Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200344 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200344.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: U.. O. M., F. XX, XXX XX Y., U.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátska kancelária Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/1306611/2012/14003 zo dňa 07. decembra 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1306611/2012/14003 zo dňa 07. decembra 2012 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9614301/5/2244996/2012 zo dňa 17. augusta 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 483,91 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11. 03. 2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/1306611/2012/14003 zo dňa 07. 12. 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9614301/5/2244996/2012 zo dňa 17. augusta 2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie november 2008 vo výške 7 600,67 Eur. Žalobca v žalobe o nezákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán porušili zákon tým, že vec nesprávne právne posúdili a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Protokol z daňovej kontroly č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14. 09. 2011, vrátane jeho Dodatku č. 1 zo dňa 30. 09. 2011 nebol podľa žalobcu prerokovaný v súlade so zákonom a má teda charakter nezákonne získaného dôkazu, z ktorého dôvodu ho nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca vychádzal z úvahy, že Dodatok k protokolu je podľa § 15 ods. 10 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní a poplatkov“) súčasťou protokolu a teda právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. Žalovaný poskytol žalobcovi zákonnú 8-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ale neposkytol mu ju na vyjadrenie sa k Dodatku č. 1 k protokolu a protokol s týmto dodatkom napriek námietkam žalobcu prerokoval, čím konal v rozpore s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca zároveň namietal aj to, že s touto námietkou, ktorá bola uplatnená už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, sa žalovaný nevysporiadal. Daňová kontrola podľa žalobcu doteraz nebola platne a účinne ukončená. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému žalobcom tvrdenému dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že protokol, ktorého súčasťou je aj dodatok k protokolu, bol prerokovaný so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov dňa 30. 09. 2011, daňová kontrola bola teda ukončená v deň prerokovania protokolu, vrátane prerokovania jeho dodatku a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie (§ 44). Podľa žalovaného z dikcie ustanovenia § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť správcu dane doručiť kontrolovanému daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním a zároveň nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňová kontrola tak podľa žalovaného bola ukončená v súlade so zákonom. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že prvostupňový správny orgán nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 48 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že nepostupoval podľa právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného v danej veci vydanom pod č. 1020501/1/950521/2012 zo dňa 04. 06. 2012 a nevykonal ďalšie dokazovanie. Žalobcom predložené dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil v rozhodnutí, neoboznámil žalobcu s vykonanými a použitými dôkazmi, ak vôbec ďalšie dôkazy vykonával, čím bol žalobcovi zabránený výkon jeho práva podľa Zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k vyššie uvedenému dôvodu nezákonnosti svojho postupu uviedol, že požiadal o informácie maďarskú daňovú správu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru žalobcu pre odberateľa Milán 2005 Kft. za obdobie 3. a 4. štvrťrok 2008 a za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2009 a získal odpoveď č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R, čo žalovaný uviedol aj v napadnutom rozhodnutí a v zmysle danej odpovede maďarská daňová správa potvrdila dovtedy zistené skutočnosti, pričom uviedla, že p. M. Z., ktorá bola konateľkou spoločnosti Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15. 12. 2010 p. O. M. nepoznal konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. (ďalej len „maďarský odberateľ“) a bol v kontakte s p. D. K.. Pán D. K. nebol v žiadnom kontakte s maďarským odberateľom, teda nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu s maďarským odberateľom a neboli nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Podľa žalovaného pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. 3. