Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/142/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201222 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201222.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobkyne: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX/X, XXX XX Y., zast. advokátom JUDr. Jozef Koľ, Hutnícka č. 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36448-2/2012-BA zo dňa 17. septembra 2012, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II/ Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodnutím č. 9500-6/2010- RV z 10.12.2010 nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nárok si žalobkyňa uplatnila žiadosťou zo dňa 20.07.2010. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, podľa ktorého zistený zdravotný stav v rámci kontroly bodového ohodnotenia choroby z povolania nesvedčí pre zhoršenie choroby z povolania a neodôvodňuje bodové navýšenie pri chorobe z povolania - JNDZ - syndróm kanalis carpi I. dx - G 56. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o ďalších 300 bodov preto považoval prvostupňový orgán za neodôvodnené. Po podanom odvolaní zo strany žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. 19455-5/2011-BA z 10.03.2011 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava nevyhovel odvolaniu a kompletný posudkový spis predložil na ďalšie konanie lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Žalovaný poukázal na výsledok kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobkyne pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zápisnice zo dňa 15.02.2001 s tým, že podľa záverov posudkového lekára ústredia nedošlo k zhoršeniu priznanej choroby z povolania. Posudkový lekár nesúhlasil s bodovým navýšením o 300 bodov podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré navýšenie bolo vypracované Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica, ordinár Q.. X., primár Q.. Y. B. v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 04.06.2010. Podľa posudkového lekára ústredie vzhľadom na celkový zdravotný stav a popisované poškodenie nesvedčí pre zhoršenie choroby z povolania a neodôvodňuje bodové navýšenie pri uznanej chorobe z povolania - JNDZ - syndróm karpálneho tunela vpravo - G 56. Podľa záverov rozhodnutia i napriek rozdielnemu posúdeniu sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom poškodenej a posudkovými lekármi nedospel k záveru, že je potrebné ustanoviť znalca podľa § 196 zákona 461/2003 Z.z., ani podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože posudkoví lekári žalovaného riadne a úplne medicínsky odôvodnili svoj postup pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ich činnosť je objektívna a nestranná na vysokej profesionálnej úrovni, pričom pri svojej činnosti vychádzali z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe zdravotných záznamov a záverov odborných lekárov. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/29/2011-27 zo dňa 17.08.2011 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 19455-5/2011-BA zo dňa 10.03.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že existujú dva rôzne medicínske názory na ohodnotenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne zo zistenej choroby z povolania. Pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalovaného a žalobkyne na základe odborného posúdenia veci posudkovými lekármi a odborným posúdením zvýšenia bodového ohodnotenia posudzujúcim lekárom uložil žalovanému v ďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne príslušným ústavom a v následnom rozhodnutí vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 36448-2/2012-BA zo dňa 17.09.2012 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava číslo 1930-25/2012-RV zo dňa 26.06.2012 vo veci nepriznania uplatneného nároku žalobkyňou dňa 20.07.2010 na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 02.08.2004. Prvostupňový správny orgán opätovne rozhodoval po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie č. 9500-6/2010-RV z 10.12.2010 bolo rozhodnutím žalovaného č. 19455-18/2011-BA zo dňa 14.11.2011 zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že uplatnený nárok žalobkyni nebolo možné priznať vzhľadom na odborný záver vypracovaný zástupcom prednostu kliniky MUDr. A. O. 13.04.2012, vydaný Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LFUK v Bratislave, vychádzajúc zo záverov kompletných klinických vyšetrení a odborných nálezov z predloženej dokumentácie žalobkyne v čase jej hospitalizácie na predmetnej klinike v dňoch 13.02.2012 až 18.02.2012. Z odborného záveru vyplynulo, že u žalobkyni boli zistené tri choroby, ktoré sa štandardne hodnotia ako choroba z povolania, a to: 1/ syndróm karpálneho tunela vľavo, avšak poškodenie nedosahuje stupeň odškodnenia, 2/ polytopný vertebrogénny algický syndróm s postihnutím C (krčnej) a L (driekovej) chrbtice, pričom multietážové postihnutie chrbtice sa nehodnotí ako profesionálne poškodenie a 3/ poškodenie sluchu s celkovou stratou sluchu 32,5% podľa Fowlera, teda nedosahuje stupeň odškodnenia pre danú vekovú skupinu. Žalovaný zohľadnil výsledok kontroly bodového ohodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonanej posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.06.2012, ktorý nesúhlasil s požadovaným dobodovaním o 300 bodov, uznával len diagnózu: jednostranná, dlhodobá nadmerná záťaž HKK podľa položky z Prílohy č. 1 časť II. a IV. č. 67. Žalovaný prostredníctvom posudkovej lekárky ústredia Q.. S. B. vykonal kontrolu bodového hodnotenia dňa 28.08.2012, z ktorej vyplynulo, že posudková lekárka ústredia naďalej nepovažuje lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.06.2010 za správny, pričom žalovaný do odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal podstatnú časť argumentácie posudkovej lekárky. Posudková lekárka sa stotožnila s odborným záverom podľa Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LFUK Bratislava a okrem iného konštatovala, že po preštudovaní celého priebehu hospitalizácií a diagnostiky u žalobkyne už v samotnom úvode priznania choroby z povolania bola táto odbornými vyšetreniami málo podopretá. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a predmetné rozhodnutie navrhovala zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe namietala, že na základe pokynu žalovaného sa podrobila hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice Bratislava. Z prepúšťacej správy zo dňa 18.02.2012 nevyplýva žiadny záver o porovnaní výsledkov stavu ochorenia z roku 2010 oproti roku 2004. Žalobkyňa síce bola hospitalizovaná za účelom posúdenia znalcom odborného ústavu, ktorým je Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UN Bratislava, avšak výstupom bola iba prepúšťacia správa, ktorá nie je znaleckým posudkom. Žalovaný nedoplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozsudku 23S/29/2011 zo dňa 17.08.2011. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2012 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhoval zamietnuť. Uviedol, že na základe právneho názoru súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku správny orgán dal posúdiť žalobkyňu znalcom odborného ústavu, ktorým je Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UN v Bratislave. Posudková lekárka žalovaného podrobne preskúmala vývoj patologických zmien na kostiach, kĺboch, šľachách, svaloch, nervoch a cievach z dôvodu dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia, čo podrobne vyhodnotila v kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zápisnici zo dňa 28.08.2012. Na pojednávaní zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že ak v závere lekárskeho zhodnotenia zdravotného stavu žalobkyne prijatom Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN Bratislava sa konštatuje, že zistené ochorenie sydróm karpálneho tunela vľavo nedosahuje ani stupeň odškodnenia, potom určite nemohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne v porovnaní so stavom, keď bola priznaná choroba z povolania. K spôsobu znaleckého dokazovania uviedla, že vzhľadom na požiadavku súdu bol žalovaným požiadaný o odborné posúdenia predmetný ústav, ako vyššia forma zistenia sporných otázok. Žalovaný za účelom ustanovenia znalca nevydáva rozhodnutie, robieva sa to prípisom. Účastník konania je o tom informovaný, preto má možnosť namietať znalca, v prípade jeho nesúhlasu. Najneskôr sa tak stáva v čase predvolania na vyšetrenie a podobne. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia, a to v medziach žaloby, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení; poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 237/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.; ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.; o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z.; pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z.; ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p.; správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Súd po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania a obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s vyššie citovanými právnymi normami. Súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Preto zameral svoje konanie na posúdenie otázky spôsobu odstránenia rozdielnych medicínskych názorov na ohodnotenie dobodovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne zo zistenej choroby z povolania. Je zrejmé, že v konaní správneho orgánu nebol podaný znalecký posudok s náležitosťami v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. Napriek tomu súd dospel k záveru, že postup správneho orgánu, keď po zrušení svojho prvšieho rozhodnutia požiadal o hospitalizáciu a vystavenie odborného posudku Kliniku pracovného lekárska a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorý vyústil do podania odborného lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zástupcom prednostu Kliniky pracovného lekárstva a pracovnej toxikológie UN Bratislava zo dňa 13.04.2012, nie je rozporný so zákonom. Na konanie podľa Zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje osobitný správny predpis - Správny poriadok. Zákon o sociálnom poistení upravuje dokazovanie v §196. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, okrem iných v zákone vymenovaných ( § 196 ods.1 ) sú nimi aj odborný posudok, znalecký posudok, ale aj správy a vyjadrenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Sociálna poisťovňa môže ustanoviť znalca, ak je znalecký posudok potrebný na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie ( § 196 ods. 3). Zákon o sociálnom poistení bližšie neupravuje, akou formou sociálna poisťovňa ustanovuje znalca v zmysle § 196 ods. 3 tohto zákona. Preto možno akceptovať aj zvolený postup správnym orgánom, ak prípisom zo dňa 20.01.2012 požiadal Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie LFUK Bratislava o hospitalizáciu žalobkyne a vypracovanie odborného lekárskeho posudku, o čom bola informovaná účastníčka správneho konania. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pokiaľ by nesúhlasila žalobkyňa s postupom žalovaného, mala možnosť proti tomu namietať, napr. pri hospitalizácii. Ak žalobkyňa má za to, že vznikli dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, môže sama požiadať o vydanie znaleckého posudku s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.. Preto postupom správneho orgánu nedošlo k poškodeniu práv žalobkyne, keďže jej právo požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu nebolo odňaté. V zmysle právneho názoru vysloveného súdom v predchádzajúcom rozsudku č.k. 23S/29/2011-27 zo 17.08.2011 zrušované rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Na odstránenie tohto pochybenia súd uložil žalovanému nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne ústavom, ale tiež zaviazal žalovaného v následnom rozhodnutí vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd má za to, že zisteniami správneho orgánu v ďalšom konaní bol náležite zistený skutkový stav a odstránené medicínske rozpory. Správny orgán sa v ďalšom konaní riadil vysloveným právnym názorom, aj keď v snahe odstrániť vytýkaný nedostatočne zistený skutkový stav, zvolil iný, než súdom určený spôsob jeho objasnenia. Relevantnou skutočnosťou je to, že aj tento spôsob dokazovania vyústil do objasnenia skutkového stavu veci v takom rozsahu, že odborný posudok - odborný záver Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LFUK Bratislava ako nezávislý objektívny dôkaz mohol byť podkladom pre zákonné rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, vrátane záverov svojich posudkových lekárov a dostatočne argumentačne objasnil, prečo nepovažuje nový lekársky posudok hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 24.06.2010, predložený žalobkyňou k návrhu na doplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, za akceptovateľný, správny. Za daného stavu, v dôsledku vykonaného odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a vzhľadom na výsledok tohto posúdenia, už netrvá potreba znaleckého dokazovania. Táto by bola len v prípade, pokiaľ by nedošlo k objasneniu skutkového stavu veci a tvrdený rozpor v medicínskych záveroch by stále pretrvával. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.