Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/105/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205129 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112205129.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom v 1/ rade T.. N. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. U. XXXX/X, X. X. a v 2/ rade J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X, X. X., t. č. bytom O. U. XXXX/XX, X. X. a vedľajším účastníkom na strane odporcov 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník a 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, v konaní zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštova 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, Košice, o zaplatenie 1.695,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka 1/, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20C/352/2012-94, zo dňa 19. 02. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcom v 1/ a v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.204,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z priznanej sumy od 03. 06. 2009 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v súvisiacom výroku o trovách konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom v 1/ a v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.204,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z priznanej sumy od 03. 06. 2009 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu (prvý výrok). Zároveň vo zvyšku súd návrh zamietol (druhý výrok). O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal (tretí výrok), pričom rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p“). Navrhovateľ navrhol uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť sumu 1.695,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 72,11 Eur a ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 1204,27 Eur od 03. 06. 2009 až do zaplatenia spolu s trovami konania titulom zmluvy o úvere zo dňa 26. 02. 2003. Okresný súd v danej veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa so Zmluvou o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 02. 2003 vrátane jej Všeobecných obchodných podmienok, ktorú uzavrel odporca 1/ a právny predchodca navrhovateľa (U. U., a.s., X.), Dohodou o ručení zo dňa 26. 02. 2003 uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 2/, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 10. 2008 uzavretou medzi U. U., a.s., X. a navrhovateľom, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 05. 2009. Okresný súd mal za preukázané a za nie sporné, že odporca v 1/ rade s právnym predchodcom navrhovateľa U. U., a. s., X. uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 02. 2003, pričom vychádzal zo skutočnosti, že právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je vzťahom spotrebiteľským aplikujúc ustanovenie § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01. 04. 2004. Odporcovi 1/ bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 50 000,-- Sk, pričom bola dohodnutá úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, za správu úveru, výška mesačných splátok 1160,-- Sk, splatnosť prvej splátky 20. 03. 2003 a konečná splatnosť úveru 20. 01. 2008. Úver, ktorý bol odporcovi v 1/ rade poskytnutý, bol splácaný v mesačných splátkach až do roku 2005. Odporca v 2/ rade uzatvoril Dohodu o ručení zo dňa 26. 02. 2003 so U. U., X. a zobral na vedomie, že veriteľ a odporca v 1/ rade uzavreli dňa 26. 02. 2003 zmluvu o splátkovom úvere s tým, ak dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas zaväzuje sa, že ju uhradí veriteľovi, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. U. U., X. oznámila odporcom v 1/ a v 2/ rade postúpenie pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 22. 10. 2008 na navrhovateľa a z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávka odporcov v 1/ a v 2/ rade prešla na navrhovateľa a to podľa prílohy č. 1 k zmluve vo výške 63 501,70 Sk. Zároveň je uvedené, posledná úhrada bola uhradená dňa 30. 06. 2005. Nakoľko do konania vstúpili Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a OZ právna pomoc spotrebiteľom (ako vedľajší účastníci na strane odporcov 1/ a 2/), ktorí zároveň voči platobnému rozkazu podali odpor vznášajúc námietku premlčania, okresný súd skúmal, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Okresný súd skúmal, či dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku možno považovať za platne uzavretú. Dohodu uzatvoril s navrhovateľom odporca v 1/ rade dňa 25. 05. 2009 a podľa bodu 2 dohody uznal záväzok, čo do právneho dôvodu a výšky 1.284,27 Eur a zároveň sa zaviazal záväzok uhrádzať v mesačných splátkach po 30 Eur s tým, že dátum prvej splátky mal byť dňa 25. 05. 