Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/15/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200436 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200436.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľky: E. W., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. M. č. 1, XXX XX Z. Z., proti odporcovi: MESTO Banská Bystrica, Československej armády č. 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. PrV 9003/2013 zo dňa 31. januára 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. PrV 9003/2013 zo dňa 31. januára 2013 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím PrV 9003/2013 zo dňa 31.01.2013, rozhodujúc o nároku navrhovateľky na poskytnutie bytovej náhrady v súlade s § 7, § 9 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že „Mesto Banská Bystrica nepriznáva žiadateľke nárok na bytovú náhradu, náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami, podľa § 5 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z.z.“. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že žiadateľka užíva byt, ktorý nie je bytom podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z., v zmysle ktorého tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu, alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti, a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. „Obytný priestor“, ktorý obýva navrhovateľka, nespĺňa definíciu pojmu byt ako predmetu občianskoprávnych vzťahov, pretože ku dňu účinnosti transformačného ustanovenia § 871 ods. 4 OZ nemohlo dôjsť k zmene osobného užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníka organizácie na služobný byt, pretože neexistovalo rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo, že obytné miestnosti boli rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Z listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. Z. Z. vyplýva, že nehnuteľnosť, budova na parc.č. KN-C 1204/23, súp.č. 6311, je prevádzkovou budovou. Z kolaudačného rozhodnutia bývalého Mestského národného výboru - odbor územného plánovania v Banskej Bystrici zo dňa 26.06.1985, č. ÚP 3651/85, ev.č. 64/85 vyplýva, že predmetom rozhodnutia je užívanie stavby - prevádzkovej budovy Štátnej banky československej. Súpisné číslo bolo určené Listinou o určení súpisného čísla dňa 10.02.2000. Správny orgán konštatoval, že sa nenachádza iné rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že bolo vydané aj rozhodnutie na užívanie bytov. Definíciu pojmu byt stanovovalo ustanovenie § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, podľa ktorého bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky. V súlade s § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení platnom do 30.04.1990 sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa rozhodnutia o povolení predmetnej stavby zo dňa 15.08.1979 sa jedná o prevádzkovú budovu ŠBČS, pobočka Banská Bystrica. Nebolo predložené rozhodnutie, na základe ktorého bol byt pridelený, iba dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.09.1986. Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak nebol splnený predpoklad, v zmysle ktorého malo dôjsť k transformácii právneho vzťahu podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nie je splnená ani podmienka podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z.. Konštatoval tiež, že prenajímateľ nepreukázal, na základe akej právnej skutočnosti nájom trvá, a to na základe výzvy správneho orgánu na zdôvodnenie, v zmysle čoho bol daný dôvod výpovede nájomkyni. V odôvodnení citoval ustanovenie § 9 ods. 5 prvá veta zákona č. 260/2011 Z.z., v zmysle ktorého ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná a uviedol, že žiadateľka nespĺňa nárok na poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z., preto správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s rozhodnutím, nakoľko v roku 1986 jej bol Štátnou bankou československou, vtedajším zamestnávateľom, pridelený byt, a nie nejaká prevádzková miestnosť. Nie je jej jasné, prečo v kolaudačnom rozhodnutí nie je uvedené, že vtedajší správny orgán dáva do užívania