Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/140/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201215 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201215.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: ARIES, spol. s r.o., Železničná č. 93, 050 01 Revúca, IČO: 36 046 108, zast. ATTORNEYS GROUP, s.r.o., Kláry Jarunkovej č. 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 836 998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovovova č. 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1020501/1/1153473/2012/5098 zo dňa 06. septembra 2012, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca, vydal dňa 18.04.2012 dodatočný platobný výmer č. 9616301/5/19366/2012, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 zo sumy 71.026,46 Eur na sumu 12.456,16 Eur a rozhodol, že neodpočítaná časť nadmerného odpočtu v sume 6.800,46 Eur bude vrátená podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH do10 dní od skončenia kontroly. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, dňa 06.09.2012 vydal rozhodnutie č. 1020501/1/1153473/2012/5098, ktorým dodatočný platobný výmer potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá začala 11.11.2011 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011, ktoré žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr fa. č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 vystavenej Revúckou rozvojovou, a.s. ako predávajúcim, za dodanie hmotného majetku a zdravotníckej techniky, na sumu 427.379,52 Eur (z toho DPH 71.229,92 Eur) a fa. č. FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 vystavenej Revúckou rozvojovou, a.s. ako predávajúcim, za dodanie drobného hmotného majetku, na sumu 6.924,- Eur (DPH 1.154,- Eur), pričom na základe zistení správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z časti fa. č. FV 11/024 z nákupu CT - INJEKT - MMG (DPH 13.248,046 Eur) a Rőntgen - SKIA DIG. - C SIREMOBIL (DPH 45.322,252 Eur), a to na základe záverov miestneho zisťovania v Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., kde bola zdravotnícka technika fyzicky umiestnená. Konštatoval, že k prevodu ekonomického vlastníctva nedošlo, pretože Revúcka rozvojová, a.s. nedisponovala predmetným majetkom v čase, keď vystavila faktúry za dodanie tovaru pre žalobcu, t.j. nemohla previesť ekonomické právo nakladať s majetkom ako vlastník na iný daňový subjekt, pretože nebola schopná zabezpečiť výkon tohto práva. Žalovaný pri rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení, že Revúcka rozvojová, a.s. mala predať žalobcovi zdravotnícku techniku kúpnou zmluvou č. 030-ZML zo dňa 30.06.2011, avšak v zmysle článku IV. nadobudnutie vlastníckeho práva v bode 4.1. je uvedené, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmetu kúpy okamihom jeho odovzdania, preto nadobúdajúci mohol nadobudnúť vlastníctvo k tovaru len jeho odovzdaním, k čomu došlo až dňa 30.03.2012. Konštatoval, že neboli splnené zákonné (§ 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 133 Občianskeho zákonníka), ani zmluvné (čl. IV, bod 4.1.) podmienky nadobudnutia tovaru. Preto sa žalobca nemohol správať ako vlastník veci v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka a § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zohľadnil tiež skutočnosť, že Revúcka rozvojová, a.s. prenajímala predmetnú zdravotnícku techniku Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. (dnes Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca) nájomnou zmluvou č. 12/07 a č. 14/2008, pričom nájomný vzťah trval do 31.08.2011. Zohľadnil skutočnosť, že Revúcka rozvojová, a.s. vystavila faktúry č. FV 11/027 zo dňa 13.07.2011, fa. č. FV11/029 zo dňa 13.07.2011, fa. č. FV 11/030 zo dňa 01.08.2011 a fa. č. FV 11/032 zo dňa 01.08.2011, ktorými fakturovala nájomné Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. za prenájom hmotného majetku - zdravotníckych prístrojov za obdobie júl 2011 a august 2011, čo potvrdzuje skutočnosť, že k odovzdaniu zdravotníckej techniky nedošlo a vlastníkom prístrojov bola naďalej spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s.. Predložením zmluvy č. 030-ZML a faktúr od platiteľa Revúcka rozvojová, a.s. za dodanie predmetného majetku žalobca len deklaroval uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH. Skutočnosť, či mu vzniklo právo odpočítať daň z prijatého tovaru, musí byť v zmysle § 49 preukázaná vznikom daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný konštatoval, že ak k dodaniu tovaru nedošlo, žalobcovi nevzniklo právo na predmetné odpočítanie dane a svojim konaním daňový subjekt porušil uvedené ustanovenia zákona. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu žalobca, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí daňových orgánov vydaných v oboch stupňoch a to podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p.. V žalobe namietal najmä: 1/ Nesprávne právne posúdenie veci, čo odôvodňoval tým, že fyzické disponovanie s vecou v čase prevodu nie je zákonnou podmienkou možnosti vlastníka previesť vlastnícke právo. Spôsob prevzatia dispozície novým vlastníkom nad vecou zákon neurčuje. Od momentu prevodu môže vlastník vykonávať svoje oprávnenia v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, t.j. okrem iných aj vec ponechať na akomkoľvek mieste, alebo premiestniť. 2/ Vyčítal daňovým orgánom, že nesprávne hodnotili skutočnosť, že Revúcka rozvojová, a.s. fakturovala nájomné Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. za mesiace júl 2011 a august 2011 ako dôkaz o neexistencii dodania tovaru. Žalobca nájomné za toto obdobie refakturoval, čo bolo podkladom daňového priznania za III. štvrťrok 2011. Žalobca súhlasil s umiestnením vecí u nájomcu do 31.08.2011, t.j. do ukončenia výpovednej doby. Predávajúci, vtedajší vlastník, vypovedal nájom, pretože nájomca neplnil zmluvné povinnosti, čo považoval za opatrenia eliminujúce ďalšie neuhradené pohľadávky a vznikajúcu škodu. 3/ Tvrdil, že žalobca prevzal predmet kúpy 29.06.2011, a to konateľom žalobcu Ing. I. pri osobnej kontrole hmotného majetku a zdravotníckej techniky v priestoroch Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o.. Vytýkal daňovým orgánom, že nezohľadnili osobitú povahu prevádzaných hnuteľných vecí, pri ktorých priame odovzdanie nebolo možné. 4/ Poukázal na rozsudok prvej komory Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08.11.2012 vo veci Daňové riaditeľstvo SR proti PROFITUBE spol. s r.o. a vytýkal daňovým orgánom, že sa odklonili od judikatúry Súdneho dvora ohľadom aplikácie článku 5 odsek 1 šiestej smernice, v zmysle ktorej je potrebné pojem dodanie tovaru vykladať extenzívne, teda tak, že tento pojem v sebe zahŕňa všetky prevody hmotného majetku, ktoré oprávňujú druhú stranu k faktickému nakladaniu s týmto majetkom, ako keby bola vlastníkom tohto majetku. 5/ Rozhodnutie žalovaného považuje za založené na pochybnostiach a vlastných úvahách správcu dane. Nesprávny právny záver vychádza z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Rozhodnutie žalovaného tiež považuje za nepreskúmateľné. 6/ Vytýkal daňovým orgánom, že sa nezaoberali skutočnosťou, či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť. Bez zistenia tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť ani záver o tom, či pri tomto tovare vzniklo právo daň odpočítať alebo nie. Tvrdil, že postupom daňových orgánov bol porušený princíp neutrality a proporcionality. Považuje za neprijateľný taký nastolený stav, keď by správca dane daňovú povinnosť na jednej strane (Revúcka rozvojová, a.s.) uznal (uplatňoval) a právo odpočítať daň na druhej strane (žalobca) neuznal (odpočet znížil). 7/ Namietal nesprávny postup a nerešpektovanie zásad daňového konania, nakoľko žalobca nebol informovaný o vykonaní miestneho zisťovania Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2011, v dôsledku čoho sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam štatutárnej zástupkyne C.. Y. P.. Tvrdil, že štatutárna zástupkyňa mala byť v rámci daňového konania vypočutá ako svedok. Nesprávnym postupom žalovaného mu bolo odopreté právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. d/, e/, f/ zákona č. 511/1992 Zb.. 8/ Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/47/2007 zo dňa 21.11.2007 a v súvislosti s ním namietal nesprávny postup správcu dane, ktorý po vyhotovení protokolu po ukončení daňovej kontroly už neakceptoval a v odôvodnení dodatočného platobného výmeru sa nevysporiadal s vyjadreniami žalobcu k protokolu uvedenými v zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 11.04.2012. 