Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200547 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012200547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa X. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. XXX, toho času u ÚVTOS a ÚVV, Mierové nám. 1, 019 17 Ilava proti odporcovi správnemu orgánu Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 2N 1084/12 zo dňa 14. mája 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp. zn. 2N 1084/12 zo dňa 14. mája 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Správny orgán v záhlaví uvedeným rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa navrhovateľ naňho obrátil s občiansko-právnou vecou 10. apríla 2012 a na posúdenie, jeho žiadosti si správny orgán vyžiadal uznesenie Okresného súdu Piešťany z 9. októbra 2010 č. k. 5C/251/2009 a Krajského súdu Trnava zo dňa 24. októbra 2011 č. k. 11Co/178/2010, dovolanie žiadateľa zo dňa 18. novembra 2011, rozúčtovanie pracovnej odmeny žiadateľa od 10. 2011 do 03.2012. Žiadateľ v žiadosti opísal okolnosti sporu. Odporcovi z predložených dokladov vyplynulo, že navrhovateľ sa na Okresnom súde Piešťany domáhal priznania náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 320,60 Eur a 20 000.-Eur proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 5C/251/2009 zo dňa 9. októbra 2010 žiadosti navrhovateľa nevyhovel. Odôvodnil to tým, že nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že v časti žaloby o nemajetkovú ujmu sa jedná o svojvoľné uplatňovanie práva a v časti zaplatenia majetkovej ujmy vo výške 320,60 Eur súdny poplatok predstavuje 19.-Eur, ktorú sumu je navrhovateľ schopný uhradiť. Na základe odvolania navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie Krajským súdom v Trnave rozhodnutím zo dňa 24. októbra 2011 č. k. 11Co/178/2010 potvrdené zo správnych dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal navrhovateľ v zákonnej lehote dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom a dovolanie podal najmä z dôvodov uvedených v § 237 písm. c) (účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený) a písm. f) (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) O. s. p.. Odporca ďalej dôvodil tým, že v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by spôsobilosť navrhovateľa na právne úkony bola obmedzená, alebo že by bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a preto nie je možné konštatovať, že nemal v konaní procesnú spôsobilosť. K ďalšiemu dovolaciemu dôvodu uviedol, že navrhovateľ ho založil na tom, že nemá z čoho zaplatiť súdne poplatky, a preto súdy tým, že ho od platenia súdnych poplatkov neoslobodili, mu takým postupom odňali možnosť konať pred súdom. Podľa právnej teórie sa vadou konania, ktorá spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom vo všeobecnosti rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní, sťaží alebo odníme realizácia tých procesných práv, ktorému mu priznáva Občiansky súdny poriadok. Ďalej v odôvodnení uviedol, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR § 237 písm. f) O. s. p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p., lebo ním súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka. Uznesenie zo dňa 24. októbra 2011, v ktorom sa Krajský súd v Trnave stotožnil so záverom Okresného súdu Piešťany, že žiadateľ nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno považovať za postup súdu, ktorým sa žiadateľovi odňala možnosť konať pred súdom. O odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Na základe toho odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dovolanie žiadateľa zo dňa 18. novembra 2011 proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. októbra 2011 sp. zn. 11Co/178/2010 nie je prípustné. Z toho dospel k záveru, že vo veci, ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a tým žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z týchto podmienok má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, a preto jeho žiadosti o poskytnutie nebolo vyhovené. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku poukázal na to, že je pozbavený osobnej slobody a v čase, kedy nebol oslobodený od súdnych poplatkov ako aj v čase podania opravného prostriedku bol síce zaradený do práce, avšak z pracovnej odmeny väzňa sa 55% strháva na trovy výkonu rozhodnutia a po vykonaní ďalších zrážok zostane zákonom definované vreckové, ktoré väzňovi musí byť vyplatené vo výške 12% z pracovnej odmeny. To znamená, že zo 100.- Eur, to je 12.