aj byty, keď v projektovej dokumentácii stavby sa nachádzajú miestnosti, ktoré byt resp. byty tvoria. Uvedené sa malo vyriešiť vtedy, keď podpisovali nájomnú zmluvu zo dňa 29.10.1996. Faktúry za nájomné sú jej predkladané na základe Zmluvy o nájme bytu, preto namieta, že byty neexistujú. Tí, zamestnanci, ktorým bol byt pridelený inde, si ho mohli odkúpiť za primeranú cenu. Žiadala o odkúpenie bytu v roku 1999, pričom v roku 2001 jej prišlo rozhodnutie, že prenajímateľ VÚB, a.s. nie je povinná prevádzať do vlastníctva nájomcov byty nachádzajúce sa v budovách administratívneho charakteru. Nevie, prečo po ukončení jej pracovného pomeru z organizačných dôvodov jej banka neposkytla náhradný byt tak, ako to bolo uvedené v nájomnej zmluve. Bývalý zamestnanec banky - sused K., ktorý je v obdobnej situácii ako ona, dostal výpoveď z nájmu hneď po skončení pracovného pomeru v roku 2001. Obrátil sa na súd a na Najvyššom súde SR uspel. Ak jej bolo zamietnuté pridelenie náhradného bytu z dôvodu, že v budove VÚB, a.s. sa byty nenachádzajú, potom aj výpoveď z nájmu bytu na základe zákona č. 260/2011 Z.z. musí byť neúčinná a bezpredmetná. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na spôsob skončenia pracovného pomeru jej mal byť pridelený bankou náhradný byt. Samotné uzatváranie nájomnej zmluvy v roku 1996 nepovažuje za čestné zo strany banky, pretože jej bolo povedané, že zmluvu uzatvára len z dôvodu, že sa mení názov prenajímateľa, a že o byt nepríde, a že všetky jej práva zostávajú zachované. Sused K., ktorý dostal rovnaké rozhodnutie od odporcu ako ona a tiež podal proti nemu odvolanie, o ktorom bude konať tunajší súd, nájomnú zmluvu nepodpísal a po skončení pracovného pomeru sa súdil s bankou, pričom vo veci rozhodoval aj Najvyšší súd SR a bol úspešný. V tom čase sa vychádzalo z predpokladu, že byty sú služobnými bytmi a toto nebolo spochybňované. Má za to, že nájomný pomer stále trvá, pretože prenajímateľ ho fakticky uznáva, správa sa ako prenajímateľ, zasiela jej splátkový kalendár na úhrady nájomného a napokon jej dal aj výpoveď z nájmu bytu podľa zákona č. 260/2011 Z.z.. Namietala záver odporcu, že miestnosti, v ktorých býva, nie sú bytom, pretože keby to bola pravda, ani prenajímateľ by jej nedal výpoveď v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z.. Uviedla, že predmetnú situáciu by mala vyriešiť banka a umožniť jej odpredaj bytu za takú cenu, ako mohli odkúpiť byty iní, ktorým banka pridelila iné byty ako v prevádzkovej budove, alebo odpredať jej iný byt za primeranú cenu, resp. nech jej banka zabezpečí byt do nájmu, za ktorý by platila regulované nájomné. Nemá záujem o nejaký sociálny byt, kde by bývala v susedstve s asociálmi. Chce, aby mala možnosť odkúpiť byt za takú výhodnú cenu, ako mali možnosť iní občania. Považuje za nespravodlivé a za krivdu voči nej, keď 28 rokov odpracovala v banke, sama po rozvode manželstva v roku 1995 vychovala dve deti, aby teraz nemala zabezpečené bývanie. Vzhľadom na to, že sama vychovávala deti, nemala možnosť ani vytvoriť si finančnú rezervu a nasporiť peniaze na kúpu bytu. Deti sú už síce plnoleté, ale rozhodli sa pokračovať v štúdiu na vysokej škole a stále s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že po skončení pracovného pomeru sa nedomáhala od banky pridelenia náhradného bytu. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 22.03.2013 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhoval potvrdiť. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že predmetom právneho vzťahu musí byť: a/ byt, b/ v ktorom nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a c/ ku dňu účinnosti tohto zákona (t.j. k 15.09.2011) trvá. Na pojednávaní zástupkyňa odporcu zotrvala na dôvodoch uvedených v rozhodnutí, ako aj v písomnom stanovisku k odvolaniu a uviedla, že ak správny orgán zistil, že sa predmetný zákon nevzťahuje na nehnuteľnosť, v ktorej býva navrhovateľka, už nezisťoval ďalšie skutočnosti, najmä sa nezaoberal otázkou dôvodnosti dania výpovede zo strany VÚB, a.s.. Posudzoval len otázku, či je daný rozsah pôsobnosti zákona na byt