9/ Namietal neopodstatnenú požiadavku daňových orgánov preukázať žalobcove tvrdenia v daňovom priznaní odôvodňujúce uplatnenie odpočítania dane aj o následné faktické preukázanie, nakoľko zákon takúto požiadavku nezakotvuje. Tvrdil, že kúpnou zmluvou a dodávateľskými faktúrami dostatočne preukázal, že došlo k riadnemu prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku, aj k právu nakladať s majetkom ako vlastník a teda boli preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie odpočítania dane. Záver žalovaného je v rozpore nielen so zákonom č. 511/1992 Zb. a zákonom č. 222/2004 Z.z., ale aj s článkom 2 odsek 2 Ústavy SR. Žalovaný nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako ho vykonať mal a mohol, aby odstránil všetky pochybnosti, a aby následne mohol vydať rozhodnutie, ktoré by sa bez ďalších pochybností zakladalo na dôslednom poznaní skutkového stavu. Žalovaný v stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Zdôraznil, že splnenie zákonnej podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov, v danom prípade kúpnej zmluvy a faktúr, ale tieto doklady musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť, čo sa v tomto prípade nestalo. Ani následná refakturácia nájomného za mesiac júl a august 2011 Revúckej rozvojovej, a.s., nie je dôkaz, že žalobca nadobudol predmetný tovar ako vlastník v čase vykonania odpočítania dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011. Na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí vecí Nemocnica s poliklinikou, n.o., odovzdala zdravotnícku techniku žalobcovi až dňa 30.03.2012. Tvrdenie C.. I., konateľa žalobcu, že sa zúčastnil kontroly predmetu kúpy a prevzal predmet kúpy dňa 29.06.2011 je v rozpore so skutočnosťou, že prenájom zdravotníckej techniky fakturovala spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s., Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., za júl 2011 a aj august 2011. Navyše, pokiaľ by bol C.. I. v priestoroch nemocnice, informoval by o tom štatutárneho zástupcu. Vec riešená rozsudkom ESD zo dňa 08.11.2012 nie je identická s predmetnou vecou, preto sa na ňu nemôže automaticky tento rozsudok aplikovať. Prenájom hmotného majetku zdravotníckych prístrojov za obdobie júl 2011, august 2011 fakturovala Revúcka rozvojová, a.s., Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., napriek tomu, že vystavila faktúry za predaj zdravotníckej techniky pre žalobcu s dátumom dodania tovaru 30.06.2011, čo potvrdzuje skutočnosť, že k odovzdaniu tovaru nedošlo a naďalej bola vlastníkom tovaru spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s., nevznikla jej daňová povinnosť. O tejto skutočnosti musel vedieť C.. U. I., keďže bol štatutárnym zástupcom žalobcu aj spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s.. K namietanému postupu správcu dane žalovaný uviedol, že žalobca nepodal písomné vyjadrenie k protokolu. V zápisnici zo dňa 11.04.2012 síce uviedol skutočnosti, pre ktoré nesúhlasí so závermi správcu dane, avšak nedoložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že správne orgány vykonali dokazovanie a šetrenie v zmysle ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane zo sporných faktúr, je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol daňovú kontrolu aj daňové konania v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali nesprávny postup žalobcu pri uplatnení odpočítania dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom a podotkol, že na základe dôkazov z vyrubovacieho konania už nebolo potrebné nijako ho dopĺňať, resp. rozširovať. V súlade s ustanovením § 250g O.s.p. súd vec prejednal na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že za najpodstatnejšiu otázku pre rozhodnutie považuje posúdiť okamih uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Považuje za nesporné medzi účastníkmi konania, že nárok na odpočítanie dane vznikol, avšak spochybňuje sa len dátum vzniku daňovej