2009. Zároveň vyhlásil, že má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný a o následkoch. Okresný súd konštatoval, že v dohode o uznaní záväzku je splnená požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, je v ňom uvedený dôvod aj výška práva, záväzok je identifikovateľný a je zrejmé, akého záväzku sa týka. Odporca v 1/ rade žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno, ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie, že dlh v čase uznania v takej výške neexistoval ani, že o premlčaní dlhu nevedel. Tvrdil len, že dohodu si nemal možnosť preštudovať, inak potvrdil, že ju podpísal. Súd poukázal aj na to, že dohoda nie je rozsiahla, je koncipovaná na jednej strane a teda tvrdenia, že si ju odporca 1/ nemohol preštudovať treba považovať za účelové. Odporca 1/ mal vedomosť o svojej povinnosti voči U. U., vedomosť o tom, že nespláca úver, ktorý mu bol poskytnutý a ktorý spotreboval a že je v omeškaní a teda mal vedomosť o aký dlh sa jedná. Zároveň sa dohodol na splátkovom kalendári, ktorý aj napriek podpísanej dohode neplnil. Odporca v 1/ rade mohol ovplyvniť obsah predmetnej dohody o uznaní, lebo dohoda sa pred nim vypisovala, diktoval do nej údaje. Okresný súd ustálil, že dohoda neobsahuje podmienky, ktoré by predstavovali neprimerané znevýhodnenie odporcu 1/, keďže si bol vedomý svojho dlhu a pokiaľ uznal dlh, uznal ho vo výške nesplatenej a navyše po uzavretí predmetnej dohody vykonal dve splátky, čím dohodu považoval za platne uzatvorenú. Súd vzhľadom na uvedené neakceptoval vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom 1/ a 2/ v konaní, ktorú posudzoval podľa Občianskeho zákonníka a mal za právne irelevantné, či v danom konaní došlo zo strany právneho predchodcu k odstúpeniu od zmluvy alebo došlo k zosplatneniu úveru, pokiaľ začala od uznania dlhu bežať nová premlčania lehota. Okresný súd ohľadom premlčania v súvislosti s ručiteľským záväzkom uviedol, že aj napriek tomu, že odporca v 2/ rade ako ručiteľ nepodpísal dohodu o uznaní záväzku, nemohol sa voči nemu nárok zo strany navrhovateľa premlčať, pokiaľ sa nepremlčí hlavný záväzok dlžníka voči veriteľovi, a teda ani voči ručiteľovi nie je premlčaný dlh. Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Súd na základe dohody o uznaní záväzku priznal navrhovateľovi sumu 1.204,27 Eur z dôvodu, že dlh bol uznaný vo výške 1.284,27 Eur avšak po podpísaní dohody boli vykonané dve splátky dňa 02. 06. 2009, a to vo výške 20,- Eur a vo výške 60,- Eur a teda súd z uvedeného dlhu odpočítal sumu 80 Eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, keďže navrhovateľ nepreukázal, že v čase uznania dlhu existoval dlh v žalovanej výške. Netýkal sa aj úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ v návrhu uplatnil vo výške 72,11 Eur, a preto z toho dôvodu vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznanej sumy podľa § 517 ods. 2 a nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. vo výške 8,5 % z priznanej sumy od 03. 06. 2009 až do zaplatenia, t. j. dňom nasledujúcim po vykonaných splátkach, keďže ide o sankciu zo zákona za neplnenie si svojej povinnosti včas a riadne. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že súd zaviaže odporcov k náhrade trov konanie v plnej výške. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 46,22 Eur. Podľa jeho názoru v danej veci ma navrhovateľ právo na náhradu trov konania aspoň v pomernej časti, nakoľko miera úspechu navrhovateľa bola vo výške 42 %. Čiastočný úspech navrhovateľa vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Odvolateľ nevidí dôvod v nepriznaní trov konania navrhovateľovi aj z dôvodu, že odporcovia si boli vedomí existencie svojej pohľadávky, na čo boli upozornení viacerými výzvami. Návrh bol podaný dôvodne, nakoľko k jeho zaplateniu nedošlo ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu, dokonca ani po podaní žalobného návrhu. Odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu podal aj vedľajší účastník 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a zároveň, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predlženie premlčanej pohľadávky lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej doby. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzavretie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva nikdy nevychádzala od spotrebiteľa. Okolnosti, za akých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľom formulárové dohody, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Podľa názoru vedľajšieho účastníka 1/, skutočnosť, že odporca 1/ po podpise dohody zaplatil dve splátky vôbec neznamená, že túto dohodu považoval za platne uzatvorenú v celom rozsahu a bol si vedomý všetkých pre neho z toho plynúcich dôsledkov. Navrhovateľ v návrhu konštatuje odstúpenie od zmluvy, ktorej dôsledkom je zrušenie zmluvy od počiatku, preto táto skutočnosť nie je irelevantná. Vedľajší účastník 1/ nesúhlasil ani s názorom okresného súdu ohľadom otázky