navrhovateľky, a či je daný dôvod na pridelenie náhradného bytu. Z rovnakého dôvodu správny orgán neposudzoval ani, či trval nájomný vzťah ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 Z.z.. Ak by však súd dospel k záveru, že by sa mohlo jednať o byt, tak trvala na tom, že nájomný vzťah ku dňu účinnosti zákona netrval vzhľadom na znenie nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, že sa uzatvára na dobu určitú a končí po šiestich mesiacoch od ukončenia pracovného pomeru v banke, bez povinnosti prenajímateľa poskytnúť nájomcovi náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie, avšak náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie mala poskytnúť banka v prípadoch, ak nájomca z organizačných dôvodov prestal vykonávať prácu vo VÚB a banka nemala pre neho inú vhodnú prácu. Tvrdila, že banka mala a má povinnosť poskytnúť náhradný byt navrhovateľke. Ak banka nesúhlasila so žiadosťou navrhovateľky o odkúpenie predmetného bytu, sama banka mala ponúknuť možnosť pridelenia iného náhradného bytu. Mesto Banská Bystrica síce vydalo rozhodnutie o povahe - charaktere bytu dňa10.01.2002 v súvislosti so súdnym konaním p. K. s bankou o trvanie nájomného vzťahu po skončení pracovného pomeru, avšak kompetencia Mesta na vydanie takéhoto rozhodnutia zanikla s účinnosťou od 01.12.2001 v zmysle § 1 ods. 6 zákona č. 189/1992 Z.z., preto by sa na rozhodnutie z 10.01.2002 nemalo prihliadať. Za podstatné považuje to, že nie je splnená podmienka povahy bytu, t.j. nejedná sa o byt v právnom slova zmysle a teda sa na právny vzťah s bankou a navrhovateľkou nemôže vzťahovať § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka a následne ani právny režim zákona č. 260/2011 Z.z.. Krajský súd v konaní podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. (v nadväznosti na § 250l ods. 2 O.s.p.) pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti. Podľa § 1 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov; tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z.; tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.; prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.; ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z.z.; bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu, nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.; žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z.; na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady (ďalej len "konanie") je príslušná obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. Ak došlo k dohode podľa § 5 ods. 4, na konanie je príslušná obec, ktorá má zabezpečiť bytovú náhradu. Podľa § 7a zákona č. 260/2011 Z.z.; žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1, a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže podať žiadosť do 30. apríla 2013 obci, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z.; ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem lehoty podľa § 9 ods. 4. Z vyjadrení účastníkov konania a z administratívneho spisu mal súd preukázanú skutočnosť, že dňa 27.03.2012 bolo odporcovi doručené oznámenie VÚB, a.s., vlastníka nehnuteľnosti - budovy na Námestí slobody č. 1, že listom zo dňa 21.03.2012 vypovedal nájomný vzťah navrhovateľke. Predmetom nájomného vzťahu je užívanie bytu nachádzajúceho sa v prevádzkovej budove prenajímateľa, súp.č. XXXX, ktorý bol odovzdaný do užívania navrhovateľke na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.09.1986. Dňa 09.05.2012 v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. navrhovateľka podala u odporcu žiadosť o priznanie bytovej náhrady. Podľa Delimitačného protokolu nehnuteľného majetku Štátnej banky československej zo dňa 27.12.1989 sa jej majetok previedol na „Všeobecnou úvěrovou banku“ a následne rozhodnutím guvernéra Státní banky československé zo dňa 28.02.1992 došlo k zrušeniu Všeobecní úvěrové banky, štátny peňažný ústav bez likvidácie a podľa § 42 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. bol jej majetok prevedený na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Z dôvodovej správy k zákonu