povinnosti, pričom žalobca zastáva názor, že k zdaniteľnému plneniu došlo v II. štvrťroku 2011. Zdôraznil, že vlastníctvo sa nájmom nestráca, aj keď je obmedzené, a preto vlastník aj počas prenajatia veci mohol previesť vlastníctvo na nového vlastníka. Žiadny právny predpis nevyžaduje súhlas nájomcu k prevodu vlastníctva v čase trvania nájomného vzťahu. Bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobca správal ako vlastník a začal brať aj ekonomický prospech z prenájmu od nemocnice. Navrhol zohľadniť jednak špecifiká tovaru, ktorý bol predmetom prevodu a tiež osoby prevodu spočívajúce v skutočnosti, že C.. I. bol konateľom kupujúceho a zároveň predsedom predstavenstva predávajúceho. Zdôraznil, že aj v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii článku 5, odsek 1, šiestej smernice, prevod vlastníctva nie je podmienkou pre dodanie tovaru ako zdaniteľného obchodu. Poukázal na viazanosť súdu riadiť sa touto judikatúrou v zmysle Ústavy SR. Na dotaz zo strany súdu uviedol, že nevie, kde sa toho času nachádzajú hnuteľné veci, ktoré boli predmetom prevodu. Vie o tom, že si tieto veci žalobca prevzal od bývalého nájomcu, pričom poukázal na to, že v predmete činnosti má žalobca zapísané aj prenájom prístrojov a prenájom strojov a zariadení, a to od 15.08.2008. Zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil, že k prevodu vlastníctva došlo na základe zmluvného dojednania až odovzdaním vecí, čo sa stalo v zmysle Odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu dňa 30.03.2012. Žalobca bol niekoľkokrát vyzývaný zo strany nemocnice, aby si prevzal majetok, z čoho vyplýva, že nemal záujem tento tovar prevziať. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že nedošlo k prevodu vlastníctva a žalobca nenakladal s predmetom prevodu ako vlastník. Vyplýva to tiež z vyjadrenia Ing. I., ktorý do zápisnice uviedol, že nevie, kedy došlo k prevodu. Stotožnil sa s konštatovaním žalobcu, že spornou otázkou je okamih uskutočnenia zdaniteľného plnenia a tvrdil, že v danom prípade nedošlo k zdaniteľnému plneniu v II. štvrťroku 2011. Pre vznik daňovej povinnosti nie je relevantná skutočnosť, kedy došlo k prijatiu platby, ale kedy mohol subjekt disponovať s tovarom ako vlastník. K námietke ohľadom porušenia zásady neutrality a proporcionality uviedol, že v danom prípade nemala priznať daň spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s., avšak táto otázka nesúvisí s posudzovaním podmienok oprávnenosti odpočítania dane u žalobcu. Súd, konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Z predloženého spisového materiálu správneho orgánu vyplýva, že daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011, ktorá začala 11.11.2011 (výsledkom ktorej je protokol č. 9613401/1/323924/2012 zo dňa 02.03.2012, s platiteľom prerokovaný a doručený dňa 11.04.2012) bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období II. štvrťrok 2011 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr: fa č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 v celkovej sume 427.379,52 Eur, z toho DPH 71.229,92 Eur, vystavená spoločnosťou Revúcka rozvojová, a.s., Revúca, za dodanie hmotného majetku a zdravotníckej techniky a fa č. FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 v celkovej sume 6.924,- Eur, z toho DPH 1.154,- Eur, vystavená spoločnosťou Revúcka rozvojová, a.s., Revúca, za dodanie drobného hmotného majetku. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 12.12.2011 miestne zisťovanie u daňového subjektu Revúcka medicínsko - humanitná, n.o., pričom štatutárna zástupkyňa C.. P. informovala, že Revúcka rozvojová, a.s., prenajímala tejto n.o. zdravotnícke prístroje a nájomný vzťah trval do 31.08.2011. Dňa 05.09.2011 dostala Revúcka medicínsko - humanitná, n.o. od spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s. oznámenie, že ako predávajúci previedla predajom na spoločnosť ARIES, spol. s r.o., ako kupujúceho, vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom prenájmu. Toho istého dňa im bola doručená od spoločnosti ARIES, spol. s r.o. výzva na vrátenie prenajatých vecí. Revúcka medicínsko - humanitná, n.o. zaslala spoločnosti ARIES, spol. s r.o. dňa 