Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200251 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6013200251.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., t. č. ÚVTOS a ÚVV, Mierové nám. č. 1, 019 17 Ilava proti odporcovi-správnemu orgánu Centru právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova č. 3, 911 01 Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Centra právnej pomoci, Kancelária Trenčín sp. zn. 2N 753/2013 zo dňa 17. januára 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Centra právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín sp. zn. 2N 753/2013 zo dňa 17. januára 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím uvedeným v záhlaví rozsudku nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci „žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu“. Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že: Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle citovaných právnych noriem s poukazom na vyslovený názor Ústavného súdu SR v danej veci zastáva názor, že rozhodovanie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi podľa ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení uvedeného zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny charakter, z ktorých dôvodov posudzovania konania a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o uložení disciplinárneho trestu pri výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. marca 2012, sp. zn. 6Sžo/53/2011). Ďalej poukázal na § 40 a § 52 zákona o výkone trestu, ďalej na to, že podľa zákona podľa výkonu trestu v znení platnom od 1. apríla 2008 sa na disciplinárne konanie nevzťahuje správny poriadok a tiež na § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a § 250d ods. 3 O. s. p. s tým, že z týchto citovaných ustanovení zákona a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci dospel k záveru, že vec s ktorou sa žiadateľ na odporcu obrátil, nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy. Disciplinárne tresty ukladané podľa § 52 ods. 3, písm. a) až f) zákona o výkone trestu predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej právomoci žalovaného, ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného zo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva. Potom dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má za následok, že právnu pomoc poskytnúť nemožno. Z tohto dôvodu, že žiadateľ nesplnil podmienky, jeho návrhu nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ podaním zo dňa 22. 01. 2013. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí ani s jedným argumentom, ktorý centrum právnej pomoci vo svojom rozhodnutí uviedlo a odvolanie podáva pre nezákonnosť a protiprávnosť rozhodnutia. Žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie a vec vrátil centru na ďalšie konanie. Navrhovateľ ani na výzvu súdu nedoplnil dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a uviedol, že v konaniach 28Sp/16/2012-19 a 24Sp/8/2013-25 súd už rozhodol, že rozhodnutia CPP sú nezákonné v tom, že navrhovateľovi nebol priznaný nárok na právnu pomoc, čím mu bolo odňaté právo na prístup k súdu, na opravný prostriedok, právo na právnu pomoc atď. Ďalej, že súdy sa opierali vo svojich rozhodnutiach o konkrétne ustanovenia zákonov, rozhodnutí Najvyššieho súdu a ESĽP. Ak by použil rovnaké odôvodnenie, písal by dvakrát to, čo už súdy vyslovili. Ďalej uviedol, že ak je to možné, tak by odôvodnil svoje odvolanie vyššie uvedenými rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici a obsahom ich odôvodnenia. Súd prejednal vec so súhlasom účastníkov bez nariadenia pojednávania a pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s napadnutým rozhodnutím, opravným prostriedkom, podanou žiadosťou doručenou centru 31. 11. 2012. Súd v súlade s pokynom Najvyššieho súdu SR v uznesení 7Sžo/20/2014, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci, vyžiadal spis 13S/124/2012 z Krajskej prokuratúry Trenčín a oboznámil sa s jeho obsahom. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že navrhovateľ žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 31. 11. 2012 žiadal o poskytnutie právnej pomoci v rámci prebiehajúceho súdneho konania 13S/124/2012 na Krajskom súde v Trenčíne, v ktorom vystupuje ako navrhovateľ. Ďalej z predloženej fotokópie návrhu doručeného Krajskému súdu v Trenčíne 21. 9. 2012 súd zistil, že podal návrh na zrušenie rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, Mierové nám. 1, Ilava o potrestaní žalobcu v konaní č. 138953/4-2012 vydaného 22. 8. 2012 zo dňa 17. 8. 2012. Súd zo spisu Krajského súdu v Trenčíne 13S/124/2012 zistil, že tento bol na základe právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2013 6Sžo/63/2012 postúpený Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu P. G., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava proti Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 138953/4-2012 zo dňa 22.augusta 2012 rozhodol tak, že konanie zastavil. V predmetnej veci žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (pedagóg OVT Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava), ktorým mu bol 17.augusta 2012 uložený podľa § 52 ods. 3, písm. e) zákona č. 475/2005 Z. z. disciplinárny trest umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní za porušenie § 40 písm. d) zák. č. 475/2005 Z. z.