Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710202287 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : K.. Y. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., G. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Derevjanikom, so sídlom 071 01 Michalovce, Štefánikova č. 60, proti odporcovi : Slovenská pošta, a.s., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Partizánska 9, IČO : 36 631 124, o určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 10.04.2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 14C/22/2011-175 zo dňa 01.03.2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľovi dňa 16.09.2009, zamietol a rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania. Súd skúmal zákonné podmienky vyžadované pre platnosť takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi a konštatoval, že rozhodnutím predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica zo dňa 04.08.2009 došlo k takej organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa navrhovateľ vo svojej poslednej pracovnej pozícii stal pre odporcu nadbytočným, a to v dôsledku toho, že 30.09.2009 sa zrušilo Regionálne poštové centrum v Y., v mieste ktorého dovtedy navrhovateľ prácu vykonával. Pokiaľ navrhovateľ v konaní spochybnil, či výpoveď bola podpísaná oprávnenou osobou, keďže ju podpísal K.. R. S., riaditeľ Regionálneho centra Y., súd prvého stupňa tento dôvod vyhodnotil ako neopodstatnený, pretože z rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že Regionálne poštové centrum Y. sa ruší ku dňu 30.09.2009 a od 01.10.2009 sa zriaďujú organizačná jednotka Oblastné riaditeľstvo pôšt Košice alebo Prešov. Keďže výpoveď bola podpísaná dňa 16.09.2009, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom období mal riaditeľ Regionálneho poštového centra podľa organizačnej štruktúry platnej do 30.09.2009 oprávnenie skončenie pracovného pomeru podpisovať. Podľa názoru súdu neobstojí ani ďalšia námietka navrhovateľa, že odporca si vo vzťahu k nemu nesplnil svoju ponukovú povinnosť pred doručením výpovede podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred doručením výpovede odporca navrhovateľovi ponúkol voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii v Y., avšak navrhovateľ nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Súd nepripustil tvrdenia navrhovateľa, že by prijal prácu aj v novozriadenom Oblastnom riaditeľstve pôšt Košice alebo Prešov, pretože tieto argumenty súd považoval za nepodstatné, keďže sa nejednalo o ponuku pracovného miesta, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce navrhovateľa. Súd taktiež mal za to, že odporca si splnil aj povinnosť výpoveď vopred prerokovať s odborovou organizáciou podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ku ktorému záveru dospel jednak zo svedeckej výpovede svedka Y. I., ako predsedu odborovej organizácie u odporcu, a jednak z písomného záznamu zo dňa 16.09.2009 z rokovania, kde sa riešila otázka súhlasu odborov k výpovedi navrhovateľa. Súd nepovažoval za podstatnú námietku navrhovateľa, že z kolektívnej zmluvy vyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať odborovému orgánu žiadosť o predchádzajúci súhlas k výpovedi aspoň mesiac dopredu pred podaním výpovede, pretože podľa ustanovenia § 74 Zákonníka
práce je výpoveď neplatná len v prípade, ak ju zamestnávateľ vopred neprerokuje so zástupcom zamestnancov. Súd mal preukázané, že výpoveď bola prerokovaná s predsedom odborovej organizácie ešte pred doručením výpovede. Súd sa napokon zaoberal poslednou námietkou neplatnosti výpovede, keď navrhovateľ tvrdil, že mu výpoveď nebola riadne doručená podľa § 38 Zákonníka práce a mal z výpovede svedkýň, ktoré boli priamo prítomné pri doručovaní výpovede navrhovateľovi, za preukázané, že navrhovateľ bez relevantného dôvodu odmietol písomnosť prevziať, o ktorej skutočnosti svedkyne urobili písomný záznam na druhej strane originálu výpovede. Platí tak právna domnienka podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňom 16.09.2009. Návrh na určenie neplatnosti výpovede, a tým aj náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, tak súd vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. O trovách konania súd následne rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože napriek procesnému úspechu si náhradu trov konania nežiadal a súčasne súd rozhodol, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie.