20.09.2011 oznámenie, že veci budú odovzdané dňa 22.09.2011, avšak prístroje ani po telefonickej urgencii spoločnosť ARIES, spol. s r.o. neprevzala. Dňa 26.09.2011 opätovne vyzvala listom spoločnosť ARIES, spol. s r.o. na prevzatie prístrojov najneskôr do 10.10.2011, k čomu opätovne nedošlo. Dňa 11.10.2011 bola spoločnosti ARIES, spol. s r.o. zaslaná ďalšia výzva na prevzatie prenajatých vecí. Nasledujúca výzva zo dňa 21.10.2011 už obsahovala aj požiadavku na vypratanie priestorov najneskôr do 31.10.2011. Ing. P. predložila faktúry: č. FV 11/027 zo dňa 13.07.2011, č. FV 11/029 zo dňa 13.07.2011, ktorými spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s. fakturovala za prenájom podľa nájomných zmlúv za obdobie júl 2011 a fa č. FV 11/030 zo dňa 01.08.2011 a č. FV 11/032 z o dňa 01.08.2011, ktorými spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s. fakturovala za prenájom podľa nájomných zmlúv za obdobie august 2011. Štatutárna zástupkyňa C.. P. sa dňa 06.02.2012 vyjadrila, že zdravotnícke prístroje neboli spoločnosťou ARIES, spol. s r.o. do tejto doby prevzaté. Z uvedeného vyvodil záver, že vlastnícke právo k hmotnému majetku neprešlo z predávajúceho na kupujúceho, nakoľko tovar sa nachádzal u nájomcu, a nebol prevzatý spoločnosťou ARIES, spol. s r.o.. Po posúdení zdaniteľného obchodu kontrolná skupina konštatovala, že k dodaniu tovaru nedošlo a platiteľovi ARIES, spol. s r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom zistený rozdiel odpočítania dane predstavuje celkom 58.570,30 Eur. Protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol s daňovým subjektom (s konateľom spoločnosti C.. U. I.) prerokovaný dňa 11.04.2012. Zo záverečného prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9613401/1838585/2012 zo dňa 11.04.2012, v ktorej Ing. U. I. uviedol, že všetkými dokladmi, ako aj listinami, ktoré kontrolná skupina už preverila, preukázal, že u predávajúceho daňová povinnosť vznikla, vzhľadom na predaj hmotného majetku, jeho reálne odovzdanie a prevzatie medzi predávajúcim a kupujúcim a zároveň uplatňovaním si svojich vlastníckych práv od 01.07.2011 s možnosťou neobmedzeného nakladania s ním. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer zo dňa 18.04.2012. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konateľ spoločnosti ARIES, spol. s r.o. C.. U. I. bol vypočutý dňa 13.12.2011, pričom do zápisnice o ústnom pojednávaní na otázku, aby uviedol dôvod, prečo nakúpila spoločnosť ARIES, spol. s r.o. predmetný majetok od spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s. a na aké účely využije tento majetok, a ako súvisí nakúpený majetok s činnosťou spoločnosti ARIES, spol. s r.o., ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou, uviedol, že sa rozhodol uvedené prístroje odkúpiť, vidiac možnosť vzhľadom na ich technické parametre a vek, ponúknuť ich do prenájmu iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Na otázku, či už spoločnosť ARIES, spol. s r.o. uhradila spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s. za fa. č. FV 11/024 a FV 11/025 uviedol, že spoločnosť ARIES mala pohľadávky voči Revúckej rozvojovej, a.s. vo výške 1/3-iny, čím došlo k zápočtu a ostatné uhrádza podľa splátkového kalendára. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 13.12.2011 ohľadom vypočutia štatutárneho zástupcu daňového subjektu Revúcka rozvojová, a.s. Ing. U. I. vyplýva, že na otázku, akým spôsobom využívala spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s. predmetný majetok uviedol, že spoločnosť tento majetok využívala na svoje podnikateľské aktivity a činnosti poskytujúce služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Tiež uviedol, že prenájom hnuteľných vecí nie je v náplni činnosti spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s.. C.. I. do zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 07.06.2012, ako štatutárny zástupca daňového subjektu Revúcka rozvojová, a.s., na otázku, kedy došlo k prevzatiu zdravotníckej techniky prenajatej spoločnosťou Revúcka rozvojová, a.s. od Nemocnice s poliklinikou, n.o., Revúca, uviedol, že „nevie“, kedy došlo k prevzatiu a ako tú súvisí s udalosťou týkajúcou sa spoločnosti ARIES, spol. s r.o.. Na otázku, či vie predložiť odovzdávajúci protokol o prevzatí predmetného hmotného majetku, odpovedal „nie“. Následne dňa 21.06.2012 predložil Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, Protokol o odovzdaní diagnostických prístrojov medzi odovzdávajúcim NsP, n.o., Revúca a preberajúcim ARIES, spol. s r.o., z ktorého vyplýva, že k odovzdaniu prístrojov, ktoré boli odborne demontované v dňoch 19.