č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že cieľom prijatia zákona bolo vytvoriť legislatívny mechanizmus, ktorý ukončí ingerenciu štátu do užívania súkromného majetku a umožní postupne pristúpiť na podmienky zaužívané v iných demokratických štátoch, ktoré nemuseli prejsť časovo a materiálnu transformačným procesom. Zároveň nájomcom, ktorí nie sú natoľko solventní, aby si dokázali po doručení výpovede bez uvedenia dôvodu zabezpečiť bez pomoci náhradné bývanie, dáva možnosť požiadať obec o pridelenie náhradného nájomného bytu. Nájomná zmluva v náhradnom byte by bola uzavretá na dobu neurčitú s regulovanou cenou nájmu, prípadne s možnosťou odkúpenia takéhoto bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Predmetom zákona sú právne vzťahy pri ukončené niektorých nájomných vzťahov k bytom a pri poskytovaní bytovej náhrady. Ustanovenie § 2 konkretizuje, že sa jedná o nájomné vzťahy, ktoré vznikli na základe zmeny práva osobného užívania bytu na nájom podľa § 871 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. V odseku 1 § 2 pod písm. a/ až e/ zákon rieši jednotlivé prípady, na ktoré sa vzťahuje, t.j. na aké byty. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona sa jedná o skupinu bytov, ktoré spadajú pod pôsobnosť tohto zákona, ktoré sa stali súčasťou tzv. „veľkej privatizácie“. Nie vždy pri privatizácii štátnych podnikov prešli podnikové byty na obce tak, ako ukladal zákon, ale sa dostali do vlastníctva toho, kto podnik privatizoval. Z dôvodovej správy vyplýva, že aj v týchto bytoch je potrebné zabezpečiť ochranu nájomcov. Z prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.1992 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb., konkrétne z ustanovenia § 871 ods. 1 vyplýva, že právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že právny režim zákona sa vzťahuje na prípad, v ktorom musia byť splnené zákonom stanovené podmienky: 1/ jedná sa o byty, 2/ byty v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti), 3/ byty, u ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, 4/ nájom ku dňu účinnosti (t.j. 15.09.2011) tohto zákona trvá. Správny orgán posudzujúc žiadosť navrhovateľky sa zaoberal otázkou, či miestnosti, ktoré obýva navrhovateľka v prevádzkovej budove prenajímateľa, majú povahu bytu. Z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, že sa nejedná o byt, keďže nie je naplnená definícia pojmu byt podľa § 62 zákona č. 41/1964 Zb. v dôsledku absencie rozhodnutia stavebného úradu o určení miestností na bývanie a o tom, že môžu slúžiť svojmu účelu ako samostatné bytové jednotky s poukazom na § 82 ods. 1 stavebného zákona ako aj kolaudačné rozhodnutie, prípadne stavebné povolenie ohľadom stavby, v ktorej sa nachádzajú miestnosti obývané navrhovateľkou, z ktorých vyplýva, že sa jedná o prevádzkovú budovu. Z uvedeného vyvodil záver, že ak obytný priestor nespĺňa definíciu pojmu byt ako predmetu občianskoprávnych vzťahov, nebola splnená ani ďalšia zákonom predpokladaná podmienka, že nájom vznikol podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa zaoberal len splnením podmienok vyššie označených pod ad 1/ a 3/. Súčasťou administratívneho spisu je rozhodnutie - pridelenie bytu zo dňa 29.05.1986, podľa ktorého Štátna banka československá, pobočka Banská Bystrica, pridelila E. M. byt v prevádzkovej budove pobočky na Námestí V.I. Lenina na druhom poschodí. Z dohody o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej dňa 11.09.1986 medzi E. M. a Štátnou bankou československou, pobočka Banská Bystrica, vyplýva, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu v budove Štátnej banky československej, na námestí V.I. Lenina, Banská Bystrica. Právo užívania bytu vzniká od 01.08.1986, odkedy vznikla aj povinnosť užívateľovi bytu platiť úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu. Z projektovej dokumentácie stavby prevádzkovej budovy Štátnej banky československej (najmä tretie a piate podlažie) vyplýva, že sa tam nachádzajú aj miestnosti označené ako „kuchyňa, kúpeľňa a WC, obývacia miestnosť“. Aj keď v kolaudačnom rozhodnutí nie je uvedené, že sa dávajú do užívania