Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/16/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200437 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom, v právnej veci navrhovateľa: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. E. č. X, XXX XX R. R., zast. advokátkou JUDr. Marianou Matulovou, so sídlom Železničiarska 9, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: MESTO Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. PrV 16901/2013 zo dňa 08.02.2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. PrV 16901/2013 zo dňa 08. februára 2013 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. PrV 16901/2013 zo dňa 08.02.2013 odporca rozhodol o nároku navrhovateľa na poskytnutie bytovej náhrady podľa § 7, § 9 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom tak, že nepriznáva žiadateľovi (navrhovateľovi) nárok na bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z.z. Odporca v odôvodnení rozhodnutia popísal podrobne priebeh konania od podania žiadosti navrhovateľa o pridelenie bytovej náhrady po tom, ako bola navrhovateľovi doručená výpoveď z nájomného vzťahu od VUB, pobočka Banská Bystrica a po tom, ako bola uvedená skutočnosť oznámená v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 260/2001 Z.z. odporcovi. Odporca svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že byt, ktorý žiadateľ užíva nie je bytom podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z. Predmetný „obytný priestor“, (ktorý obýva navrhovateľ) nespĺňa podľa odporcu definíciu pojmu byt ako predmetu občianskoprávnych vzťahov, a teda sa naň nevzťahuje ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z. Ku dňu účinnosti transformačného ustanovenia § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť podľa odporcu k tomu, že osobné užívanie bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníka organizácie (navrhovateľa) sa zmenilo na služobný byt, a to z dôvodu, že v čase nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia neexistovalo rozhodnutie, že obytné miestnosti boli rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky (s poukazom aj na definíciu pojmu byt podľa § 62 zákona č. 41/1964 Zb., platného a účinného do 31.12.1991). Ak by malo ísť o byt podľa definície bytu podľa § 62 zákona č. 41/1964 Zb. a podľa § 154 ods. 1 OZ v znení do 30.06.1988, musel by okrem toho prenajímateľ predložiť aj rozhodnutie, na základe ktorého bol byt pridelený. Udelený doklad nebol zo strany prenajímateľa ani po výzve doručený. V zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.09.1986 sa uvádza len „rozhodnutie o pridelení bytu vydaného Štátna banka československá, pobočka Banská Bystrica“, prenajímateľ však nepredložil rozhodnutie. Ak rozhodnutie neexistuje, tak aj dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu je neplatná s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 46/97. Odporca v rámci zisťovania skutkového stavu veci uviedol okrem vyššie uvedenej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05.08.1985 ďalej: 1.) list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. R., z ktorého vyplýva, že budova súpisné č. XXXX je prevádzkovou budovou, 2.) kolaudačné rozhodnutie MsNV odbor územného plánovania Banská Bystrica zo dňa 26.06.1985, č. ÚP 3651/85, ev. č. XXXX, v ktorom je uvedené, že sa povoľuje užívanie prevádzkovej budovy vtedajšej Štátnej banky československej a neuvádza sa, že sa zároveň povoľuje užívanie služobných bytov (aj keď boli fakticky na tento účel užívané), 3.) rozhodnutie o povolení predmetnej stavby (stavebné povolenie) zo dňa 15.08.1979, z ktorého vyplýva (pod písm. c) - druh a účel), že ide o prevádzkovú budovu ŠBČS, pobočka Banská Bystrica. V závere odporca uviedol, že neprihliadol na kópiu rozhodnutia Mesta Banská Bystrica zo dňa 10.01.2012 č. PrV 11/02, ktorým bolo rozhodnuté o charaktere predmetného bytu tak, že byt je služobným bytom podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 189/1992 Zb., pretože kompetencia obce rozhodovať v tejto veci (o charaktere bytu) podľa § 1 ods. 6 zákona č. 189/92 Zb. trvala len do 30.11.2001. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že predložil všetky zákonom požadované podklady pre priznanie nároku na bytovú náhradu a preukázal, že spĺňa podmienky na jej priznanie. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na vyhotovenie projektovej dokumentácie predmetnej budovy, kde je uvedené, že na treťom a piatom poschodí sa nachádzajú miestnosti označené ako kuchyňa, kúpeľňa, WC a obývacia miestnosť, ktoré napĺňajú pojmové znaky bytu, resp. miestností určených na bývanie. Na tento ucelený súbor miestností bola s ním, ako aj s ďalšími kolegami v roku 1985 podpísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Žalovaný sa v rámci konania nepresvedčil osobným šetrením na mieste, či tento súbor miestností spĺňa charakter bytu. Ak nedodržal vtedajší zamestnávateľ žalobcu všetky povinnosti vo vzťahu k štátnym orgánom, aby boli predmetné priestory posudzované ako byty, nemožno za to s odstupom 28 rokov vyvodzovať závery voči nájomníkom bytov. Navrhovateľ považuje za dostatočne preukázané, že bol nájomcom bytu, a to kópiou zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05.08.1985, ďalej tým, že dostal výpoveď z nájmu bytu. Skutočnosť, že obýva byt nebola sporná ani v priebehu súdneho konania o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktoré bolo právoplatne ukončené až rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 9C 172/2001-93 (po predchádzajúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR). Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrvával v celom rozsahu na podanom odvolaní. Uviedol, že navrhovateľ sa nasťahoval do bytu v roku 1985, keď bol pracovníkom Štátnej banky československej, pobočka Banská Bystrica, ktorá bola predchodcom VÚB, a.s. od roku 1985 do roku 2001 bol zamestnancom VÚB, a.s. a v roku 2001 dostal výpoveď zo zamestnania ako aj výpoveď z bytu. Čo sa týka výpovede z nájmu bytu, tak voči tejto podal žalobu na Okresnom súde v Banskej Bystrici a toto konanie bolo ukončené rozsudkom č.k. 9C/172/2001 tak, že výpoveď z nájmu služobného bytu bola neplatná. V priebehu tohto konania nebolo sporné o aký byt sa jedná, resp. že sa jedná o byt. V tomto čase ani Mesto Banská Bystrica nespochybňovalo, že sa jedná o byt. O tom, že nejde o byt sa navrhovateľ dozvedel až po dvanástich rokoch z rozhodnutia odporcu. Na rozdiel od ďalšej nájomníčky Q. G., on nájomnú zmluvu na dobu určitú s VÚB nepodpísal, preto jeho nájom naďalej trval a trvá aj v tomto čase, a v čase podania výpovede zo strany VÚB zo dňa 21.03.2012. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že výpoveď z roku 2012 ho zaskočila, keďže o výpovedi sa už konalo v konaniach pred súdom. Predpokladal, že VÚB bude riešiť situáciu už v roku 2001, a to riešiť formou náhradného bytu, keďže banka dávala najavo už aj pri výpovediach, že nájom za byty im nepokrýva náklady ani na základnú údržbu. Požiadal aj o prevod bytu do vlastníctva, avšak banka s tým nesúhlasila. Potom, ako skončil pracovný pomer s VÚB (30.06.2001), tak mu boli predkladané dodatky k nájomnej zmluve s tým, že nájom by bol už iba na dobu určitú, a to bez bytovej náhrady. Toto však odmietol podpísať. Po skončení sporu o výpoveď v ktorom bol úspešný (rozsudok okresného súdu 9C 172/2001) čakal, že bude banka vo veci niečo robiť, že mu poskytne náhradný byt, prípadne iné riešenie. Na záver uviedol, že po tom, ako mu bola daná výpoveď z nájmu, ktorú riešil súdnou cestou neuzatváral s prenajímateľom žiadnu nájomnú zmluvu a jeho nájom trvá stále počínajúc rokom 1985, keďže má zápisnicu o odovzdaní a prevzatí bytu z roku 1985. Nepamätá sa, či mu bolo dané od Štátnej banky československej aj rozhodnutie o pridelení bytu. Odporca na pojednávaní, ako aj vo svojom písomnom stanovisku k odvolaniu zotrvával na dôvodoch rozhodnutia v celom rozsahu. Opätovne poukázal na stavebné povolenie zo dňa 15.08.1979 a kolaudačné rozhodnutie. Naďalej zotrvával na tvrdeniach, že rozhodujúce pre určenie charakteru bytu bol v danom prípade § 62 zákona č. 41/1964 Zb., ktorý bol platný do 01.01.1992, kedy došlo k zmene občianskeho zákonníka v § 871. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z. poukazuje iba na ustanovenie § 871 ods. 1 až 4 OZ, a teda tento zákona sa vzťahuje na byty, v ktorých nájom vznikol podľa tohto ustanovenia OZ. Podľa názoru odporcu nie je rozhodujúca skutočnosť, ako sa byt skutočne užíval, na aké účely, ale je rozhodujúce to, na aké účely bol stavebne určený. Opätovne poukázal aj na nulitné rozhodnutie Mesta Banská Bystrica zo dňa 10.01.2002, ktorým bolo rozhodnuté o charaktere predmetného bytu, tak že byt je služobným bytom. Ku konaniu na okresnom ako aj na Najvyššom súde SR o neplatnosť výpovede z nájmu bytu odporca uviedol, že súdy sa vo veci nezaoberali otázkou, či išlo o služobný byt. Podľa odporcu k 01.01.1992 nebola splnená podmienka, že by išlo o obytný priestor s účelom bytu, ktorý by spĺňal definíciu bytu, a byt preto nespadá pod ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z. Navrhovateľ nepreukázal ani trvanie nájmu ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011, t.j. ku dňu 15.09.2011. Krajský súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) v náveznosoti na § 250l ods. 2 O.s.p., pre nesprávne právne posúdenie veci. Podľa § 1 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutie bytovej náhrady. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona, bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu, nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt. Podľa § 7 ods. 1, žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa § 7 ods. 5, na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady (ďalej len "konanie") je príslušná obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. Ak došlo k dohode podľa § 5 ods. 4, na konanie je príslušná obec, ktorá má zabezpečiť bytovú náhradu. Podľa § 7a citovaného zákona, žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1, a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže podať žiadosť do 30. apríla 2013 obci, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona, ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem lehoty podľa § 9 ods. 4. Podľa § 871 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.1992 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb.) (1) Právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. (4) Osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, že priestory obývané a užívané navrhovateľom spolu s členmi domácnosti nemožno považovať za byt, že sa o byt nejednalo ani v čase účinnosti transformačného ustanovenia § 871 Občianskeho zákonníka (ku dňu 01.01.1992). V danom prípade bolo nesporné medzi účastníkmi, že išlo o priestory na bývanie, ktoré boli pridelené ako byt navrhovateľovi za trvania pracovného pomeru Štátnej banke československej, pobočka Banská Bystrica a tieto priestory sa nachádzali v prevádzkovej budove zamestnávateľa, aj keď v kolaudačnom a stavebnom rozhodnutí nie je uvedené, že sa dávajú do užívania aj byty a uvádza sa iba názov stavby „prevádzková budova ŠBČS“. Z projektovej dokumentácie stavby prevádzkovej budovy ŠBČS (projektová dokumentácia sa nachádza v spise 24Sp/15/2013 - navrhovateľka Q. G.) vyplýva, že v tejto dokumentácii sú zakreslené aj byty (na treťom a piatom poschodí). Predmetná stavba bola síce skolaudovaná ako prevádzková budova, ale táto musela byť postavená v súlade s projektovou dokumentáciou. Pokiaľ sa teda v projektovej dokumentácii nachádzali v rámci prevádzkovej budovy aj byty, je potrebné považovať tieto priestory technicky za byty. V danom prípade jeden z takýchto bytov (byt č. 8) bol pridelený navrhovateľovi ako zamestnancovi Štátnej banky československej, o čom svedčí záznam z rokovania bytovej komisie pri ŠBČS a zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi ŠBČS, pobočka Banská Bystrica a navrhovateľom zo dňa 05.08.1985. Súd neuznal výhrady odporcu o neplatnosti dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z dôvodu, že neexistovalo rozhodnutie o pridelení bytu, ktoré nepredložil ani prenajímateľ, ani navrhovateľ. Nemožno v danom prípade tvrdiť, že rozhodnutie o pridelení bytu neexistovalo, pretože už v samotnom zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu je uvedené v úvodnej časti, že dohoda je dojednaná na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Štátnou bankou československou, pobočka Banská Bystrica. Nakoľko predmetná dohoda z 05.08.1985 je podpísaná a opečiatkovaná Štátnou bankou československou, pobočka Banská Bystrica súd nemal pochybnosti o tom, že by neexistovalo aj rozhodnutie o pridelení bytu. To, že sa jedná o byt nebolo spochybňované ani v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici vo veci žalobcu H. T., proti odporcovi VÚB, a.s. Banská Bystrica o neplatnosť výpovede z nájmu služobného bytu. Právoplatný rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 9C/172/2001-93 zo dňa 29.09.2004, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4Cdo/28/03 zo dňa 26.05.2004). Spornou posudzovanou otázkou bolo to, či byt má povahu služobného bytu, nie to, či ide o byt. § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa týka nájmu služobného bytu, avšak ak byt nespĺňal kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty, zmenilo sa právo osobného užívania na nájom. Zákon č. 260/2011 pokrýva aj tieto prípady (§ 2 ods. 1 písm. d) - odkaz na § 871 ods. 1 OZ). Žalobca po skončení sporu o neplatnosť výpovede už žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvoril, a preto jeho nájom aj naďalej trval, čo potvrdzuje aj výpoveď z nájmu bytu od VÚB, a.s., Bratislava zo dňa 21.03.2012. V tejto výpovedi je taktiež uvedené, že ide o výpoveď nájmu bytu, ktorý bol pridelený navrhovateľovi na základe rozhodnutia ŠBČS a podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05.08.1985 s tým, že sa jedná o byt podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z., pričom nájom bytu ku dňu účinnosti zákona č. 260/2011 trval. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ s členmi domácnosti byt užíval nepretržite od roku 1985, platil predpísané nájomné, má súd za to, že priestory obývané navrhovateľom je potrebné považovať za byt a rozhodnutie odporcu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na nové konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý v konaní mal úspech súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania si neuplatnil (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.