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu nejasnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti odôvodnenia, ktoré mali spočívať v tom, že v odôvodnení chýba vyrovnanie sa žalovaného s odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odôvodnenie podľa žalobcu obsahuje len konštatovanie, že odvolacie námietky sú v podstate totožné s námietkami proti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zároveň uviedol, že žalovaný v rozpore s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 1, 2 Zákona o správe daní a poplatkov odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza len svoj subjektívny a nešpecifikovaný názor, že žalobca neuviedol v odvolaní, ktoré dôkazy ním predložené neboli správcom dane vyhodnotené, v dôsledku čoho považoval námietku žalobcu za irelevantnú. Takéto vymedzenie rozsahu dokazovania, pričom žalovaný neuvádza kogentnú právnu normu, ktorá takto určuje rozsah vykonávaného dokazovania, je nepreskúmateľné a poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k tomuto žalobnému dôvodu uviedol, že aj sám žalobca v odvolaní poukázal na kontinuitu konania vo veci s predchádzajúcimi dôvodmi uvedenými v podaniach žalobcu predchádzajúcich tomuto odvolaniu. Žalovaný pri svojom vyjadrení bral do úvahy všetky námietky a dôkazy predložené žalobcom v konaní a vychádzal zo spisového materiálu, ako aj predkladacích správ správcu dane. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo podané obsahovo v súlade so zákonom, pričom vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa vyjadril ku všetkým námietkám, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Poukázal na to, že žalobca v daňovom konaní síce predložil dôkazy o vykonaní zdaniteľného plnenia dodávky tovaru do Maďarska, ktoré spĺňali po formálnej stránke podmienky oslobodenia od dane, ale skutočné reálne plnenie sa nepreukázalo. Správca dane sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k písomnostiam, ktoré boli doručené správcovi dane od maďarských občanov p. S. D. a D. K. v maďarskom jazyku, ktorými mal žalobca verifikovať svoje tvrdenie o realizácii dodávok tovaru maďarským odberateľom. Správca dane považoval uvedené dokumenty za irelevantné, pretože žalobca preukazoval realizáciu dodávok do zahraničia tvrdeniami osôb, ktorých mená maďarská daňová správa v rámci svojho šetrenia nepotvrdila. Z prekladov týchto písomností, ktoré sú evidované v administratívnom spise, žalovaný poukázal na rozpor týkajúci sa prepravy tovaru, keď na CMR je ako prepravca uvedený odberateľ Milán - 2005 Kft. a podľa vyjadrení k písomnostiam maďarských občanov bola prepravcom firma Walli-Comp Kft., ktorá skutočnosť dokazuje, že doklady o preprave CMR nie sú vierohodné pre účely preukázania dodania tovaru do zahraničia podľa § 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ Zákon o DPH“). 4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane aj z dôvodu, že ich odôvodnenie neobsahuje označenie ďalších úkonov, ktoré správca dane vykonal a ani dôvody, pre ktoré nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, čím podľa žalobcu porušil povinnosť uvedenú v § 2 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov - povinnosť zhodnotiť všetky dôkazy a bez vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril nesúhlas s touto námietkou, pretože vo svojom rozhodnutí uviedol úkony, ktoré správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní, pričom správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu maďarskej daňovej správe týkajúcu sa preverenia obchodných transakcií za kontrolované zdaňovacie obdobia medzi žalobcom a maďarským odberateľom. Správca dane v odôvodnení vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, posúdil ich ako formálne predložené, ktoré nemajú povahu faktu, keďže vierohodne nepreukazujú splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, t.j. reálne vykonanie fyzickej prepravy z tuzemska do iného členského štátu, pričom vychádzal zo zistení vykonaných v spolupráci s maďarskou daňovou správou. Takýmto postupom sa riadil žalovaný ustanoveniami § 29 ods. 2 a 4, ako aj § 2 ods. 1, 3 a 6 Zákona o správe daní a poplatkov. 5. Žalobca namietal, že žalovaný mu odňal právo „kodifikované“ v § 15 ods. 5 a § 29 ods. 8 Zákona o správe daní a poplatkov tým, že ho v konaní neoboznámil so svojimi pochybnosťami a s hmotnoprávnymi následkami, s ktorými spájal vykonávané dôkazy a ani s pochybnosťami, ktoré správca dane mal v priebehu konania a vykonávania kontroly. Žalovaný k vyššie uvedenej námietke uviedol, že žalobca bol oboznámený s protokolom z daňovej kontroly, ktorého súčasťou je aj Dodatok č. 1 k protokolu a tieto boli prerokované so žalobcom v súlade s § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov v deň uvedený vo výzve, t.j. 30. 09. 