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta jeho vecnú správnosť a domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti. Zotrváva na svojich pôvodných argumentoch, že mu zo strany zamestnávateľa bola daná neplatná výpoveď. Výpoveď mu bola nesporne daná na základe organizačnej zmeny odporcu č.k. 6995/2009-LZ-ZMENY, ktorá bola vydaná priamo generálnym riaditeľom Slovenskej pošty a týkala sa celej akciovej spoločnosti. Logicky tak navrhovateľ predpokladá, že aj výpoveď v dôsledku tejto organizačnej zmeny mu mal dať generálny riaditeľ a nie riaditeľ regionálneho poštového centra. Je pre neho len ťažko prijateľné konštatovanie prvostupňového súdu, že K.. S. bol riaditeľom poštového regionálneho centra do 01.10.2009 a preto mu mohol dať výpoveď zo dňa 16.09.2009. Podpísať výpoveď mohol len generálny riaditeľ spoločnosti. Navrhovateľ tvrdí ďalej, že nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, a to ponúknuť mu vhodné pracovné miesto. Navrhovateľ argumentoval, že mu nemohlo byť ponúknuté pracovné miesto v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v Y., keď po 01.10.2009 bolo už Regionálne poštové centrum Y. zrušené a objektívne nikoho zamestnávať už nemohlo. Nová vhodná práca mu tak mala byť ponúknutá už v rámci novej organizačnej štruktúry. V návrhu navyše uviedol konkrétne mená svojich bývalých kolegov, ktorým bolo ponúknuté iné vhodné pracovné miesto už v rámci novej organizačnej štruktúry. Touto časťou jeho návrhu sa súd nezaoberal, stačilo si pritom vyžiadať aktuálne pracovné zmluvy K.. V., K.. Q., K.. S., K.. Y. a K.. V.. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že v jeho prípade existoval súhlas odbornej organizácie s jeho výpoveďou tak, ako to ukladá § 74 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Y. I. nie je odborovým orgánom a súhlas s výpoveďou môže dať len výbor odborovej organizácie, nielen predseda ZO, ako jedinec. Ako predseda ZO tak nemohol dať platný súhlas s jeho výpoveďou a súd si mal zabezpečiť zápisnicu zo zasadnutia výboru ZO, nielen pochybnú zápisnicu z údajného pracovného rokovania. Podľa vedomosti navrhovateľa žiadny člen výboru ZO si nepamätá, že by dňa 16.09.2009 výpoveď navrhovateľa prejednával výbor odborovej organizácie. Súd sa tak mal podrobne zaoberať existenciou súhlasu odborovej organizácie s jeho výpoveďou. Nič pritom nebránilo zamestnávateľovi predložiť odborovej organizácii písomne na prerokovanie jeho výpoveď 30 dní vopred, ako to ukladá kolektívna zmluva. Navrhovateľ v závere podotkol, že odporca mu dňa 16.09.2009 o 11.00 hod. ponúkol údajne vhodné pracovné miesto, následne požiadal - písomne - odborovú organizáciu o danie súhlasu s jeho výpoveďou, odborová organizácia túto žiadosť toho istého dňa prerokovala a dala súhlas, aby mu výpoveď ešte toho istého dňa bola odporcom aj vypracovaná a účinne doručená. Tieto tvrdenia odporcu považuje za absurdné a nereálne. Navrhovateľ z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa aj naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľovi daná zákonne a platne. Vyhodnotenie skutkového stavu a zdôvodnenie rozhodnutia okresným súdom považuje za správne a z právneho hľadiska aj správne kvalifikované. Výňatok z Podpisového poriadku OS-03 SP preukázal, že K.. R. S., ako vtedajší riaditeľ ORP Y., bol oprávnený dňa 16.09.2009 podpísať výpoveď navrhovateľa. Tiež ponuka pracovného miesta bola vykonaná v súlade so Zákonníkom práce, a to v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, teda v Y.. Odporca tvrdí, že aj povinnosť vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov bola z jeho strany splnená, čo odporca preukázal listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Pokiaľ ide o doručenie výpovede, odporca uviedol, že aj z výpovede svedkov vyplynulo, že navrhovateľ bez uvedenia relevantného dôvodu písomnú výpoveď odmietol prevziať a platí tak zákonná