premlčania vo vzťahu k ručiteľovi (odporcovi 2/), nakoľko podľa jeho názoru plynie premlčacia doba tak odporcovi 1/ ako aj odporcovi 2/ samostatne. Nakoľko predmetná dohoda o uznaní záväzku je absolútne neplatná, súd je povinný prihliadnuť a zohľadniť námietku premlčania. V prípade, ak sa súd nestotožní s uvedenou argumentáciou, navrhol vedľajší účastník prerušiť konanie do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore EÚ pod č. C-460/12. K odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol odvolanie podané vedľajším účastníkom 1/ odmietnuť. Zároveň si uplatniť náhradu trov konania v sume 106, 97 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník v danej veci nie je oprávnený podať odvolanie. Vedľajší účastník má podľa ustanovenia § 201 O.s.p. právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Vzhľadom na to, že medzi odporcami a vedľajším účastníkom 1/ zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ je možné považovať za podané neoprávnenou osobou. Lehota na podanie odvolania vedľajším účastníkom je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli hlavného účastníka. Ohľadom predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že ju nemožno považovať za neplatnú, lebo spĺňa zákonné náležitosti. V danej veci nie je možné aplikovať ani ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa, lebo dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, a tak navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa. Odporca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporca 1/ nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený, jej uzavretím nedošlo k zhoršeniu jeho podstavenia. Ohľadom uplatnenej náhrady trov konanie vedľajšieho účastníka 1/ uviedol, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v časti návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil odporcom v 1/ a v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.204,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z priznanej sumy od 03. 06. 2009 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ohľadom výroku, ktorým bol nárok navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý, ostal rozsudok okresného súdu odvolaním nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/352/2012 odvolací súd zistil, že navrhovateľ podaním doručeným na súd 23. 02. 2012 sa domáha voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia dlžnej istiny spolu s príslušenstvom. Z obsahu návrhu vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 10. 2008 medzi postupcom U. U., a. s., X. a navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa voči odporcom v 1/ a v 2/ rade. Postupca a odporca 1/ uzatvorili dňa 26. 02. 2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatku č. 1 zo dňa 01. 01. 2003 (ďalej „VOP“). Na základe zmluvy poskytla U. U., a. s. odporcovi v 1/ rade peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené v zmluve a v uvedených VOP. Odporca v 2/ rade prevzal na seba ručiteľský záväzok na základe Dohody o ručení zo dňa 26. 02. 2003 Navrhovateľ uviedol, že z dôvodu, že odporca v 1/ rade neplnil v stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu 1/ na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia bola 2.107,87 Eur a pozostávala z istiny 1.616,21 Eur, riadneho úroku 146,85 Eur, úroku z omeškania 344,81 Eur. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil predmetnú Zmluvu o splátkovou úvere zo dňa 26. 02. 2003 vrátane jej Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 4-5 a 7-13 spisu), Dohodu o ručení zo dňa 26. 02. 2003 (č.l. 5 p.v - 6 spisu), Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 10. 2008 (č.l. 13-20 spisu). Podaním zo dňa 16. 04. 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania (č.l. 35 spisu) a podaním zo dňa 24. 04. 2012 OZ právna pomoc spotrebiteľom (č.l. 37 spisu). Okresný súd na základe uvedeného návrhu vydal dňa 12. 06. 2012 platobný rozkaz č.k. 0RO/59/2012-42, voči ktorému podali odpor obaja vedľajší účastníci, ktorý namietali, že uplatnený nárok je premlčaný. Podaním zo dňa 06. 07. 2012 navrhovateľ predložil okresnému súdu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 05. 2009 (č.l. 59 spisu). Odporca 1/ podaním zo dňa 24. 09. 2012 a odporca 2/ podaním zo dňa 25. 09. 2012 vyjadrili na základe výzvy súdu súhlas s odporom podaným vedľajšími účastníkmi (č.l. 74 -75 spisu). Okresný súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a v časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Odvolací súd sa prvotne musel vyporiadať so skutočnosťou, či vedľajší účastník 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má v danej veci právo podať odvolanie. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 348/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade takzvaných spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V rámci tohto typu vedľajšieho účastníctva sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma, nakoľko legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania je daná ex lege. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a teda disponuje aj právom podať odvolanie za rovnakých podmienok, aké platia pre účastníka konania. Na samotný vstup do konania a možnosť uskutočňovať právne úkony v konaní, t.j. v danom prípade možnosť podať odvolanie, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v § 93 ods. 4 druhá a tretia veta O. s. p., teda v danom prípade ani podmienku stanovenú v druhej vete § 201 O. s. p., na ktorú sa odvoláva navrhovateľ v podanom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/. V danej veci okresný súd správne vyzval odporcov 1/ a 2/ výzvou zo dňa 15. 03. 2013 (č.l. 123 spisu), aby prejavili vôľu s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, nakoľko (vychádzajúc aj z uvedeného rozhodnutia) vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť a vykonávať úkony proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať. Odporca 1/ podaním zo dňa 08. 04. 2013 vyjadril s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka 1/ súhlas, pričom treba zdôrazniť, vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia a obsahu podaného odvolania vedľajšieho účastníka 1/, že odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ v žiadnom prípade neodporuje úkonom odporcov 1/ a 2/ v konaní a nie je spôsobilé zhoršiť ich postavenie. V danej veci mal vedľajší účastník 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS právo podať odvolanie, preto ho odvolací súd musel prejednať. Reagujúc na jeho odvolacie námietky základnou otázkou v danom prípade o veci samej bola skutočnosť, či predĺženie premlčacej doby formou uznania záväzku v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná a v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ochrany spotrebiteľa, a či potom bolo relevantné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom 1/ a 2/. Primárny právny vzťah, z ktorého navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, vychádza zo Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 02. 2003, ktorú uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a odporca 1/ a ktorú okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 01. 04. 2004. Odvolací súd sa so záverom okresnému súdu ohľadnom právneho posúdenia predmetnej zmluvy stotožnil, aj keď okresnému súdu zrejme ušlo pozornosti, že účastníci zmluvy uzavreli zmluvu dňa 26. 02. 2003. Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Zmluva uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka môže byť pripravená ako spotrebiteľská zmluva a musí mať v takomto prípade náležitosti svojho zmluvného typu, a zároveň musí spĺňať podmienky, ktoré sú zákonom určené pre spotrebiteľské zmluvy. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere (26.02.2003). Skutočnosť, že zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov o úpravu spotrebiteľských zmlúv, nebráni posúdeniu takejto zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom k 26. 02. 2003, konkrétne ustanovenia § 23a ods. 1, v zmysle ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je zrejmé, že v danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu (typovú zmluvu), ktorej znenie bolo vopred naformulované na predtlačenom formulári vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsah, ako aj obsah zmluvy právny predchodca navrhovateľa vopred pripravil, bez toho, aby mal odporca 1/ možnosť meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Okresný súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania skúmal, či Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 05. 2009 spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), pričom ustálil, že je splnená podmienka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Odporca 1/ neuniesol dôkazné bremeno, že dlh v čase uznania v uznanej výške neexistoval a že nemal vedomosť o premlčaní dlhu. Okresný súd neskúmal, či zmluvu a na ňu nadväzujúce úkony spĺňajú zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je jednoznačne Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 02. 2003, a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy ako celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru uznaním záväzku). Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je dodatkom k spotrebiteľskej (hlavnej) zmluve, ktorá modifikuje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z uvedeného vzťahu, preto bolo potrebné skúmať tento dodatok z hľadiska zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, tak ako u hlavnej zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na jeho väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a predovšetkým so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Potom všeobecný súd v konaniach týkajúcich sa spotrebiteľských vecí je ex offo povinný zohľadniť rozhodné skutočnosti, pričom má aplikovať ustanovenia právnej ochrany spotrebiteľa tak, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa do takej miery, aby boli kompenzované nevýhody vyplývajúce z okolnosti uzavretia zmluvy (prípadne ďalších právnych úkonov, ktoré na spotrebiteľskú zmluvu nadväzujú a majú vplyv na jej obsah). Je treba súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka 1/, že pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a že predmetná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň nekalú obchodnú praktiku. Vychádzajúc z obsahu predmetnej dohody uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ je odvolací súd toho názoru, že dohoda vzhľadom na jej formulárový charakter odporcovi 1/ žiadnym spôsobom neumožňovala ovplyvniť jej obsah a jediným zámerom navrhovateľa bolo dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky predĺžením premlčacej doby formou uznania záväzku tým, že spotrebiteľ podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Postup navrhovateľa nemožno hodnotiť inak, ako zneužitie práva, ktorého výkon je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Odporca 1/ si nemohol byť vedomý v dôsledku svojej neskúsenosti a nevedomosti, ktorú navrhovateľ využil, že dôsledkom podpisu dohody je predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku navrhovateľom. O tomto svedčí aj vykonané dokazovanie na pojednávaní zo dňa 29. 01. 2013 (č.l. 85 spisu), na ktorom odporca 1/ uviedol, že návrh na uzavretie dohody o uznaní záväzku prišiel zo strany navrhovateľa, túto dohodu nemal možnosť si preštudovať, dané údaje len diktoval. Spôsob uzavretia dohody, ktorú inicioval navrhovateľ, formulárový charakter dohody bez možnosti odporcu 1/ ovplyvniť jej obsah, nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že odporca 1/ po podpise uvedenej dohody zaplatil dve splátky. Vychádzajúc z predmetnej dohody odvolací súd má za to, že z nej vyplývajúce uznanie záväzku začlenené do rámca dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď odporca 1/ „uzavretím“ dohody nič nezískal, naopak z iniciatívy navrhovateľa si svoje postavenie zhoršil. Je zrejmé, že navrhovateľ od počiatku sledoval koncipovaním tejto dohody to, aby jej podpisom došlo k začatiu plynutia novej premlčacej doby, účelom ktorej by potom v prípade sporov bolo reálne sťaženia uplatnenia práv odporcu 1/ - spotrebiteľa. Predĺženie premlčacej doby pre odporcu 1/ v rámci dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 1, 5 OZ), pretože vytvára nerovnováhu v postavení zmluvných strán a konanie navrhovateľa ako výkon práva odporujúci dobrým mravom (§ 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 39 OZ). Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, preto na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 05. 2009 nie je možné prihliadať, nemohla vyvolať žiadny účinok, preto potom uznaním záväzku nedošlo k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatku plynutia novej premlčacej doby počnúc dňom uznania záväzku tak, ako to ustálil okresný súd. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd posúdi Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 26. 02. 2003 a s ňou súvisiacu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 05. 2009 v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, zohľadní skutočnosť, že uznaním záväzku nedošlo k začatiu plynutia novej premlčacej doby a bude skúmať, či nie je uplatnený nárok navrhovateľa premlčaný v zmysle § 397 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), keďže inštitút premlčania Obchodný zákonník upravuje komplexne (§§ 387 až 408), na použitie Občianskeho zákonníka v prípade premlčania práva zo zmluvy o úvere nie je naplnená zákonná podmienka v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože otázku premlčania možno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Dĺžka premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka bola ex lege stanovená výberom zmluvnej formy (zmluva o úvere), ktorú účastníci uzatvorili. Napokon, úprava premlčania vo všeobecnosti nie je úpravou, ktorá smeruje k zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa, pretože voči obom stranám právneho vzťahu pôsobí rovnako. V ďalšom konaní tiež bude nevyhnutné mať za preukázané, či a kedy navrhovateľ odstúpil od zmluvy (nakoľko navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil a zároveň na pojednávaní zo dňa 29. 01. 2013 uviedol, že danou listinou nedisponuje), resp. či a kedy došlo k zosplatneniu úveru vyhlásením predčasnej splatnosti celého dlhu. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách celého (teda aj odvolacieho) konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.