2011. Z prerokovania protokolu bola správcom dane spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 685/320/67471/2011/Tre zo dňa 30. 09. 2011. O súčinnosti správcu dane so žalobcom v priebehu daňovej kontroly svedčia aj Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 685/320/30028/2011/Tre zo dňa 09. mája 2011 a č. 685/320/60316/2011/Tre zo dňa 22. 08. 2011, pričom zamestnanci správcu dane oboznámili v zmysle § 15 ods. 5 Zákona o správe daní a poplatkov žalobcu s výsledkami všetkých dožiadaní, v ktorých informácie boli využité v procese dokazovania pri výkone daňovej kontroly. Žalobca mal možnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť, čo však neurobil. 6. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a f/ Zákona o správe daní a poplatkov - právo klásť predvolaným svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní. Žalovaný k tomuto bodu žaloby uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa podľa § 15 ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní a poplatkov ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, čo nevyužil. Z administratívneho spisu vyplýva a správca dane to uvádza aj v odôvodnení rozhodnutia, že v priebehu daňovej kontroly a iných daňových konaní zaslal dožiadania na iné daňové úrady a využíval informácie z iných daňových konaní. Tieto sa dotýkali aj dodávateľa pre žalobcu, nakoľko žalobca s ním obchodoval aj v iných zdaňovacích obdobiach. Z dožiadaní vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly dodávatelia žalobcu boli nekontaktní, niektorí boli vymazaní z Obchodného registra, nebolo možné vykonať miestne zisťovanie a spísať zápisnice o tomto miestnom zisťovaní u týchto daňových subjektov. Z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane nepredvolával a nevypočúval žiadnych svedkov. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil všetky dôkazy, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a v daňovom konaní dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho konania správneho orgánu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/1306611/2012/14003 zo dňa 07. decembra 2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer č. 9614301/5/2244996/2012 zo dňa 17. augusta 2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 vo výške 7 600,67 Eur. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán - správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty za január až december 2008. Daňová kontrola bola vykonaná na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 20. 12. 2010, ktoré bolo doručené daňovému subjektu dňa 23. 12. 2010. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14. 09. 2011. Protokol bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril v zákonom stanovenej lehote. Vyjadrenie žalobcu k protokolu vrátane jeho vyhodnotenia správca dane zaznamenal v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30. 09. 2011. Protokol a Dodatok č. 1 k protokolu bol so žalobcom prerokovaný dňa 30. 09. 2011, o čom je spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 685/320/67471/2011/Tre zo dňa 30. 09. 2011. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správca dane podľa výsledkov daňovej kontroly dodatočným platobným výmerom č. 685/230/68395/11/ Hol zo dňa 05. 10. 2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 7 600,67 Eur, pričom toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím žalovaného č. 1020501/1/950521/2012 zo dňa 04. 06. 2012 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia dodatočného platobného výmeru bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď podľa žalovaného zistené skutočnosti nepostačovali na prijatie záveru, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Aj keď podľa článku 42 nariadenia 1798/2003 sa dôkazy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytnuté ďalším orgánom uvedenej krajiny, v tomto prípade odvolací orgán preskúmaním odpovede obdržanej od maďarskej daňovej správy zdokumentovanej vo formulári „SCAC 2004“ referenčné číslo E-HU-SK20110308-22333-6109 (R, PR), ktorá sa týkala preverovania motorových vozidiel uvedených na medzinárodných prepravných listoch vystavených odvolávajúcim sa (žalobca) v zdaňovacích obdobiach 3. štvrťrok 2008 až 4. štvrťrok 2009 zistil, že nie je dostatočne preukázané, že v kontrolovanom zdaňovacom období neboli vykonané obchodné plnenia deklarované odvolávajúcim sa (žalobca) pre maďarského odberateľa Milán 2005 Kft.. Za nedostatočne zistené považoval odvolací orgán aj informácie o predmete činnosti maďarského odberateľa v danom období, pričom informácie získané na základe medzinárodnej výmeny informácií od maďarského správcu dane považoval za nejednoznačné a rozporuplné, pričom správca dane nepožiadal o ďalšie konkrétnejšie informácie a súčinnosť správcu dane v Maďarsku. Správca dane rozhodol 17. 