aj byty, súd má za to, že v danom prípade niet pochýb o tom, že došlo k vzniku práva osobného užívania bytu. Súd za rozhodujúce považuje to, že bolo vydané rozhodnutie o pridelení bytu a následne dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, čo vyžadoval Občiansky zákonník (§ 154, § 155) ku vzniku práva osobného užívania bytu v relevantnom období. Skutočnosť, že sa jednalo o byt, v minulosti nebola spochybňovaná a samo Mesto pre účely súdneho konania (vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici č. 9C 172/2001 vo veci žalobcov O. K. a spol. proti žalovanému VÚB, a.s., Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu) vydalo rozhodnutie č. PrV 11/02 zo dňa 10.01.2002 o charaktere bytu nachádzajúceho sa v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s., Banská Bystrica, Námestie slobody 1, podľa ktorého byt O. K. (byt č. 8) je služobným bytom v zmysle § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 189/1992 Zb.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vychádzal okrem iných podkladov aj z kolaudačného rozhodnutia stavby zo dňa 26.06.1985. To, že sa jedná o byt, nebolo spochybňované ani v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici vo veci žalobcov O. K. a spol. proti odporcovi VÚB, a.s., Banská Bystrica, o neplatnosť výpovede z nájmu služobného bytu. Spornou posudzovanou otázkou bolo to, či byt má povahu služobného bytu, nie to, či sa jedná o byt. Odsek 4 § 871 Občianskeho zákonníka sa týka nájmu služobného bytu, avšak ak byt nespĺňal kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty, zmenilo sa právo osobného užívania na nájom. Zákon č. 260/2011 Z.z. pokrýva aj tieto prípady (§ 2 ods. 1 písm. d/ - odkaz na § 871 ods. 1 OZ). Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 27.09.1999 uplatnila nárok o prevod vlastníctva predmetného bytu nachádzajúceho sa na 2. poschodí (byt č. 4), na ktorú reagovala Všeobecná úverová banka, a.s., ústredie Bratislava listom zo dňa 25.04.2001 tak, že budova VÚB, a.s., Námestie slobody 1, Banská Bystrica je vedená na správe katastra ako administratívna budova, z čoho vyplýva, že vlastník budovy s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov nie je povinný na žiadosť nájomcu pristúpiť k prevodu vlastníctva bytu v týchto budovách. Poukázal tiež na stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 27.03.2001 týkajúceho sa prevodu bytov vo vlastníctve VÚB, a.s. situovaných v prevádzkových budovách. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka s členmi domácnosti byt užívala, platila predpísané nájomné, súd má za to, že priestory obývané navrhovateľkou je potrebné považovať za byt. Preto ak správny orgán nevyhovel žiadosti navrhovateľky o pridelenie náhradného bytu z dôvodu, že sa nejedná o byt a o byt sa nejednalo ani v čase účinnosti transformačného ustanovenia Občianskeho zákonníka § 871 (ku dňu 01.01.1992), rozhodnutie odporcu nie je správne. Z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého odvolaním, ako aj zo stanoviska odporcu vyplýva, že odporca sa pri posudzovaní žiadosti nezaoberal splnením ďalších v zmysle zákona vyžadovaných podmienok, neposudzoval, či sa jedná o byt „v dome“, ktorý bol predmetom privatizácie a najmä, či nájomný pomer trval ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 Z.z.. Keďže súd má za to, že v danom prípade v roku 1986 vzniklo právo osobného užívania bytu a došlo k jeho zmene na nájom v zmysle § 871 OZ a správny orgán svoje rozhodnutie oprel výlučne o nesplnenie týchto podmienok, nezaoberal sa ďalšími podmienkami, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je potrebné ho zrušiť. Súdy v rámci správneho súdnictva nie sú pokračovaním správneho konania, nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, preto nebol dôvod, aby súd sám posudzoval, či sú splnené ďalšie zákonom predpokladané podmienky, najmä či nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 alebo ods. 4 Občianskeho zákonníka ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 Z.z. trval. Súd zastáva názor, že posúdenie otázky, či ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 Z.z. nájom trval, je základnou otázkou pre to, aby správny orgán vôbec mohol podriadiť daný prípad pod právny režim tohto zákona. Od vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky závisí ďalší postup správneho orgánu. To, že prenajímateľ sa cíti prenajímateľom a dal výpoveď navrhovateľke ako nájomníčke podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. ešte neznamená, že nedošlo k zániku nájmu pred účinnosťou tohto zákona. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava, pobočka Banská Bystrica a nájomcom E. W. uzavretou dňa 29.10.1996 vyplýva, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.11.1996 a končí po šiestich mesiacoch od ukončenia pracovného pomeru v banke, bez povinnosti prenajímateľa poskytnúť nájomcovi náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie. Podľa čl. 3 nájomnej zmluvy poskytne prenajímateľ nájomcovi náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie v prípade, ak nájomca z organizačných dôvodov prestal vykonávať prácu vo VÚB, a.s. a banka nemá pre neho inú vhodnú prácu. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako zamestnávateľom a E. W. ako zamestnancom zo dňa 29.09.2003 vyplýva, že dohodu uzavreli v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce. V zmysle dohody pracovný pomer končí uplynutím stanoveného pracovného času dňom 31.10.2003 z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Vzhľadom na obsah týchto listín súd považuje právne postavenie navrhovateľky neisté do vyriešenia otázky trvania nájomného pomeru, vzhľadom na právne skutočnosti, ktoré nastali, a ktoré boli dohodnuté v dohode o skončení pracovného pomeru a v nájomnej zmluve. Nie je vylúčené podanie určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na všeobecnom súde o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je (napr. či nájom trvá, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, o určenie na základe akej právnej skutočnosti a kedy došlo k skončeniu nájmu a podobne), keď naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľky spočíva v tom, že od vyriešenia týchto (a obdobných) otázok závisí právne postavenie navrhovateľky v tom, či má nárok na pridelenie náhradného bytu od Mesta aplikujúc zákon č. 260/2011 Z.z. (v prípade, ak nájomný pomer ku dňu účinnosti tohto zákona trvá), alebo by mohla mať nárok na poskytnutie bytovej náhrady (§§ 712 - 714 OZ) od VÚB, a.s., vzhľadom na dôvod zániku nájmu bytu podľa §§ 710 - 711 OZ (ak nájomný pomer netrvá). Podľa názoru súdu až po vyriešení otázky, či nájom trvá, môže správny orgán pristúpiť k posudzovaniu žiadosti navrhovateľky o poskytnutie bytovej náhrady v zmysle § 7 a nasl. zákona č. 260/2011 Z.z., pretože trvanie nájmu ku dňu účinnosti tohto zákona je jednou zo základných podmienok, ktorá pre aplikáciu tohto zákona musí byť splnená. Na konanie podľa zákona č. 260/2011 Z.z. sa v zmysle § 15 ods. 1 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku; výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Zákon vyžaduje uviesť vo výroku rozhodnutia uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán po posúdení žiadosti a podmienok na poskytnutie bytovej náhrady rozhodoval podľa § 9 ods. 5, v zmysle ktorého obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Vo výroku rozhodnutia je však navyše uvedené, že sa nepriznáva žiadateľke náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami podľa § 5 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z.z.. Takto formulovaný výrok pôsobí nezrozumiteľne a nabáda k záveru, či správny orgán nepriznal žiadateľke bytovú náhradu požadovanej kvality, najmä ak neuviedol vo výroku ustanovenie § 9 ods. 5, podľa ktorého rozhodoval, čo možno vyvodiť len z odôvodnenia rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie vo veci bude závisieť od posúdenia prejudiciálnej otázky, či už správnym orgánom alebo v osobitnom súdnom konaní, či ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 Z.z. (15.09.2011) nájom bytu trval. Navrhovateľke, ktorá v konaní mala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.