Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/279/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201338 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201338.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: F.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q. X, zast. advokátom JUDr. Jozef Švarc, so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov SR, so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, právne zast. advokátom JUDr. Juraj Erben, AK Blaha, Erben & Partneri, so sídlom Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7/2009 Pr z 15. 05. 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Disciplinárny senát Komory veterinárnych lekárov SR rozhodnutím č. 7/2009 DiK zo dňa 20.04.2012 podľa § 3 písm. d/ siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR uznal žalobcu za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov SR (ďalej aj ZoKVL) preto, že ako člen KVL SR nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko nestanovil diagnózu alebo diferenciálne diagnózy opakujúceho sa horúčkovitého ochorenia, zvracania, nechutenstva a celkovej telesnej slabosti nesterilizovanej suky, použil kortikoidný steroid bez vylúčenia diferenciálnych diagnóz, pri ktorých je jeho použitie kontraindikované a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 ZoKVL a § 2 prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ ZoKVL a § 3 písm. b/ Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR - pokutu vo výške 300 eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán okrem iného konštatoval, že disciplinárny senát mal preukázané, že v dňoch 16.01.2009 až 08.02.2009 F.. F. F. nevykonal u zvieraťa majiteľky T. F., bytom X. XX, I. súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko nestanovil diagnózu alebo diferenciálne diagnózy opakujúceho sa horúčkovitého ochorenia, zvracania, nechutenstva a celkovej telesnej slabosti nesterilizovanej suky. Tiež mal za preukázané z dostupných dôkazov, že v dňoch 06.02.209 a 08.02.2009 žalobca nevykonal u zvieraťa súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko použil opakovane kortikoidný steroid bez vylúčenia diferenciálnych diagnóz, pri ktorých je jeho použitie kontraindikované. Disciplinárny senát mal uvedené preukázané najmä zo samotného rozporu vyjadrenia disciplinárne obvineného zo dňa 25.03.2009, tiež z obsahu zdravotnej dokumentácie, v ktorej ako diagnózy okrem iných uvádza dňa 15. a 16.01.2009 aj vomitus infekčného pôvodu a dňa 06. a 08.02.2009 aj podozrenie na zápal pobrušnice. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.09.2009 vyplynulo, že žalobca neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti vykonanej u zvieraťa majiteľky T. F., čo bolo preukázané aj zo samotného obsahu predmetnej zdravotnej dokumentácie, nakoľko táto neobsahuje anamnézu, výsledky klinických vyšetrení a nálezy, ktoré by odôvodňovali stanovenie diagnózy a neobsahuje množstvá a spôsoby podania použitých liekov. Zo záveru znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovanom znalkyňou F.. P. G., F. XX, B., znalkyne v odbore veterinárstvo - kynológia, ev.č. 910800, vyplýva, že nebola vykonaná riadna cielená diagnostika, určenie diagnózy lymská borelióza nebolo správne ani odborne podložené. V danom prípade nebola stanovená konkrétna diagnóza a nebolo zdôvodnené opakované použitie Dexametazónu. Disciplinárny senát prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný výkon súkromných veterinárnych činností a povinnosť vedenia evidencie, ako základných povinností súkromného veterinárneho lekára. Zobral do úvahy ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že disciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia dopustil úmyselne, nakoľko vzhľadom na svoje postavenie musel a mal vedieť, že nedodržanie vytýkaných povinností je disciplinárnym previnením. Priťažujúcou okolnosťou bola rovnako skutočnosť, že disciplinárne obvinený porušil viacero povinností. Poľahčujúci vplyv mala skutočnosť, že išlo o prvé previnenie disciplinárne obvineného. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu KVL SR podal žalobca odvolanie. Namietal najmä, že disciplinárny senát rozhodol nad rámec návrhu na začatie disciplinárneho konania, pričom uznal disciplinárne obvineného za vinného prísnejším ustanovením zákona, a že disciplinárny senát použil dôkazy, ktoré získal neprocesným spôsobom. Prezídium Komory veterinárnych lekárov SR rozhodnutím č. 7/2009 Pr zo dňa 15.05.2013 potvrdilo rozhodnutie disciplinárneho senátu. Námietku, že disciplinárny senát rozhodol nad rámec návrhu, považoval odvolací orgán za nedôvodnú, nakoľko nestanovenie diagnózy tak, ako to uvádza disciplinárny senát, je iba čiastkovým skutkom k nestanoveniu a nevylúčeniu diferenciálnych diagnóz, nakoľko diagnóza (konečná diagnóza) je jedna z diferenciálnych diagnóz, ktorá sa na základe vykonaných vyšetrení stanoví ako konečná. Aj keď by mohol výrok disciplinárneho senátu pôsobiť obšírnejšie ako text návrhu, vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia disciplinárneho senátu, tomu tak nie je, nakoľko z odôvodnenia je zrejmé, že ako diferenciálne diagnózy pripadali do úvahy iba infekčné ochorenia. Znalecký posudok pochybenie disciplinárne obvineného pri použití kortikoidu vymedzuje pozitívne, keď uvádza, že v danom prípade nebola stanovená konkrétna diagnóza a nebolo zdôvodnené opakované použitie Dexametazónu. Odmietol aj námietku, že disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného za vinného prísnejším ustanovením zákona ako bol návrh predsedu dozornej komisie, pretože v prípade porušenia § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. (povinnosť dodržiavať vnútorné predpisy komory) v spojení s § 9 písm. e/ Prvej časti Etického a profesného poriadku (povinnosť viesť evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti) a § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 442/2004 Z.z. (kde priamo zákon určuje povinnosť viesť evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti) sa jedná o tú istú kvalifikáciu skutku, ale nakoľko zákon č. 442/2004 Z.z. považuje za disciplinárne previnenie člena komory porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin, použil disciplinárny senát vo výroku ako právnu kvalifikáciu tohto skutku práve odkaz na zákon o komore veterinárnych lekárov. Dôkazy, o ktorých odvolateľ tvrdil, že boli získané neprocesným spôsobom, senát pri rozhodovaní nepoužil, t.j. svoje rozhodnutie o tieto dôkazy neopieral. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, vôbec neskúmal a nevyhodnotil podstatu jeho odvolacích námietok, čo do meritórnej stránky rozhodnutia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 2. Doteraz nie je dôkazne ustálené, akým spôsobom nevykonával žalobca súkromné veterinárne činnosti odborne a akým konkrétnym spôsobom porušil žalobca zásady etiky súkromného veterinárneho lekára, lebo použitie postupov žalobcu nemožno klasifikovať ako konanie non lege artis. 3. Žalovaný neskúmal a nevyhodnotil to, akými právnymi predpismi, výkladom ustanovení zákona a právnymi úvahami sa riadil, keď vyslovil, že námietka žalobcu v tom, či sú dôkazy získané neprocesným spôsobom mimo konania, je nesprávna a nedôvodná. 4. Konštatovanie žalovaného, ale aj prvostupňového správneho orgánu, pokiaľ sa mu kladie za vinu porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 442/2004 Z.z. je nesprávne a paušálne, keďže doteraz nie je preukázané, že by žalobca nevykonával súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky. Takýmto záverom nezodpovedá zistený skutkový stav, pričom žalovaný odobril jednostranné hodnotenie dôkazov orgánu prvého stupňa v jeho neprospech. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 11.09.2013 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Disciplinárny senát DiK (ako to aj Prezídium potvrdilo), vykonal všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné vykonať k náležitému zisteniu skutkového stavu. V intenciách prvého rozsudku súdu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu, vykonal dokazovanie znalcom, preto argument o nedostatočnom dokazovaní nie je na mieste. Znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo pôvodné závery disciplinárneho senátu o pochybení žalobcu pri výkone súkromných veterinárnych činností. Nariadením znaleckého dokazovania bola teda zhojená vada pôvodne vytýkaná Krajským súdom v Banskej Bystrici o „nestrannosti subjektu pri podávaní odborného stanoviska“, resp. o „neobjektívnosti a nepresvedčivosti“ rozhodnutia. Závery disciplinárneho senátu DiK, ako aj Prezídia KVL SR, ktoré sú formulované vo výrokovej časti rozhodnutí, jednoznačne odôvodňujú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré je dostatočne popísané v odôvodnení rozhodnutí. Správne orgány dospeli k jednoznačným záverom, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pri liečbe neurčil správnu diagnózu zvieraťa, následne použil nesprávnu kombináciu liekov a neviedol potrebnú evidenciu o vykonaných súkromných veterinárnych činnostiach. Žalobu označil za zmätočnú, nejasne formulovanú, pričom žalobca iba všeobecne odkazuje na „skutkové a právne vady“ bez toho, aby ich bližšie špecifikoval konkrétnymi faktami. Podľa žalovaného z uvedeného dôvodu nie je možné sa detailne vyjadriť k tomu, čo žalobca namieta. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal, že uložená sankcia je prísna s prihliadnutím na skutočnosť, že k domnelému skutku malo dôjsť v roku 2009. Žalobca na pojednávaní uviedol, že došlo k prieťahom, pretože disciplinárny senát mal rozhodnúť do 90 dní od vykonania disciplinárneho konania, pričom jemu bolo doručené prvostupňové rozhodnutie po zrušení veci krajským súdom, asi po 11 mesiacoch. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že na výšku sankcie nemá vplyv dĺžka konania, pričom právna úprava, ktorá upravuje výšku sankcie, bola naposledy menená v roku 2004. Žalobcovi bola uložená sankcia v 1/3-ine maximálnej sadzby. Lehoty na predloženie návrhu disciplinárnemu senátu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. boli dodržané. Uznal, že žalobcovi skutočne bolo doručené prvostupňové rozhodnutie v druhom kole (po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí súdom) po 11 mesiacoch, a to administratívnou chybou, na ktorú sa prišlo až pri overovaní účtovníctva, či došlo k zaplateniu uloženej pokuty. Stanovy ukladajú povinnosť vypracovať písomné rozhodnutie disciplinárnemu senátu do 30 dní. V predmetnej veci bolo rozhodnutie vypracované do dvoch týždňov. Omylom však rozhodnutie nebolo doručené žalobcovi, až následne po zistení pochybenia, v čom ovšem nevidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 442/2004 Z.z. uviedol, že disciplinárny senát je síce povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania, resp. vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní, avšak nedodržanie tejto lehoty samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože lehota je v zákone upravená tak, že ju prakticky nie je možné dodržať, k čomu zaujal stanovisko už aj Najvyšší súd SR. Disciplinárne konania trvajú v priemere od tri do šesť mesiacov, a to vzhľadom na procesné úkony, ktoré je potrebné vykonať. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že predseda Dozornej komisie Komory veterinárnych lekárov SR podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. v spojení s § 9 druhej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR podal návrh na začatie disciplinárneho konania č. 7/2009 DK zo dňa 20.05.2009 na člena KVL F.. F. F. - žalobcu z dôvodu, že nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne a neviedol dostatočne evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, teda ako člen KVL SR porušil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 442/2004 Z.z., tým, že nevykonal súkromnú veterinárnu činnosť odborne a nedodržal vnútorné predpisy KVL SR, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 Zákona o Komore veterinárnych lekárov. Podaniu návrhu na disciplinárne konanie predchádzala sťažnosť zo dňa 10.03.2009 T. F., ktorá žiadala o prešetrenie jej podozrenia, že žalobca nepostupoval pri vyšetrení jej psa s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Sťažnosť prešetrila Dozorná komisia KVL SR, ktorá požiadala žalobcu dňa 19.03.2009 o súčinnosť a o vyjadrenie k veci. Žalobca sa vyjadril k sťažnosti listom zo dňa 25.03.2009 a doplnením vyjadrenia zo dňa 27.04.2009 a pripojil fotokópiu zdravotnej dokumentácie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/43/2010-36 zo dňa 30.06.2010 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 7/2009 Pr zo dňa 02.12.2009 a rozhodnutie disciplinárneho senátu DiK Komory veterinárnych lekárov SR č. 7/2009 DiK zo dňa 29.09.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny orgán doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom F.. P. G., znalcom v odbore veterinárstvo - kynológia, so záverov ktorého vyplynulo, že úvaha F.. F. F. v rámci diferenciálnej diagnózy o možnej infekcii Lymskou boreliózou nebola podložená anamnézou ani príznakmi, ktoré by pre ňu svedčili. F.. M. F. nepristúpil k preukázateľnému serologickému vyšetreniu na stanovenie hladiny protilátok, na základe ktorého by sa potvrdila, alebo vylúčila diagnóza Lymská borelióza. Vzhľadom na skutočnosť, že nebola vykonaná žiadna cielená diagnostika, určenie diagnózy Lymská borelióza nebolo správne, ani od borne podložené. Použitie kortikoidných steroidov je indikované pri zápalových a horúčkových ochoreniach, a to presne v stanovenom postupe. V danom prípade nebola stanovená konkrétna diagnóza a nebolo zdôvodnené opakované použitie Dexametazónu. Práva a povinnosti členov komory veterinárnych lekárov upravuje zákon a stanovy KVL. Podľa § 21 zákona č. 442/2004 Z.z., disciplinárnym previnením člena komory je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin (ods. 1). Za porušenie povinností uvedených v § 9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) písomné napomenutie, b) pokutu až do výšky 30.000,- Sk, c) vyčiarknutie z registra až na dobu päť rokov (ods. 2). Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť (ods. 3). Podľa § 22 citovaného zákona, o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (ods.1). Disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok (ods. 3). O odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný (ods. 4). Rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory. Ak právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 5). Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora. Podľa § 9 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný dodržiavať vnútorné predpisy komory. Podľa § 9 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný viesť evidenciu o vykonávaní súkromných veterinárnych činností. Podľa § 9 deviatej časti disciplinárneho poriadku, prezídium rozhodnutím potvrdí rozhodnutie DS, ak je vecne správne. Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s doplneným dokazovaním správneho orgánu po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného (vrátane prvostupňového rozhodnutia) súdom dospel k záveru, že podstatné pochybnosti vytýkané súdom, najmä skutočnosť, že skutkové zistenia neboli dostatočne verifikované objektívnymi dôkazmi, boli odstránené, ako aj nepreskúmateľnosť predchádzajúcich zrušených rozhodnutí, spočívajúca v ich nedostatočnom odôvodnení. Súd preskúmaval zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného len v rozsahu žalobných námietok. Dospel k záveru, že tie žalobné námietky, ktoré boli uplatnené, neboli dôvodné, t.j. relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak zastáva názor, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza konkrétnu argumentáciu k odvolacím námietkam a zaujíma k nim stanovisko s poukazom na zistený skutkový stav a použitú právnu úpravu. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v spojitosti s odôvodnením druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že niet žiadnych pochýb o zistenom skutkovom stave. Tiež z nich vyplýva, na základe akých dôkazov bol skutkový stav zistený. Súd sa plne stotožňuje so záverom správneho orgánu a nepovažuje za nutné opakovať zistenia správneho orgánu podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutí správneho orgánu v oboch stupňoch, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia, za čo bol disciplinárne potrestaný uložením disciplinárneho opatrenia - pokuty 300 eur v súlade s § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z.. Správny orgán náležite odôvodnil svoje zistenia ohľadom skutočnosti, že žalobca nevykonával súkromnú veterinárnu činnosť odborne, ako aj to, že neviedol dostatočne evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti. Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že žalovaný nevyhodnotil jeho odvolaciu námietku k nezákonnému získaniu dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný k tejto námietke zaujal stanovisko, keď uviedol, že z dôkazov, u ktorých bol namietaný spôsob ich získania, disciplinárny senát vôbec nevychádzal, keďže svoje rozhodnutie o ne neopieral. Súd k uvedenému poznamenáva, že je právne irelevantným, akým spôsobom boli získané dôkazy, pokiaľ neboli priamo podkladom napadnutého rozhodnutia. Len v prípade, pokiaľ by dôkazy boli podkladom rozhodnutia, by nemohlo byť vydané zákonné rozhodnutie, ak by dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Námietky ohľadom dĺžky konania a neprimeranosti sankcie, považuje súd za bezvýznamné. Z právnej úpravy vyplýva, že zákonom nie je stanovená prekluzívna lehota, ktorá by jednoznačne ukončovala dobu, do ktorej by malo byť rozhodnuté, preto súd považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v lehote. Ex offo by súd musel prihliadnuť len na prekročenie prekluzívnej lehoty. Napokon nedodržanie lehoty nebolo namietané v žalobe, t.j. nebolo súčasťou žalobných námietok podaných v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia bolo namietané až na pojednávaní, k tomuto nebolo možné prihliadnuť jednak z dôvodu, že sa jedná o lehotu poriadkovej povahy, ako aj z dôvodu, že takáto námietka bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov, súd posudzujúc len konkrétne žalobné námietky, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ si uplatnil náhradu trov konania žalovaný titulom trov právneho zastúpenia, súd o nich nerozhodol zastávajúc právny názor, že na takéto rozhodnutie nemá zákonný rámec, vzhľadom na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v piatej časti O.s.p. ohľadom trov konania. Právna úprava predpokladá priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi, a nie úspešnému žalovanému. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.