08. 2012 dodatočným platobným výmerom č. 9614301/5/2244996/2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 vo výške 7 600,67 Eur. Dodatočný platobný výmer odôvodnil výsledkami daňovej kontroly počas ktorej bolo zistené, že žalobca neoprávnene oslobodil dodanie tovaru od dane z pridanej hodnoty, pričom nevedel preukázať, že tovar bol prepravený do Maďarska maďarskému odberateľovi. Preprava motorovými vozidlami uvedenými na CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel. Na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25. 10. 2011 a 15. 11. 2011, pričom správca dane obdržal odpovede dňa 04. 04. 2012. Predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zaslal v rámci vyrubovacieho konania z dôvodu preverenia nových skutočností pre správne určenie dane. Z odpovede zaslanú na medzinárodné žiadosti správca dane zistil, že p. M. Z. - konateľka spoločnosti Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o intrakomunitárnom nadobudnutí a nepredložila o tom doklady, p. O. M. nepozná registrovaných konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. a bol v kontakte s p. D. K.. Pán D. K. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Správca dane konštatoval, že výsledky šetrení nepreukázali nové skutočnosti a zistenia ohľadom preverovaných obchodných transakcií žalobcu s maďarskými odberateľmi. Z výpovede štatutárnej zástupkyne spoločnosti Milán 2005 Kft. vyplýva, že prevádzkuje pohostinstvo v Šalgotariáne, kupuje len výrobky ako sladkosti a nápoje, nikdy nekupovala žiadne smrekové dosky. Namietala, že podpis na faktúre patrí jej. Daňoví kontrolóri Maďarskej republiky skontrolovali ŠPZ vozidiel uvedených na faktúrach a zistili, že tieto nepatria spoločnosti Milán 2005 Kft. Vlastník vozidla uvedeného na CMR č. SK4784593 (JUX-581) uviedol, že nevykonal žiadnu prepravu ani neprenajal uvedené vozidlo, nepozná ani maďarského ani slovenského daňovníka. Zo šetrenia maďarskej daňovej správy ďalej vyplynulo, že spoločnosť Milán 2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3. kvartál 2008 až 4. kvartál 2008 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v uvedenom období realizovala staviteľskú činnosť. Konateľka spoločnosti M. Z. (do 05. 02. 2010) odpredala podiel slovenskému občanovi pánovi B. X., L., ktorý nekomunikoval s daňovým úradom a od 15. 06. 2010 je spoločnosť v likvidácii. Zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že realizovaný obchod nebol typický pre kontrolovaný daňový subjekt čo sa týka objemu a sortimentu tovaru, dožiadaním maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené fyzické prepravenie tovaru do Maďarska a ani nadobudnutie tovaru spoločnosťou Milán 2005 Kft., štatutár spoločnosti Milán 2005 Kft. nepozná slovenského dodávateľa menom U.. O. M. a podpis o prevzatí tovaru na faktúrach nie je podpisom štatutárneho zástupcu, maďarský daňový subjekt obchoduje s inými komoditami, sídlo ani obchodné priestory maďarského daňového subjektu nie sú vhodné na skladovanie takéhoto objemu drevnej hmoty, motorové vozidlá uvedené na medzinárodných prepravných listoch nepreukazujú intrakomunitárne transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou Milán 2005 Kft. a táto spoločnosť nepreukázala správcovi dane prepravu tovaru motorovými vozidlami s pridelenými ŠPZ: D.-XXX, D.-XXX, O.-XXX z územia Slovenskej republiky do Maďarska,pričom maďarský daňový subjekt nepriznal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2008 nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Správca dane urobil záver, že nebola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Platiteľ síce k daňovej kontrole predložil odberateľské faktúry pre odberateľa z iného členského štátu EÚ a prepravný doklad CMR, avšak kontrolná skupina pri dokazovaní zaobstarala dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že platiteľ nebol oprávnený uplatniť oslobodenie od dane. Ďalej konštatoval, že žalobcom predložené doklady nemajú povahu faktu, pretože obsahom obchodnej transakcie nebolo dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu tak, ako je uvedené na faktúrach a CMR. Dôkazy predložené správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Ďalej v odôvodnení uviedol obsah vyjadrenia daňového subjektu k protokolu a obsah stanoviska správcu dane k tomuto vyjadreniu. Na odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie november 2008 žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/1306611/2012/14003 zo dňa 07. 12. 2012 potvrdil dodatočný platobný výmer. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností a zo spisového materiálu zistil skutkový stav, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14. 09. 2011 a Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 30. 