domnienka, že písomnosť bola navrhovateľovi doručená. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ tvrdil, že s ním odporca neplatne rozviazal pracovný pomer výpoveďou. Namietal platnosť výpovede z viacerých dôvodov. Spochybňoval predovšetkým účinné doručenie výpovede dňa 16.09.2009, keď namietal, že síce prišli do jeho kancelárie približne o 15.00 hod. pracovníčky U. C. - personalistka a Y. U. - personalista s tým, že prišli s ním prejednať bližšie nešpecifikované personálne veci, avšak, podľa jeho tvrdenia, nepokúšali sa mu doručiť žiadnu výpoveď. Až dňa 01.12.2009 sa mal navrhovateľ dozvedieť, že ich návšteva bola pokusom o doručenie výpovede, že je vo výpovednej lehote, ktorá končí 31.12.2009 a že údajne výpoveď odmietol prevziať. Namietol taktiež oprávnenosť podpisovať výpoveď riaditeľom regionálneho poštového centra, vzhľadom k tomu, že organizačná zmena, a tým aj dôvod výpovede, sa týkali celej akciovej spoločnosti, nielen Regionálneho poštového centra v Y.. Riaditeľ regionálneho poštového centra môže navrhovať organizačné zmeny iba týkajúce sa regionálneho centra. Navrhovateľ ďalej spochybňoval platnosť výpovede aj z dôvodu, že si odporca nesplnil ponukovú povinnosť voči nemu, vyplývajúcu mu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Boli mu ponúknuté pracovné miesta na poštového doručovateľa, referenta, administrátora pôšt, na ktoré sa nevyžaduje ani vysokoškolské vzdelanie a dokonca na skrátené úväzky. Navrhovateľ namietal, že mu mali byť ponúknuté adekvátne pracovné miesta v rámci novej organizačnej štruktúry, teda aj s miestom výkonu práce v Prešove, či v Košiciach. Zdôraznil pritom, že má vedomosť o tom, že boli jeho bývalým spolupracovníkom ponúknuté miesta, ktoré by boli aj pre neho vhodné, vzhľadom na vyžadované vysokoškolské vzdelanie, pričom v návrhu konkretizoval mená a priezviská bývalých spolupracovníkom, pracovné pozície, ktoré im boli ponúknuté i s tarifnými triedami, zodpovedajúcimi jeho tarifnej triede. Ďalej navrhovateľ argumentoval, že v rámci Oblastného riaditeľstva pôšt Prešov ešte v decembri 2009 nebolo obsadené miesto referenta oddelenia dodávania, ktoré však jemu ponúknuté nebolo. Napokon navrhovateľ namietal skutočnosť, že odporca si nesplnil riadne ani povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 74, v spojení s § 17 ods. 2 a § 11 Zákonníka práce, teda výpoveď danú zamestnávateľovi vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ tvrdil, že podľa jeho informácií odporca vôbec nedoručil odborovej organizácii pôsobiacej na pracovisku žiadosť o prerokovanie jeho výpovede, pričom z kolektívnej zmluvy vyplýval záväzok zamestnávateľa predložiť výpoveď na prerokovanie odborom v lehote najneskôr 1 mesiac pred daním výpovede zamestnancovi. Navrhovateľ dal súdu do pozornosti, že zamestnávateľ vedel o organizačnej zmene dostatočne vopred na to, aby tento termín bol dodržaný. Výbor základnej organizácie, ani jej členská schôdza, sa dňa 16.09.2009 nekonali a nemohli tak prijať ani uznesenie, z ktorého by vyplývalo, že bola jeho výpoveď odborovým orgánom prerokovaná. Vzhľadom na všetky tieto dôvody potom navrhovateľ považuje výpoveď zo dňa 16.09.2009 za neplatnú a uplatnil si aj nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci jednak oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov, jednak výsluchom účastníkov konania, ako aj výsluchom svedkov U. C., zamestnanej ako referentky personálneho oddelenia, Y. U., ako personálnej referentky, K.. R. S., vtedajšieho vedúceho organizačnej jednotky regionálneho poštového centra Y. a svedka Y. I., vtedajšieho predsedu odborovej organizácie spojov a po ich dôkladnom zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol a návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel pracovnú zmluvu č. XX/OKR/ ORPR/XXXX zo dňa 25.05.2004 na funkciu riaditeľ regionálneho poštového centra s miestom výkonu práce v Y., a to na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.03.2007 došlo k zmenám v obsahu pracovnej zmluvy, a to ohľadom druhu vykonávanej práce, podľa ktorej mal navrhovateľ pre odporcu vykonávať prácu vo funkcii vedúci odboru, s miestom výkonu práce Y.. Rozhodnutím Predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č.j. 6995/2008-LZ- ZMENY zo dňa 04.08.2009 došlo k zásadnej zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa, dňom 30.09.2009 sa zrušilo aj Regionálne poštové centrum Y., na ktorom dovtedy navrhovateľ vykonával prácu a vznikli
v užšom okruhu dovtedajšieho miesta výkonu práce navrhovateľa Oblastné riaditeľstvá pôšt Košice a Prešov. Odporca s navrhovateľom, v dôsledku uvedených organizačných zmien, rozviazal pracovný pomer výpoveďou dňa 16.09.2009 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu jeho nadbytočnosti - zrušenia jeho dovtedajšieho pracovného miesta a neprijatím ponúknutých voľných pracovných miest. Zamestnávateľ doručoval navrhovateľovi dňa 16.09.2009 písomné vyhotovenie výpovede, ktoré podľa ručne zapísaného záznamu, nachádzajúceho sa na zadnej strane originálu výpovede, navrhovateľ za prítomnosti dvoch pracovníčok odporcu odmietol prevziať. Výpovedná lehota začala plynúť od 01.10.2009 a skončila by 31.12.2009. Navrhovateľ písomne dňa 19.01.2010 oznámil svojmu zamestnávateľovi, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a nahlásil svoju pracovnú pohotovosť.
Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
V súlade s ustanovením § 77 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Citované zákonné ustanovenia upravujú hmotnoprávne podmienky platnosti jednostranného právneho úkonu zo strany zamestnávateľa - výpovede. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované príslušnými ustanovenia Zákonníka práce pre platnosť výpovede v zmysle citovaných zákonných ustanovení boli splnené. Sporné medzi stranami
nebolo, že vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru obsahovalo všetky formálne náležitosti takéhoto zamýšľaného prejavu vôle zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce, výpoveď bola daná písomne, skutkovo riadne vymedzená, navrhovateľ písomne oznámil odporcovi, že na ďalšom zamestnaní trvá a bola dodržaná zákonná prekluzívna lehota zo strany navrhovateľa na uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Sporné v štádiu prvostupňového, i odvolacieho konania tak zostalo, či možno výpoveď zo dňa 16.09.2009 považovať za doručenú vzhľadom na zákonnú domnienku účinkov doručenia v prípade, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce), ďalej či výpoveď bola podpísaná oprávnenou osobou, či povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce možno považovať za splnenú a napokon, či možno považovať výpoveď za platnú s ohľadom na povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov zamýšľanú výpoveď.
Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj dôvodmi odvolania, konštatuje, že pokiaľ ide o prvú námietku, spochybňujúcu platnosť výpovede zo dňa 16.09.2009 z dôvodu jej riadneho nedoručenia navrhovateľovi, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu, že z obsahu svedeckých výpovedí svedkýň U. C. a Y. U., referentiek personálneho oddelenia odporcu vyplynulo, že dňa 16.09.2009 prišli spoločne do kancelárie navrhovateľa s tým, že bola navrhovateľovi odovzdaná listina s názvom výpoveď, ktorá bola položená pred ním na stôl a Y. U. bol navrhovateľ požiadaný, aby ju podpísal, na čo navrhovateľ podľa zhodných svedeckých tvrdení oboch svedkýň odpovedal, že zatiaľ sa k tomu nevyjadruje, pretože sa obrátil písomne na generálneho riaditeľa Slovenskej pošty a očakával jeho odpoveď. Svedkyne zhodne vypovedali, že navrhovateľ bol Y. U. poučený, že aj keď výpoveď neprevezme, bude sa mať za to, že mu výpoveď bola riadne doručená. Takémuto priebehu nasvedčuje aj písomný záznam o odmietnutí prevzatia výpovede navrhovateľom zo dňa 16.09.2009, obsiahnutý na zadnej strane originálu výpovede, ktorý je podpísaný oboma svedkyňami. Odvolací súd poznamenáva, že tvrdenie navrhovateľa, že sa bližšie nezaujímal, z akého dôvodu za ním obe personalistky v ten deň prišli a že sa nepozrel ani len letmo na listinu, ktorú mu položili na stôl, vyznieva pre súd ako nepravdepodobné, rovnako ako jeho tvrdenie, že obe personalistky prišli s ním prejednať „bližšie nešpecifikované personálne veci“. Vychádzajúc potom z obsahu svedeckých výpovedí dvoch svedkýň, ako aj z písomného záznamu na výpovedi, je možné konštatovať, že nastali účinky doručenia výpovede dňa 16.09.2009, a to s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 vety poslednej Zákonníka práce.
Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj druhú námietku týkajúcu sa legitimity podpisu výpovede K.. R. S., riaditeľom Regionálneho poštového centra Y.. Z obsahu písomnej listiny „Podpisové oprávnenie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov OS- 03 Podpisového poriadku zo dňa 01.04.2009, verzia 4“, konkrétne oprávnenia uvedeného pod por. č. 3 tohto podpisového poriadku, vyplýva oprávnenie riaditeľa regionálneho poštového centra podpisovať pracovné zmluvy, vrátane zmeny a skončenia, odstúpenia od zmluvy zamestnancov v riadiacej pôsobnosti riaditeľa RPC (vrátane vedúcich odborov a vedúcich oddelení na organizačných jednotkách). Zo znenia tohto bodu je zrejmé, že pokiaľ sa skončenie pracovného pomeru v konkrétnom prípade týkalo zamestnanca v riadiacej pôsobnosti riaditeľa RPC, a to vrátane vedúceho oddelenia (ktorú pracovnú pozíciu navrhovateľ u odporcu vykonával), nemôže byť sporné, že v čase vyhotovenia výpovede, dňa 16.09.2009, mal K.. R. S., vtedajší riaditeľ Regionálneho poštového centra Y., oprávnenie podpísať výpoveď zamestnanca v jeho priamej riadiacej pôsobnosti. Neobstojí ani argument navrhovateľa, že dôvod výpovede sa týkal organizácie celej akciovej spoločnosti, nielen jej organizačnej zložky, a teda mal výpoveď podpisovať generálny riaditeľ Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica. Takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia a navyše odporuje interným smerniciam zamestnávateľa, presne a detailne upravujúcich pôsobenie a oprávnenie jednotlivých orgánov spoločnosti v rámci jej organizačnej štruktúry. Už len na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že výpoveď bola daná dňa 16.09.2009 a organizačná zložka Regionálne poštové centrum Y. bola zrušená od 30.09.2009.
Pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa, že si odporca vo vzťahu k nemu nesplnil riadne ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce, z obsahu spisu vyplývajú len tie skutočnosti, že bol vyhotovený Záznam z osobného prerokovania organizačnej zmeny a ponukového konania zo dňa 16.09.2009, v ktorom je formulárovo predtlačené, že zamestnávateľ ponúkol navrhovateľovi pracovné miesta uvedené v prílohe : Zoznam voľných pracovných miest. Obsiahnuté je v ňom ručne písané stanovisko zamestnanca, že ponúkané pracovné
miesta nezodpovedajú jeho kvalifikačným predpokladom a dlhoročným skúsenostiam. Z tohto záznamu však nevyplýva, aké konkrétne miesta boli navrhovateľovi ponúknuté, a z jeho obsahu vyznieva aj spornosť a neurčitosť vyjadrenia zamestnanca, ktorý svojim podpisom verifikoval zakrúžkované obe možnosti, že „Zamestnanec ponuku pracovného miesta prijíma/neprijíma“. Ani z obsahu svedeckých výpovedí a výpovedí účastníkov konania jednoznačne a nespochybniteľne nemal súd preukázané, ktoré konkrétne miesta a pracovné pozície boli konkrétne navrhovateľovi v rámci zoznamu voľných miest skutočne ponúknuté. Súd sa musí vysporiadať i so skutočnosťou, či nebola zo strany zamestnávateľa splnená ponuková povinnosť čisto len formalisticky, či ponúknuté pracovné miesta možno považovať za vhodné pre navrhovateľa, teda či zodpovedali ukončenému vzdelaniu, pracovným skúsenostiam, prípadne ďalším kvalifikačným predpokladom, ktoré navrhovateľ spĺňal a taktiež, či boli dodržané zo strany zamestnávateľa i ďalšie zásady ktoré je povinný vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom dodržiavať, konkrétne zásada rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Súd nevenoval žiadnu pozornosť argumentu navrhovateľa, že v danom čase boli jeho konkrétnym kolegom, ktorých mená, ponúknuté pracovné pozície a tarifné triedy presne a konkrétne uviedol v návrhu, ponúknuté pracovné miesta, ktoré spĺňali aj jeho kvalifikačné predpoklady a jemu ponúknuté neboli, naopak, jemu boli ponúkané pracovné pozície nevyžadujúce vysokoškolské vzdelanie a na skrátené úväzky. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ aj z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu zásadne a prednostne v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nie je namieste striktne trvať na doslovnom znení tohto zákonného ustanovenia, keďže v dôsledku organizačných zmien bola organizačná jednotka, v ktorej dovtedy navrhovateľ pracoval, zrušená. V danom konkrétnom prípade, vzhľadom na konštatované zrušenie organizačnej jednotky, by príliš striktná a zužujúca aplikácia tohto ustanovenia zrejme nenapĺňala dostatočne sledovaný účel tohto zákonného ustanovenia. O to skôr, pokiaľ navrhovateľ deklaroval svoju ochotu vykonávať vhodnú prácu aj inde (Prešov, Košice), nielen v mieste pôvodného výkonu práce a odporca vhodné pracovné pozície v týchto strediskách ponúkol iným pracovníkom. V tejto časti námietok odvolací súd konštatuje nedostatočné skutkové zistenia súdom prvého stupňa.
Odvolací súd napokon vyhodnotil ako neopodstatnenú aj poslednú námietku navrhovateľa, že výpoveď je neplatná s poukazom na ustanovenia § 17 ods. 2, § 74 a § 11 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, že nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov - príslušným odborovým orgánom. Z obsah spisu síce je zrejmé, že pri osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a pri ponukovom konaní bol prítomný aj Y. I., ako zástupca OZ SPOJE ZO Y. za odborovú organizáciu a bol vyhotovený záznam z pracovného rokovania s odborovým partnerom zo dňa 16.09.2009, ktorý je však opäť podpísaný Y. I., ako predsedom OZ SPOJE ZO Y., avšak odvolací súd zastáva názor, že odporcovi sa nepodarilo doposiaľ hodnoverne preukázať, že skutočne prebehlo vopred a riadne prerokovanie výpovede navrhovateľa s príslušnou odborovou organizáciou, nielen jej predsedom. Súd bude povinný venovať náležitú pozornosť argumentom navrhovateľa, že má vedomosť o tom, že dňa 16.09.2009 ani výbor základnej odborovej organizácie, ani členská schôdza odborovej organizácie nezasadali, a teda nemohli prijať stanovisko, ako výsledok prerokovania výpovede navrhovateľa kolektívnym orgánom, akým nesporne odborová