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval, či napadnuté rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 3, písm. e) zákona o výkone trestu, za ktorý mu bol uložený disciplinárny trest - umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní - podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.. Dospel k tomu, že disciplinárne tresty ukladané podľa § 52 ods. 3, písm. a) až písm. f) zákona o výkone trestu predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnych právomocí, ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody, ako jedného zo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva. Orgánom prokuratúry je podľa § 18 ods. 1 zákona č. 152/2001 Z. z. o prokuratúre zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa zákona č. 475/2005 Z. z.. Rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava o uložení disciplinárneho trestu navrhovateľovi podľa § 52 ods. 3, písm. e) zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné ho považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, pretože ide o výlučnú právomoc vyplývajúcu pre žalovaného zo zákona o výkone trestu a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol navrhovateľovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku. Súd preto konanie zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky toto rozhodnutie uznesením sp. zn. 6Sžo/63/2012 zo dňa 27. februára 2013 zmenil tak, že konanie zastavil a po právoplatnosti vec postúpil Krajskému prokurátorovi Krajskej prokuratúry Trenčín a v ostatnej časti potvrdil. Stotožnil sa s rozhodnutím krajského súdu, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté žalobou nemôže byť predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože je vecne správne. Avšak ak súd rozhodne o zastavení konania pre nedostatok právomoci, je potrebné v prípade existencie iného príslušného orgánu na konanie, aby bola vec postúpená tomuto orgánu na konanie a rozhodnutie, a preto rozhodnutie zmenil tak, že sa vec postúpi príslušnému orgánu. Rozhodnutie odôvodnil aj tým, že sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť sa domáhať ochrany svojich práv odkazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa najvyššieho súdu rozhodnutie odporcu nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúceho súdnemu prieskumu v zmysle § 244 a nasl. O. s. p.. Z právnych noriem citovaných vyššie (článok 149 a 151 Ústavy Slovenskej republiky, § 2, § 3 ods.1, 2, § 18 ods. 1,2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) vyplýva, že nad zákonnosťou postupu a rozhodnutia odporcu dozerá príslušný prokurátor. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na článok 149 Ústavy Slovenskej republiky ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy s tým záverom, že rozhodnutie žalovaného vydávané podľa zákona č. 475/2005 Z. z. v disciplinárnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k uvedenému tým, že nie je daná právomoc správnych súdov a jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, krajský súd postupoval správne, keď konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd dal do pozornosti aj to, že právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia odporcu, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní podľa zákona č. 475/2005 Z. z. a ktoré nadobudlo právoplatnosť. V zmysle § 31 o zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutie orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonávať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných predpisov výlučne príslušné iné orgány. Odvolací súd teda dospel k tomu, že bola daná právomoc Krajskej prokuratúry Trenčín na ďalšie konanie. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Ako je bližšie uvedené na č.l. 3, 4 a 5 tohto rozhodnutia súd zo spisu Krajského súdu v Trenčíne 13S/124/20l2 zistil, že žalobca sa v súdnom konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, pre preskúmanie ktorého súdu chýbala právomoc konať a rozhodnúť. Krajský súd v Trenčíne v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto toto konanie zastavil a vec bola odstúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Z toho vyplýva, že žalobca v preskúmavanom správnom konaní žiadal poskytnutie bezplatnej právnej pomoci na zastupovanie v súdnom konaní vedenom pred Krajským súdom Trenčín č. k. 13S/124/2012, ktoré označil vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, v ktorom súd nemal právomoc konať. Odporca preto vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v danom prípade zo strany navrhovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že navrhovateľ žiadal žiadosťou doručenou odporcovi 30.11.2012 o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi o pomoc na zastupovanie v prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 13S/124/2012 na Krajskom súde Trenčín vo veci preskúmania zákonnosti a správnosti väzenského disciplinárneho potrestania. Súd z obsahu uvedeného spisu vytvoreného na základe navrhovateľom podanej žaloby zistil, že konanie o jeho návrhu bolo zastavené právoplatným rozhodnutím práve z dôvodu, že súd nie je oprávnený preskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľom podaná žaloba bola preto zrejme bezúspešným uplatňovaním práva, kedy zákon nepriznáva právo na bezplatnú právnu pomoc osobe v materiálnej núdzi. Z citovaného § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je nepochybné, že bezplatnú právnu pomoc možno poskytnúť len vtedy, keď žiadateľ nežiada takú právnu pomoc, ktorá sa vyznačuje tým, že je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva. V danom prípade odporca svoje rozhodnutie oprel o odôvodnenia uznesenia o zastavení konania Krajského súdu v Trenčíne a o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, pričom odcitoval z odôvodnenia uznesenia NS SR 6Sžo/53/2011. V čase vydania rozhodnutia teda odporca nemal pochybnosť o tom, že navrhovateľ žiadal právnu pomoc na zastupovanie v konaní na súde, pričom súd nebol oprávnený o takej veci konať a rozhodnúť. Odporca túto skutočnosť správne právne posúdil ako zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na riadnom zistení rozhodnutých skutočností a na ich správnom právnom posúdení. Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 1 O. s. p. potom, ako nezistil jeho nezákonnosť z dôvodov uvedených v odvolaní, potvrdil. Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.