191/2010 opätovne rozhodoval o žalobe navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania z istiny, ktorá bola navrhovateľovi priznaná právoplatným rozsudkom súdu. Právny predchodca navrhovateľa si uplatnil úroky z omeškania podaním zo dňa 28. 05. 2004 vo výške 17,6 % od 09. 04. 1992 až do zaplatenia z celej žalovanej sumy. V priebehu konania niekoľkokrát upravoval svoj nárok na úroky z omeškania. Odporca vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ si môže uplatňovať nárok na úroky z omeškania tri roky spätne od podania návrhu na úroky z omeškania, t. j. od 28. 05. 2001. Vzhľadom na uvedené priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od uvedenej doby do 19. 05. 2010, t. j. do dátumu zaplatenia priznanej istiny z pôvodného rozhodnutia, kde navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 22 % s poukazom na ust. § 3 a § 10 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Keďže omeškanie trvalo aj k 01. 05. 1995, úroky z omeškania sú stanovené ako dvojnásobok diskontnej sadzby platnej k 01. 05. 1995 vo výške 11 %, keďže omeškanie odporcu s plnením nastalo po 01. 05. 1995. Navrhovateľ si uplatňoval úroky z omeškania v celkovej výšky istiny 18.684,06 eur, na úroky mu však vzniklo právo len z priznanej istiny na základe právoplatného rozhodnutia, t. j. z výšky 8.705,32 eur, ktorú sumu mu odporca vyplatil dňa 19. 05. 2010. V priebehu konania v roku 1995 zaplatil odporca navrhovateľovi 180.000,- Sk, ktorú sumu však navrhovateľ odporcovi vrátil. Navrhovateľ však bol povinný prijať aj čiastočné plnenie podľa § 566 Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ mal právo na úroky z omeškania z priznanej istiny 8.705,32 eur, avšak v sume 82.256,61 eur (180.0010,- Sk) nemal právo na úroky z omeškania od roku 1995, kedy mu boli zaslané finančné prostriedky (pred rokom 1995 nárok je premlčaný), navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania len z rozdielu priznanej istiny a zaslanej sumy 180.000,- Sk, t. j. 82.256,61 Sk, po prepočte 2.730,42 eur, z ktorej sumy mu priznal okresný súd úroky z omeškania vo výške 22% z nepremlčanej časti od 28. 05. 2001 do zaplatenia priznanej istiny, t. j. 19. 05. 2010. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ aj odporca majú vo veci úspech len čiastočný, pričom pomer ich úspechu a neúspechu je v zásade rovnaký. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 22% - né úroky z omeškania ročne zo sumy 2.730,42 eur od 28. 05. 2001 do 19. 05. 2010 a vo výroku o trovách konania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozsudku okresného súdu v tejto napadnutej časti. Okresný súd pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky úrokoch z omeškania zaujal správny právny záver, vychádzajúc aj zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, že navrhovateľovi vzniklo právo na priznanie úrokov z omeškania od 28. 05. 2001, a to tri roky spätne od podania návrhu z 28. 05. 2004 v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z rozdielu priznanej istiny a zaslanej sumy, ako vypočítal okresný súd. Nestotožňuje sa s názorom odporcu, že úroky z omeškania sa nepremlčujú samostatne za každý deň omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania zo splnením peňažného záväzku. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 28. 05. 2004 - deň, kedy došlo k jeho podaniu na okresný súd (č. l. 236 spisu), žiadal o priznanie úrokov z omeškania „zo skutočnej škody 17,6% od 09. 04. 1992 až do zaplatenia do troch dní do právoplatnosti rozsudku“. Keďže navrhovateľ žiadal úroky len v takejto výške, okresný súd mu potom nemohol priznať 22% - ný úrok z omeškania od 28. 05. 2001, aj keď správne postupoval, keď mu priznal úrok tri roky spätne odo dňa doručenia podania, bolo možné priznať navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške 17,6%, teda dvojnásobku diskontnej sadzby platnej ku dňu omeškania, a to do 26. 04. 2006, keďže písomné podanie, v ktorom žiadal priznanie úrokov z omeškania vo výške 22% ročne od 01. 05. 1995 do dňa zaplatenia, došlo zo strany navrhovateľa okresnému súdu dňa 27. 04. 2009. Úrok vo výške 22% by bolo možné priznať len od 27. 04. 2006 do 19. 05. 2010, kedy bola istina navrhovateľovi odporcom vyplatená. Odporca teda dôvodne v odvolaní namietal, že súd, pokiaľ by priznal navrhovateľovi úroky z omeškania, nemohol tieto priznať len odo dňa doručenia jeho podania zo dňa 28. 05. 2004 súdu, ktorým žiadal o priznanie úrokov z omeškania vo výške 17,6% a úroky vo výške 22% ročne by mohol priznať maximálne tri roky spätne odo dňa doručenia uvedeného podania. Keďže okresný súd takto nepostupoval, jeho rozhodnutie nemožno preto považovať za vecne správne, odvolací súd s prihliadnutím na zachovanie zásady dvojinštančnosti konania rozhodnutie okresného súdu zrušil a vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie, aby rozhodol o priznaní úrokov z omeškania navrhovateľovi v súlade s teraz vysloveným názorom odvolacieho súdu. Okresný súd tiež opätovne rozhodne o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) podľa výsledku konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.