organizácia je, a ktoré stanovisko by následne mohol tlmočiť odporcovi už len predseda odborovej organizácie. Zo svedeckej výpovede samotného Y. I. nevyplýva, že by bola výpoveď navrhovateľa prerokovaná v kolektívnom orgáne odborovej organizácie. Svedok Y. I. na pojednávaní dňa 15.11.2011 uviedol, že nevie s istotou povedať, či bol oslovený, aby sa odbory výpoveďou navrhovateľa zaoberali a nevie ani uviesť, aká bola odpoveď odborov, či bolo súhlasné stanovisko, či záporné. Takáto neurčitosť výpovede tohto svedka nasvedčuje argumentom navrhovateľa, že odborová organizácia neprerokovala jeho výpoveď, ako kolektívny orgán. Súd si nevyžiadal od tohto svedka, ako vtedajšieho predsedu odborovej organizácie zápisnicu z prerokovania odborov výpovede navrhovateľa, ani nežiadal predložiť písomnú žiadosť, ktorou sa mal odporca na odborovú organizáciou obrátiť so žiadosťou o prerokovanie výpovede navrhovateľa, a to ani napriek tomu, že svedok na pojednávaní uviedol, že si všetky takéto žiadosti archivuje a na požiadanie súdu je schopný túto listinu predložiť. Súd tak nemal v čase meritórneho rozhodovania preukázané, že skutočne bola splnená podmienka povinnosti zamestnávateľa vopred výpoveď zamestnanca s odborovou organizáciou prerokovať. Navyše, súd mal venovať náležitú pozornosť aj záväzku zamestnávateľa obsiahnutého v bode 4. 4.2 písm. n/ Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2009 až 2011, v zmysle ktorého sa zamestnávateľ zaviazal prerokovať s príslušným odborovým orgánom skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien a racionalizačných opatrení najneskôr 1 mesiac pred daním výpovede uvoľňovaným zamestnancom. Pokiaľ rozhodnutie Predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č.j. 6995/2009- LZ-
ZMENY bolo prijaté dňa 04.08.2009, mal odporca dostatočný časový predstih naplniť svoj záväzok vyplývajúci mu z platnej kolektívnej zmluvy. Je z hľadiska skúmania naplnenia zákonných podmienok a predpokladov platnosti výpovede zo dňa 16.09.2009 relevantná skutočnosť, že v totožný deň bola údajne splnená ponuková povinnosť odporcu a taktiež bola výpoveď „vopred“ prerokovaná s odborovou organizáciou v ten istý deň. Zákon celkom zjavne, pokiaľ sleduje cieľ zabezpečiť ochranu práv zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, nesleduje pre naplnenie jednotlivých podmienok z jeho ustanovení vyplývajúcich ich splnenie len čisto formalisticky. Súd by zrejme z hľadiska hodnovernosti tvrdenia odporcu, že bola výpoveď navrhovateľa vopred prejednaná odborovou organizáciou, mal venovať pozornosť aj vyjadreniu svedkyne Y. U., obsiahnutej na č.l. 140 spisu, ktorá celý mechanizmus žiadania o prerokovanie popísala tak, že v ten istý deň ako bola daná výpoveď, žiadala o jej prerokovanie odborovou organizáciou, pričom „predseda odborovej organizácie sedí vedľa nej, takže tam nebol problém urobiť aj písomnosť“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje opätovne na záväzok prijatý zamestnávateľom a obsiahnutý v platne uzatvorenej kolektívnej zmluve, konkrétne v čl. 7 bodu 7.7, kde je definovaný pojem „prerokovanie“, pričom pod týmto pojmom sa rozumie „účelové stretnutie zástupcov zamestnávateľa a zástupcov príslušného odborového orgánu, ako výmena názorov a dialóg zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť dohodu. Stanoviská strán sa zaznamenajú v zápise. Písomné podklady k prerokovávanej veci sa predložia druhej zmluvnej strane najmenej tri dni pred prerokovaním“. Odporca zjavne žiadne z citovaných záväzkov vyplývajúcich mu z kolektívnej zmluvy a obsiahnutých v bode 4. 4.2 písm. n/ a v čl. 7 bodu 7.7 v prípade výpovede navrhovateľa nesplnil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a spochybnenie doposiaľ zisteného skutkového stavu ohľadom námietok navrhovateľa spochybňujúcich platnosť výpovede z dôvodu, že si zamestnávateľ nesplnil riadne vo vzťahu k nemu ponukovú povinnosť a z dôvodu, že nebolo preukázané hodnoverne, že skutočne bola vopred výpoveď navrhovateľa prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou, sa javí ako potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, pretože doposiaľ zistený skutkový stav je nepostačujúci pre meritórne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.