09. 2011. Protokol a Dodatok č. 1 boli prerokované s daňovým subjektom dňa 30. 09. 2011. Na základe zistenia výsledkov z vykonanej daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie november 2008. Daňovou kontrolou bolo zistené, že platiteľ (žalobca) uviedol vo svojom daňovom priznaní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Oslobodenie preukazoval faktúrami pre maďarských odberateľov KONTRIBUENSs-2005 Kft., MU-PA, Kft. a Milán 2005 Kft.. V kontrolovanom zdaňovacom období november 2008 vo svojich odberateľských faktúrach č. 60080052 až 60080059 uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH k deklarovaným dodávkam tovaru drevnej hmoty pre odberateľa z Maďarska Milán 2005 KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTÓLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, HUNGARIA v celkovej cene bez dane 1 205 148,03 Sk. Správca dane dospel k záveru, že nedošlo k fyzickému prepraveniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia správca dane vo vyrubovacom konaní využil odpovede získané na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25. 10. 2011 a 15. 11. 2011, ktorými preveroval obchod a transakcie daňového subjektu - žalobcu s maďarskými odberateľmi Milán 2005 Kft., KONTRIBUENS-2005 Kft. a MU-PA Kft. (jednalo sa o predaj drevnej hmoty) aj v roku 2008. Obchodné transakcie daňového subjektu s maďarskými odberateľmi boli preverované aj počas vykonávania daňovej kontroly DPH žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií s Maďarskom. Všetky zistené skutočnosti sú uvedené vo vypracovanom Protokole č. 685/320/64365/2011/Tre zo dňa 14. 09. 2011. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že využitie týchto informácií v daňovej kontrole je v súlade s § 29 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. K zisteniam maďarskej daňovej správy na základe žiadosti o medzinárodnú spoluprácu žalovaný v odôvodnení uviedol, že v zmysle článku 42 Nariadenia ES 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH sa správy, vyhlásenia a akékoľvek dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného kompetentného orgánu a oznámené žiadajúcemu kompetentnému orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných daňových orgánov členského štátu žiadajúceho kompetentného orgánu na tom istom základe, ako podobné dokumenty poskytované ďalším orgánom uvedenej krajiny. Podľa odvolacieho orgánu z týchto informácií vyplýva, že preprava motorovými vozidlami uvedenými na prepravných listoch CMR, ktoré boli súčasťou odberateľských faktúr žalobcu, nebola potvrdená skutočnými vlastníkmi motorových vozidiel. Správca dane vychádzal z údajov medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou uvedených vo formulári „SCAC 2004“ z 15. 03. 2011 týkajúce sa zdaňovacích období 3. a 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009, na základe ktorých vlastníkom áut uvedených v prepravných listoch s CMR v zdaňovacom období november 2008 nie je prepravca - odberateľ tovaru spoločnosť Milán 2005 Kft., ale sú to rôzni iní vlastníci. Na CMR č. SK4784539, SK4784541 a SK 4784545 je uvedené vozidlo s evidenčným číslom: D.-XXX, vlastníkom je spoločnosť Universal Express Kft., ide o typ vozidla DAF FAN 95 nákladné auto, kapacita 12 t a iba 10 m3 dreva by mohlo byť týmto autom prepravené (na CMR sú uvedené množstvá 29,65, 31,25 a 27,65 m3 dreva), vlastník motorového vozidla nepozná spoločnosť Milán 2005 Kft., nikdy nebol s nimi v kontakte a neuskutočnili prepravu pre túto spoločnosť. Vlastníkom vozidla s evidenčným číslom: D.-XXX na T. č. S SK XXXXXXX a SK XXXXXXX je spoločnosť Dispomeditor Zrt., pričom ide o náves typu Iveco-Magirus. Vlastníkom vozidla evidenčné číslo: O.-XXX uvedeného na CMR č. SK4784543 a SK 4784546 je Y. I., ide o nákladné auto typu Scania. Pochybnosť nadobudnutia tovaru vyplýva aj z medzinárodnej výmeny informácií evidovanej na Daňovom úrade Zvolen dňa 14. 09. 2010, podľa ktorej maďarská daňová správa oznámila, že daňový subjekt Milán 2005 Kft. vo svojich daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009 nedeklaruje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Maďarská daňová správa potvrdila túto skutočnosť aj pri opätovnom zaslaní žiadosti o výmenu informácií za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a za 1. až 4. štvrťrok 2009 správcom dane v rámci vyrubovacieho konania. V odpovedi na formulári „SCAC 2004“ č. E-SK-HU-20111206-21788-022270-R maďarská daňová správa uviedla, že pani M. Z., ktorá bola konateľkou spoločnosť Milán 2005 Kft. v čase transakcie nemala vedomosť o IC nadobudnutí a nepredložila o tom doklady. Podľa odpovede z 15. 12. 