-20.09.2011 certifikovanými technikmi firmy Siemens, s.r.o., došlo dňa 30.03.2012. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 07.06.2012 ohľadom vypočutia riaditeľky Nemocnice s poliklinikou, n.o., Revúca, C.. Y. P. vyplýva, že nemala vedomosť o tom, že sa C.. I. dňa 29.06.2011 zúčastnil kontroly zdravotníckej techniky prenajatej od Revúckej rozvojovej, a.s.. Podotkla, že prenajatá zdravotnícka technika bola v tom čase plne funkčná, až do skončenia platnosti nájomných zmlúv č. 12/2007 a 14/2008, t.j. do 31.08.2011. Žiadna cudzia osoba nemá prístup na jednotlivé oddelenia v čase ich prevádzky. Potvrdila odovzdanie predmetnej zdravotníckej techniky spoločnosti ARIES, spol. s r.o. dňa 30.03.2012. Podľa článku 3 bod 3.1. kúpnej zmluvy int. č. 030-ZML uzavretej medzi predávajúcim Revúcka rozvojová, a.s. a kupujúcim ARIES, spol. s r.o. dňa 30.06.2011, kúpna cena za predmet kúpy je uvedená vo FV 11/024 zo dňa 30.06.2011, pričom v zmysle článku 3 bod 3.4. sa účastníci zmluvy dohodli, že celá kúpna cena vrátane DPH bude kupujúcim zaplatená formou splátok uvedených v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou faktúry. Vo faktúre č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 je uvedený dátum splatnosti 30.06.2017. Súčasťou administratívneho spisu nie je splátkový kalendár, ktorý podľa dojednaných podmienok v zmluve má byť prílohou faktúry. Nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu prevodu v zmysle článku 4 bod 4.1. kúpnej zmluvy bolo dohodnuté v zmluve tak, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmetu kúpy okamihom jeho odovzdania. Odovzdanie prebehne podľa súpisu technickej špecifikácie a bude obsahovať predovšetkým popis prístrojov, ktoré kupujúci nadobúda. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval uvedenými odberateľskými faktúrami č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 a FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 a kúpnou zmluvou č. 030-ZML zo dňa 30.06.2011, preukazujúc dodanie tovaru na základe odplatného prevodu (predajom) vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Súd nepovažuje žalobné námietky ohľadom tvrdenia nesprávneho právneho posúdenia veci, uvedené v bode 1/, za dôvodné. Na základe zmluvného dojednania v článku IV. bod 4.1. kúpnej zmluvy nadobúda kupujúci vlastnícke právo k predmetu kúpy okamihom jeho odovzdania. Z listinného dôkazu - Protokolu o odovzdaní diagnostických prístrojov medzi odovzdávajúcim NsP, n.o., Revúca a preberajúcim ARIES, spol. s r.o. vyplýva, že k odovzdaniu vecí došlo dňa 30.03.2012. Zmluvné dojednanie korešponduje so znením ustanovenia § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný. Z rovnakej zásady vychádza aj ustanovenie § 133 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci s výnimkou, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že v predmetnej veci žalobca nepreukázal skutočnosť, že prevádzaný tovar bol odovzdaný dňa 30.06.2011. V zásade možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že od momentu prevodu môže vlastník vykonávať svoje oprávnenia v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, avšak súd zastáva názor, že k momentu prevodu vlastníctva v zmysle zmluvného dojednania došlo až odovzdaním vecí, t.j. do 30.03.2012. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z dodaných tovarov a z dodaných služieb vzniká platiteľovi dane v ten deň, keď pri dodaní tovaru alebo pri dodaní služby vzniká daňová povinnosť. Právo na odpočítanie dane však môže platiteľ dane uplatniť len v tom prípade, ak splní podmienky stanovené zákonom. V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie môže platiteľ dane uplatniť pri zdaniteľnom obchode (dodaní tovaru, resp. dodaní služby) v tuzemsku, ak má faktúru vyhotovenú platiteľom dane, ktorému pri zdaniteľnom obchode (dodaní tovaru, resp. dodaní služby) vznikla daňová povinnosť. Odpočítanie dane platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane. Pri dodaní tovaru daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Súd nepovažuje za relevantné žalobné námietky uvedené v 2/ a 3/ bode. Tvrdenie žalobcu, že prevzal predmet kúpy dňa 29.06.2011 a to konateľom žalobcu C.. I. pri osobnej kontrole hmotného majetku a zdravotníckej techniky v priestoroch Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. je nepreukázaným tvrdením. Túto skutočnosť jednak rozporovala štatutárna zástupkyňa nemocnice, ale najmä toto tvrdenie je rozporné so skutočnosťou, že k odovzdaniu a prevzatiu veci došlo až na základe protokolu dňa 30.03.2012. Toto tvrdenie je v rozpore aj s konaním predávajúceho, ktorý ešte za obdobie júl 2011 a august 2011 fakturoval nájomné Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., t.j. sám realizoval práva vlastníka, čo nasvedčuje skutočnosti, že k prevodu vlastníctva na žalobcu v tomto období ešte nedošlo. Podľa názoru súdu žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal ani prevod vlastníctva, ale ani skutočnosť, že v relevantnom období už došlo k odovzdaniu vecí, t.j. že by mohol s vecami nakladať. Uvedené súvisí aj so žalobnou námietkou v 4/. bode. Žalobca totiž nepreukázal, že by došlo k takému prevodu hmotného majetku, ktorý by ho oprávňoval k faktickému nakladaniu s týmto majetkom, ako keby bol vlastníkom už v II. štvrťroku 2011. Súd nepovažuje za relevantnú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani námietku žalobcu uvedenú v bode 6/. Dôvody rozhodnutia daňových orgánov o neuznaní odpočívali dane nespočívajú na posudzovaní skutočnosti, či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť. Úlohou súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, t.j. správnosť záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodov, ktoré uplatnili daňové orgány a sú zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Navyše právny zástupca žalobcu, ako aj zástupca žalovaného na pojednávaní zhodne konštatovali, že považujú za nesporné, že daňová povinnosť vznikla u dodaného tovaru, avšak sporným bol len dátum vzniku daňovej povinnosti, resp. okamih uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Súd sa preto bližšie nezaoberal otázkou, či pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť s poukazom na ustanovenie § 29 a § 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.. Napokon záver daňových orgánov o neuznaní odpočítania dane v prípade konštatovania, že pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť, by bol rovnaký. Súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že bez zistenia tejto skutočnosti, t.j. či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť, nie je možné vyvodiť ani záver o tom, či pri tomto tovare vzniklo právo daň odpočítať, alebo nie. Záver, či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť, by bol relevantný len pri posudzovaní, či vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, čo ovšem vzhľadom na dôvody napadnutého rozhodnutia, pre ktoré nebolo uznané odpočítanie dane, presahuje rámec tohto preskúmacieho konania. Podľa stanoviska žalovaného nevznikla daňová povinnosť Revúckej rozvojovej, a.s., a preto nemala priznať daň, a to z dôvodu, že v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu, ešte nemohol žalobca nakladať s tovarom ako vlastník, v dôsledku nepreukázania prevodu vlastníctva v tomto čase, resp. ani nepreukázania odovzdania tovaru do faktického užívania žalobcovi. Samotné dodanie tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenými faktúrami, kúpnou zmluvou), ale aj po obsahovej stránke, a to reálnym uskutočnením dodania tovaru. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane teda nepostačuje len samotná existencia dodávateľských faktúr a kúpnej zmluvy. Správne postupoval žalovaný a prvostupňový správny orgán pri posudzovaní oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, keď vychádzal nielen z týchto listín, ale aj z vykonaného dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, ako bolo uskutočnené dodanie deklarovaného tovaru, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Uvedené bolo overované na základe miestnych zisťovaní so zameraním na preukázanie skutočností, kde sa predmet prevodu nachádza, kto s ním disponuje, ako došlo k odovzdaniu vecí. Aj podľa názoru súdu, nadobudnutie predmetného tovaru žalobcom, tak ako bolo ním deklarované, nebolo preukázané. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb.; (1) dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Za nedôvodnú súd považuje aj žalobnú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, avšak dôkazné bremeno na preukázaní základnej skutočnosti v tomto druhu konania, t.j. že vzniklo právo na odpočítanie dane, leží na žalobcovi. Súd zastáva stanovisko, že nestačí byť len držiteľom faktúry vyhotovenej platiteľom dane, ktorému pri zdaniteľnom obchode vznikla daňová povinnosť a tieto predložiť daňovým orgánom v zmysle § 51 ods. 1 zákona, ale je potrebné preukázanie obsahu skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch, preverovať. Z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný v priebehu daňového konania. Aj podľa záveru súdu sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a hodnoverne preukázať, že tovar bol dodaný žalobcovi v II. štvrťroku 2011. Uplatnenie odpočítania od dane nespočíva len v predložení faktúry, resp. kúpnej zmluvy, ak tieto doklady nie sú podložené aj reálnym dodaním tovaru. Inak by vykonávanie daňových kontrol a overovanie skutočností deklarovaných týmito dokladmi nemalo opodstatnenie, pretože práve pri daňových kontrolách sa posudzuje obsahová stránka dôkazov, t.j. či údaje v nich uvedené zodpovedajú skutočnosti. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore ani s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukázal žalobca. Je pravdou, že táto judikatúra dodanie tovaru vykladá rozširujúco, nespája ju nevyhnutne len s prevodom vlastníctva, ale vždy vo vzťahu s možnosťou faktickej dispozície s predmetom prevodu, čo ovšem v danom prípade nie je splnené. Aby mohol žalobca disponovať s predmetom prevodu, musí mu byť odovzdaný, k čomu však došlo až 30.03.2012. K vytýkanému nesprávnemu postupu a nerešpektovaniu zásad daňového konania súd poznamenáva, že neboli zistené také vady v konaní, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdené odopreté právo v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. by muselo mať vplyv na samotné rozhodnutie vo veci. Na prípadnú vadu by bolo možné prihliadnuť vtedy, pokiaľ by žalobca v žalobe aj konkrétne namietal a preukázal, ako bol ukrátený na svojich právach práve v dôsledku vytýkaného nesprávneho postupu. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že bol prijatý záver o tom, že súdy nezrušujú rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu procesných vád v konaní len preto, aby sa zopakoval proces pred správnym orgánom, ak je zrejmé, že ani nové konanie nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania. To, že správny orgán v odôvodnení dodatočného platobného výmeru nereagoval na vyjadrenie žalobcu k protokolu, je vadou v konaní správneho orgánu, avšak opätovne je potrebné prihliadnuť na okolnosti tej ktorej veci, najmä aké skutočnosti boli tvrdené vo vyjadrení, či sa jednalo o také nové a podstatné veci, ktoré menili záver zistený podľa protokolu z vykonanej daňovej kontroly. Aj podľa záveru súdu nebolo potrebné na záveroch zistených daňovou kontrolou nič meniť vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k protokolu, navyše ak k svojim tvrdeniam žalobca nedoložil dôkazy. Súd preto v postupe správcu dane nezistil takú vadu, ktorá by v konečnom dôsledku spôsobila nezákonnosť rozhodnutia. Súd po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, ich podaniami a obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom, pričom žiadne zo žalobných námietok súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd poukazuje na to, že sa stotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov, s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Hlasovanie: 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.