-Eur. Väzeň, ktorý je zaradený do práce, si musí veci osobnej potreby hradiť sám, čo znamená aj hygienické potreby a po zaplatení týchto nákladov, väzňovi nezostane nič. Z toho je podľa navrhovateľa nesporné, že nemal žiadne finančné prostriedky na to, aby zaplatil súdne poplatky. Poukázal tiež na rôznu rozhodovaciu prax súdov, s ktorou sa vo svojich veciach stretol, pretože za tých istých podmienok súdy rozhodli aj tak, že bol oslobodený od súdnych poplatkov a aj tak, že od súdnych poplatkov oslobodený nebol. Konkrétne vymenoval prípady, kedy ho súdy oslobodili a prípady, kedy ho súdy neoslobodili od platenia súdnych poplatkov. V prípadoch, kedy mu bolo vyhovené až odvolacím súdom, tak odvolacie súdy vytýkali prvostupňovým súdom práve to, že brali do úvahy iba výšku mzdy a nie zrážky, ktoré sa odsúdenému z tejto mzdy vykonávajú a teda nebrali do úvahy reálnu sumu, ktorú odsúdený dostáva k užívaniu. Tiež vytýkali súdu prvého stupňa, že vychádzal zo sumy, ktorú mal odsúdený na účte, avšak 96.-Eur je čiastka, ktorá je určená pre odsúdeného na čas po prepustení z väznice, a ktorou nemôže počas výkonu trestu nakladať ani väznica ani väzeň. Podľa navrhovateľa je nespochybniteľné, že z finančného hľadiska a majetkového hľadiska je osobou, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Ďalej vo svojom návrhu navrhovateľ poukázal na to, ako v týchto jeho veciach súdy, v ktorých mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, posudzovali splnenie druhej podmienky na oslobodenie a to, že nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovania práva. Súdy, ktoré mu nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov, pritom tak urobili za úplne totožných podmienok ako tie, ktoré mu oslobodenie priznali. To bol dôvod, pre ktorý podal vo všetkých týchto veciach dovolanie a je vecou Najvyššieho súdu, aby rozhodol, či má byť oslobodený od platenia súdnych poplatkov alebo nie. Poukázal na to, že v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, ktorého nemá z čoho zaplatiť, a preto požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci, keďže od 1. januára 2012 tak môže urobiť len on. Navrhovateľ napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože správny orgán nevysvetlil z čoho má žiadateľ zaplatiť súdny poplatok, keďže nemá žiadne peniaze. Ďalej nesprávnosť rozhodnutia videl v tom, že v prípade dovolania nejde o spor ale o vyčerpanie opravného prostriedku, na základe ktorého má Najvyšší súd SR posúdiť správnosť a zákonnosť rozhodovania súdov nižších stupňov. Uviedol, že podľa zákona o Ústavnom súde ako aj podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je sťažovateľ povinný vyčerpať všetky opravné prostriedky pred tým, ako sa obráti na Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva. Ak odporca neustanoví advokáta pre dovolacie konanie, znemožní navrhovateľovi nielen podať dovolanie ale dôjde aj k porušeniu základného ľudského práva podľa Dohovoru a to práva vyčerpať opravný prostriedok. Poukázal na to, že nejde z jeho strany o svojvoľné uplatňovanie práva. Je to jasne preukázané tým, že rozhodnutia, ktoré vo svojom opravnom prostriedku citoval, sú rozhodnutia ktorými mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu V. ÚS/305/09 a tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v jeho sťažnosti 31827/02, z ktorých je zrejmé, že vzhľadom na okolnosti, v akých sa navrhovateľ nachádza, je preukázané, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdnych poplatkov, a preto musí byť od nich oslobodený a musí mu byť ustanovený advokát. Poukázal tiež na to, že odporca nemôže prejudikovať rozhodnutie súdov a jeho názor je predčasný a irelevantný. Dôvod, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, a to že dovolanie v jeho veci nie je prípustné, je nesprávny. Dovolanie je prípustné vtedy, keď sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a tak, ako už rozhodli vnútroštátne súdy ako aj Európsky súd pre ľudské práva, neoslobodením od platenia súdnych poplatkov bolo navrhovateľovi odňaté právo na prístup k súdu. Poukázal tiež na to, že ak súdy rozhodli tak, že navrhovateľovi najprv musí byť ustanovený advokát, aby mohol návrh, teda žalobu opraviť a doplniť, a až potom môže byť posúdené, či ide o dôvodne podanú žalobu a takisto je to vo vzťahu k dôkazom, skôr ako sa prejednajú, nie je možné posúdiť ich dôvodnosť alebo nedôvodnosť. Uviedol, že v jeho prípade súdy rozhodli o neúspešnosti sporu pred tým, ako mu bolo umožnené predložiť dôkazy. Tým mu znemožnili prejednať jeho vec pred súdmi a tým mu odňali prístup k súdu. Tiež mu neposkytli právnu pomoc ustanovením advokáta, ktorý by jeho nekvalifikovaný návrh opravil a doplnil. Z toho vyvodil navrhovateľ záver, že nebol vôbec zastúpený, a preto je dovolanie prípustné aj podľa § 237 písm. c) a písm. f) O. s. p.. Poukázal tiež na to, že svojho práva sa nemôže domáhať novou žalobou na súde, pretože by už išlo o premlčaný nárok. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Centra, alebo ho zmenil. Krajský súd v Banskej Bystrici akú súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 a § 250m ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na základe súhlasu oboch účastníkov konania (§ 250f O. s. p.) a v súlade s § 250q ods. 1 O. s. p. sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s obsahom správneho spisu od podanej žiadosti navrhovateľa až po napadnuté rozhodnutie. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ doručil Centru 10. 04. 2012 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Odporca v rámci správneho konania požiadal o súčinnosť súdy a zaobstaral si rozhodnutie tak prvostupňové ako aj druhostupňové, ktorým žiadateľovi nebolo vyhovené v súdnom konaní o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov ako aj dovolanie doručené Okresnému súdu Piešťany 24. 11. 2011. Ďalej si zaobstaral potvrdenie o výške príjmov žiadateľa. Napadnutým rozhodnutím nevyhovel žiadosti s odôvodnením tak, ako je uvedené na čl. 1 a 2 tohto rozsudku. Podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva. Z citovaných ustanovení zákona však vyplýva, že odmietnuť žiadosť možno len vtedy, keď nie sú splnené podmienky, pričom jednou z týchto podmienok je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nestačí teda, že nie je možné vylúčiť, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, treba dospieť k záveru, že v danom prípade žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pričom v jeho prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Zákon zároveň v citovanom § 8 uvádza rozsah posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu pre účely rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí právnej pomoci Centrom. Odporca sa v tomto prípade daným ustanovením neriadil, nakoľko, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmú bezúspešnosť sporu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci podľa týchto kritérií neposudzoval. Vychádzal z toho, že rozhodnutím súdu o tom, že sa žiadosti účastníka konania o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovuje, nie je možné zasiahnuť do práva na prístup k súdu a spravodlivé konanie, a preto nie je možné, aby bolo úspešné dovolanie podľa § 237 písm. f) O. s. p.. Súd poukazuje na rozhodnutia NS SR, ktoré práve vyhoveli dovolaniu proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené oslobodeniu od zaplatenia súdneho poplatku z dôvodu, že takýmto rozhodnutím je možné porušiť práva účastníka na prístup k súdu a teda je dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.. Podľa rozhodnutia NS SR 6Cdo 16/2012 „odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdov o tejto otázke nie je správny. V zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má každý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto, aj keď zákon stanovuje povinnosť uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdnom konaní, súčasne upravuje okolnosti, za ktorých možno túto povinnosť odpustiť. Nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môže byť účastníkovi znemožnené právo na súdnu ochranu a teda môže mu byť odňatá možnosť konať pred súdom“. Pritom nejde o ojedinelé rozhodnutie pozri napr. aj rozhodnutia NS SR 4Cbo/239/2009 zo dňa 29. septembra 2009, 6Cdo 118/2011 zo dňa 12. 10. 2011, 2M Cdo 5/2011 zo dňa 29. 03. 2012, 4M Cdo 22/2010 zo dňa 29. marca 2011. Je to v takých prípadoch, keď napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je založené alebo nebolo zistené, že tieto dôvody teda oslobodenie od súdnych poplatkov nie sú dané alebo je inak nesprávne. Z uvedeného vyplýva, že aj rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, môže byť porušené právo účastníka na prístup k súdu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvod, z ktorého odporca vyvodil záver o tom, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva, neobstojí. Pre bezúspešné uplatňovanie práva možno zamietnuť žiadosť len v takom prípade, keď je daná jeho zrejmosť. Záveru, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva, chýba logika. Logické je, že nemožno vylúčiť neúspešnosť uplatňovania práva. To však nestačí na odmietnutie žiadosti. Naopak, ak je bezúspešnosť uplatňovania práva zrejmá, to znamená jednoznačná, nepochybná, logický je len taký záver, že ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie preskúmal len výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní a posudzovaním oprávnenosti či neoprávnenosti dovolania podaného navrhovateľom sa nezaoberal, nakoľko predmetom tohto konania bolo výlučne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu. Súd skúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktoré smerovali voči nezákonnosti rozhodnutia odporcu. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia v rozpore so zákonom, a preto ho podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. zrušil a vec vrátil odporcovi podľa 250q ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie. Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 250b ods. 3 O.s.p.) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, trojmo na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p..