2010 p. O. M. nepoznal konateľov spoločnosti Milán 2005 Kft. a bol v kontakte s p. D. K.. Pán D. K. nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou Milán Kft. a teda nemohol konať za spoločnosť. Podľa vyjadrení prepravcov na CMR priložených k odpovedi vlastníci vozidiel s uvedenými ŠPZ neboli v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Milán 2005 Kft. a neboli nimi uskutočnené prepravy pre uvedenú spoločnosť. Predmetný formulár bol správcovi dane doručený 04. apríla 2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu na ústnom pojednávaní zo dňa 22. 11. 2010, predmetom ktorej bolo preverenie odberateľských faktúr za obdobie 3. až 4. štvrťrok 2008 a 1. až 4. štvrťrok 2009, podľa ktorého obchody pre maďarských odberateľov Milán 2005 Kft., KONTRIBUENS 2005 Kft. a MU-PA Kft. boli dohodnuté len ústne cez sprostredkovateľa pána Y. Z., objednávky tovaru vykonávali poverené osoby jednotlivých spoločností a bližšie mená si žalobca nepamätal. Rovnako sa žalobca vyjadril i do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06. 12. 2010 kde uviedol, že údaje do prepravných listov CMR vypisoval on a údaje týkajúce sa prepravy dopĺňal maďarský odberateľ. Žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že nemá vlastné skladové priestory, preto tovar bol odovzdaný k preprave v mieste nakládky a keďže prepravu nezabezpečoval, nevedel, kto je vlastníkom motorových vozidiel použitých na prepravu tovaru. Z uvedeného vyvodil žalovaný záver, zistenia správcu dane a zistenia správcu dane z Maďarskej republiky spochybňujú platnosť a hodnovernosť žalobcom predložených dokladov o preprave ako dôkazov, že reálne došlo k dodávke tovaru pre deklarovaného maďarského odberateľa. Žalobca si podľa žalovaného nezabezpečil dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich reálnu dodávku tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalobca teda v konaní vierohodne nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a to zákona o DPH a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ďalej v rozhodnutí konštatoval, že odvolacie námietky nie sú opodstatnené, pričom sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkám. Vo vzťahu k námietke, že postupom ukončenia daňovej kontroly a následnému vydaniu dodatočného platobného výmeru došlo k porušeniu ustanovenia § 15 ods. 10 a 13 Zákona o správe daní žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nerelevantnú, pretože z citovaných ustanovení Zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva povinnosť správcu dane doručiť daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom a dňom nasledujúcom po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že postup správcu dane bol v súlade so zákonom. V zmysle právneho názoru žalovaného správcu dane vykonal všetky úkony v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, pričom konštatoval že pre objasnenie skutkového stavu nie je podstatné, či sa v ďalšom dokazovaní získa ďalší nový dôkaz, ale za relevantný dôkaz možno považovať aj potvrdenie už dosiaľ zisteného skutkového stavu. Správca dane v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu vo vyrubovacom konaní požiadal o informácie a súčinnosť správcu dane v Maďarsku týkajúce sa konkrétnych odberateľov za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008. Podľa § 2 zákona č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. (5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. (10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. (7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. (9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. (3) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. V zmysle citovaného § 15 ods. 1 Zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie. Podľa ods. 11 tohto ustanovenia protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia. Z týchto ustanovení je teda zrejmý obsah protokolu z daňovej kontroly, ktorým sú v daňovom konaní počas daňovej kontroly zistené skutočnosti týkajúce sa základu dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Na rozdiel od toho, podľa poslednej vety citovaného § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov, obsahom dodatku k protokolu je vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a vyhodnotenie tohto vyjadrenia správcom dane. Dodatok k protokolu sa vyhotoví len vtedy, ak sa daňový subjekt vyjadrí k protokolu. Dodatok k protokolu so zákona nemôže obsahovať žiadne iné náležitosti, ako vyjadrenie daňovníka k protokolu a hodnotenie vyjadrenia správcom dane. Právo vyjadriť sa k protokolu znamená právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou, vrátane práva vyjadriť sa k priebehu a postupu, ktorým boli tieto skutočnosti zistené. Toto právo je konkretizáciou zásad daňového konania a to, že správca dane je povinný postupovať v súčinnosti s daňovníkom a daňovník má nielen povinnosť, ale aj právo spolupracovať so správcom dane. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa k postupu vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so zákonom dal možnosť vyjadriť sa k protokolu a z vykonávanej daňovej kontroly. Na tom nič nemení zákonná konštrukcia, že súčasťou protokolu je aj dodatok k protokolu, ktorý je fakticky vyhotovený až po vyhotovení protokolu. Zákon neobsahuje úpravu, podľa ktorej by daňovník mal mať právo vyjadrovať sa k svojmu vyjadreniu a k jeho hodnoteniu správcom dane. Úvaha, ktorú použil žalobca v prvej žalobnej námietke nie je výkladom znenia § 15 ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov, ale jeho doplnením. Z uvedeného vyplýva, že z tohto žalobného dôvodu je rozhodnutie v súlade so zákonom. K žalobnému dôvodu uvedenému v bode 3 až 4 súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu správneho spisu, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol a konštatoval, že sa stotožnil s názorom správcu dane vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí. K odvolacím námietkam uviedol, že tieto považuje za neopodstatnené. Námietky nezákonnosti daňovej kontroly poukázal na znenie ustanovenia § 15 ods. 10 a ods. 13 Zákona o správe daní a poplatkov, z ktorých nevyplýva povinnosť správcu dane doručiť daňovému subjektu dodatok k protokolu pred jeho prerokovaním a nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. Daňovú kontrolu považoval odvolací orgán za ukončenú dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, pričom postup správcu dane považoval za súladný so zákonom. Ďalej konštatoval, že správca dane v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu vo vyrubovacom konaní požiadal o informácie a súčinnosť správcu v Maďarsku týkajúce sa konkrétnych odberateľov za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2008. Z obsahu týchto odôvodnení nevyplýva, že napadnuté rozhodnutia trpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatkov dôvodov v ich odôvodnení. Žalobca v žalobách ani nenamietal, že chýbajú dôvody napadnutých rozhodnutí. Tvrdil len, že tieto dôvody sú nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, pretože odvolanie neobsahuje vyrovnanie sa odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu. Neobstojí žalobný dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajúci v ich nepreskúmateľnosti pre chýbajúce zrozumiteľné odôvodnenie, pretože nemá v oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec, alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež prípady, keď rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia. Napadnuté rozhodnutie takýmito chybami netrpí. Uvedené platí aj k bodu 4 žaloby, ktorým žalobca zhodne namieta nepreskúmateľnosť preto, že v odôvodnení absentujú ďalšie úkony, ktoré správca dane vykonal a že porušil povinnosť hodnotiť všetky dôkazy, pretože nehodnotil tie dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odôvodnenie obsahuje označenie úkonov, ktoré boli vykonané ako v priebehu daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom konaní a obsahuje aj hodnotenie dôkazov, ktoré bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj označené ako vyhodnotenie zistených skutočností. Žalobca nenamietal nesprávnosť takéhoto hodnotenia, ale namietal, že takéto hodnotenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje a takáto námietka nie je v súlade s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj odvolacou námietkou, v ktorej žalobca tvrdil, že správca dane sa nezaoberal so všetkými dôkazmi, ktoré vo veci predložil a že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dôvod ich vylúčenia, ktorú žalovaný považoval za irelevantnú, pretože žalobca (odvolávajúci sa) neuviedol konkrétne, ktoré dôkazy ním predložené neboli správcom dane vyhodnotené. Žalobca napokon v žalobe nenamietal nesprávnosť hodnotenia zistených skutočností vykonaného žalovaným, ale namietal, že takéto hodnotenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje a takáto námietka nie je v súlade s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalobný dôvod podľa bodu 6 žaloby, že žalobcovi boli upreté práva podľa § 15 ods. 5 písm. d/ nie je konkretizovaný. Súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uplatnených v žalobe. Tieto dôvody nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať ani vyhľadávať. Z nekonkrétne uplatneného dôvodu nie je možné konštatovať nezákonnosti rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k jeho podkladom a ku skutočnostiam zisteným v konaní. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť. Nie je sporné, že vo vyrubovacom konaní správca dane doplnil zisťovanie vykonané v priebehu daňovej kontroly, pričom dňa 04. apríla 2012 boli správcovi dane doručené odpovede maďarskej daňovej správy na formulári „SCAC 2004“. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol správca dane žalobcu s výsledkami tohto šetrenia oboznámil. Takýto postup je v rozpore s povinnosťou správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorú mu ukladá Zákon o správe daní a poplatkov v § 2 ako jednu zo zásad, na ktorých je daňové konanie postavené. Faktom je, že žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí konštatoval, že z odpovede obdržanej od maďarskej daňovej správy týkajúcej sa preverovania motorových vozidiel uvedených na medzinárodných prepravných listoch vystavených odvolávajúcim sa (žalobca) v zdaňovacích obdobiach 3. štvrťrok 2008 až 4. štvrťrok 2009 nie je dostatočne preukázané, že v kontrolovanom zdaňovacom období neboli vykonané obchodné plnenia deklarované odvolávajúcim sa pre odberateľa Milán 2005 Kft., ako aj to, že informácie o predmete činnosti spoločnosti Milán 2005 Kft. v danom období, ktoré správca dane obdržal na základe medzinárodnej výmeny informácií od maďarského správcu dane a na základe ktorých boli v napadnutom rozhodnutí správcu dane konštatované, že vyjadrenia štatutárnej zástupkyne spoločnosti Milán 2005 Kft., sú rozporné a z uvedeného vyvodil, že správca dane nekonal v súlade s § 29 a 30 zákona o správe daní a poplatkov, pretože nezistil úplne skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a pri vydaní rozhodnutia správca dane vychádzal z nejednoznačných a rozporuplných odpovedí získaných na základe medzinárodnej výmeny informácií, pričom nepožiadal o ďalšie konkrétnejšie informácie a súčinnosť správcu dane v Maďarskej republike. Pokiaľ správca dane opätovne požiadal vo vyrubovacom konaní o súčinnosť maďarskú daňovú správu, ktorá v odpovedi na dožiadanie doručenej správcovi dane dňa 04. 04. 2012 len potvrdila dovtedajšie zistenia s tým, že bývalí konatelia spoločnosti Milán 2005 Kft. sú nekontaktní a nemôžu poskytnúť ďalšie informácie, pričom s výsledkom tohto šetrenia žalobca nebol oboznámený a nebol správcom dane ani vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov na svoje tvrdenie o vyvezení tovaru do Maďarska, správca dane sa neriadil názorom odvolacieho orgánu v zrušovacom rozhodnutí a tým, že správca dane neumožnil vyjadriť sa žalobcovi ku skutočnostiam zisťovaným vo vyrubovacom konaní zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a záverov protokolu o vykonaní daňovej kontroly žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar bol fakticky vyvezený zo Slovenska. Žalobca mal v daňovom konaní dôkazné bremeno o tom, že boli splnené podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Platí, že ak si daňovník uplatní oslobodenie od dane, je následne povinný preukazovať podmienky dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. vždy faktúrou a v závislosti od toho, či išlo o osobný odber odberateľom, dodanie dodávateľom do miesta určenia alebo o prepravu inou osobou ako dodávateľom či odberateľom ďalším dokladom špecifikovaným rôzne pre tieto rôzne možnosti odovzdania plnenia jeho odberateľovi v ods. 5 tohto ustanovenia v znení platnom pre preverované zdaňovacie obdobie. Žalovaný tým, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní umožnené predkladať ďalšie dôkazy, nebol správcom dane na to vyzvaný napriek tomu, že odvolací správny orgán konštatoval porušenie postupu správcu dane spočívajúce aj v tom, že zo spisu nevyplýva, že správca dane daňovníka vyzval na predkladanie alebo označenie ďalších dôkazov a tiež tým, že ako je uvedené vyššie, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia získavaným vo vyrubovacom konaní, zaťažil konanie vadou postupu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správcu dane. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70,- Eur v zmysle položky 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/92 Zb. a z odmeny za poskytovanie právnych služieb advokátkou za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní), vrátane paušálnych náhrad (režijný paušál). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) stanovená vo výške 1/6 výpočtového základu. Výpočtový základ bol v čase vykonania úkonov právnej služby, t.j. v roku 2013 vo výške 130,16 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Žalobca si vyúčtoval trovy konania v celkovej výške 483,91 Eur, z toho 70,- Eur náhrada za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a 413,91 Eur náhradu za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní) vo výške 390,48 Eur (130,16 Eur x 3) a režijný paušál spolu vo výške 23,43 Eur (7,81 Eur x 3). Súd s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného, aby náhradu trov konania zaplatil na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.