Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/442/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205129 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112205129.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcom 1/ T.. N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. XXXX/X, XXX XX X. X. a 2/ J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX X. X., t.č. bytom U. XXXX/XX, XXX XX X. X., za účasti vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník a vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcov HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom ul. J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, o zaplatenie 1.204,27 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/352/2012-183 zo dňa 31. 03. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, vo výške 320,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok), p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, trovy odvolacieho konania vo výške 58,45 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, vedený vo P.P. X., a. s., X., číslo účtu: U.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 31. 03. 2014 zastavil konanie (prvý výrok) z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove) trovy konania (druhý výrok) a odporcom 1/ a 2/ ako aj ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na ich strane HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). Ohľadne trov konania prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko zobral späť návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu, a preto potom v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Odporcovia boli v konaní úspešní, avšak náhradu trov konania si neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli, do konania vstúpil ako tretí vedľajší účastník a odporca 2/ nevyjadril súhlas s jeho vstupom do konania a súd by takéto trovy nepriznal, nakoľko neboli vynaložené účelne. Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne proti jeho druhému výroku, podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno v rámci náhrady trov konania priznať náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - podanie odporu proti platobnému rozkazu, nakoľko vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, teda súd nemal na odpor podaný vedľajším účastníkom prihliadnuť a ani pripustiť vstup vedľajšiemu účastníka do skráteného konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/420/2012 a sp. zn. 4Cdo/209/2013. Vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky samotné združenie má v svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Navyše združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať určenú podporu ministerstva. Taktiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorou bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok v súvislosti s účasťou právnických osôb založených za účelom ochrany práv spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a naplniť tak podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v pozícii vedľajšieho účastníka vstupuje len do tých konaní, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, kde má záruky úspechu vo veci, a to prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní, čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov konania. Na základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník 1/, ktorý rozsiahlo poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ. Poukázal na to, že aj žaloby a odvolania navrhovateľa sú totožné a automaticky generované softvérom, avšak túto skutočnosť navrhovateľ nepovažuje za takú, ktorá by bránila považovať trovy jeho právneho zastúpenia za neúčelné. Pred vstupom do konania vedľajší účastník ani nemohol mať vedomosť o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa prejednávanej veci, nakoľko so žalobou a prílohami mal možnosť oboznámiť sa až potom, čo vstúpil do konania. Na to, aby medzi vedľajším účastníkom a jeho zástupcom vznikol právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, aby okresný súd s vedľajším účastníkom zastúpeným právnym zástupcom konal, musel byť uskutočnený aj úkon právnej služby prevzatie a príprava zastupovania. Združenie nevstúpilo do konania bezdôvodne, nakoľko výsledkom jeho vstupu bolo späťvzatie žaloby navrhovateľom v celom rozsahu. Tvrdenie, že vstupy združení realizujúcich ochranu spotrebiteľa zbytočne navyšujú vznik trov konania a účelom vstupu nie je ochrana práv spotrebiteľa ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania, nemá logické vysvetlenie. V ďalšej časti vyjadrenia vedľajší účastník vyjadroval nesúhlas s námietkami navrhovateľa o tom, že jeho podania sú abstraktné, všeobecné a bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania. Svojimi vyjadreniami len reaguje na rovnaké žaloby navrhovateľa, pričom žaloby musí mať najprv k dispozícii, aby k nej mohli zaujať stanovisko. V každom vyjadrení je navyše popísaný postup ako k dôvodnej námietke premlčania dospeli. Vedľajší účastník má v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník, neexistuje preto žiadny dôvod, aby bol obmedzený v ústavnom práve na právne služby a práve na náhradu trov konania o to viac, ak je takýmto účastníkom združenie na ochranu spotrebiteľov, ktoré plní úlohy všeobecného záujmu. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd uznesenie v odvolaním napadnutej časti potvrdil a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací podľa §10 ods. 1 zák. č. 99/1963. Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcov (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov) náhradu trov konania, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 23. 02. 2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia 1.695,93 Eur s príslušenstvom. Dňa 20. 04. 2012 do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove ako vedľajší účastník na strane odporcov. Následne dňa 07. 05. 2012 vstúpilo do konania ako ďalší vedľajší účastník na strane odporcov OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach (vystúpil z konania dňa 19. 02. 2014). Prvostupňový súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 10Ro/59/2012-42 zo dňa 12. 06. 2012, proti ktorému podali odpor obaja uvedení vedľajší účastníci (s odporom vyjadrili súhlas aj odporcovia 1/ a 2/). Okresný súd v ďalšom konaní rozsudkom č. k. 20C/352/2012-94 zo dňa 19. 02. 2013 návrhu navrhovateľa z časti vyhovel, keď odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.204,27 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti návrh zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 12Co/105/2013-148 zo dňa 30. 09. 2013 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať, že navrhovateľ podaním zo dňa 28. 01. 2014 zobral späť návrh na začatie konania, pričom uviedol, že berie späť návrh na začatie konania v celom rozsahu a prvostupňový súd v záhlaví odvolaním napadnutého rozhodnutia nesprávne ako predmet konania uviedol sumu 1.695,93 Eur s príslušenstvom, pričom vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo predmetom konania už len zaplatenie sumy 1.204,27 Eur s príslušenstvom, o zvyšnej časti navrhovateľom uplatňovaného nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 19. 02. 2013. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Aj keď právna úprava vedľajšieho účastníctva upravená v Občianskom súdnom poriadku v ustanovení § 93 bola novelizovaná zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na toto konanie sa vzťahuje právna úprava vedľajšieho účastníctva v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, ktorej bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcov (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcov (spotrebiteľov) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto, že navrhovateľ vzal späť návrh bez uvedenia dôvodu potom, čo odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, proti ktorej podal odvolanie vedľajší účastník. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcom späť bez uvedenia dôvodu, potom čo bola na základe odvolania vedľajšieho účastníka (ku ktorému sa pripojili aj odporcovia 1/ a 2/) zrušená časť rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorej bol pôvodne navrhovateľ úspešný, možno konštatovať len jediný záver a to, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto navrhovateľovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcom a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotní odporcovia si náhradu trov prvostupňového konania neuplatnili. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu o tom, že úkony vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcov, realizované v tomto súdnom konaní, boli účelné. O dôvodnosti nároku na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia nie sú v súvislosti v vyššie uvedenou argumentáciou pochybnosti. Pokiaľ ide o odmenu za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - podanie odporu, v tomto prípade aj pri rešpektovaní právneho názoru, že vedľajší účastník by nebol osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu, možno tento úkon vyhodnotiť ako účelne vykonaný z hľadiska podania vyjadrenia k nároku uplatňovanému navrhovateľom v žalobe. Ďalej trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s úkonom právnej služby - podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu považuje odvolací súd taktiež za účelné, nakoľko v dôsledku odvolania vedľajšieho účastníka došlo odvolacím súdom k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového súdu v časti, ktorým prvostupňový súd nároku navrhovateľa vyhovel a v ďalšom priebehu konania potom zobral navrhovateľ návrh na začatie konania aj v tejto časti, v ktorej bol pôvodne úspešný, späť a konanie bolo zastavené. Odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o náhrade trov konania by malo byť správne odôvodnené nielen aplikáciou § 146 ods. 2 O. s. p. ale aj aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., a to vo vzťahu k právoplatnej časti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa voči odporcom zamietnutý, teda v tejto časti by o náhrade trov konania malo byť rozhodnuté na základe aplikácie zásady úspechu. Keďže navrhovateľom uplatňovaný nárok bol právoplatným rozsudkom zamietnutý, teda navrhovateľ bol v uvedenej časti v konaní neúspešný, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov by aj na základe postupu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. potom vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko zdieľa procesný úspech odporcov v tejto časti konania. Celkovú výšku náhrady trov konania by však kombinácia aplikácie uvedených ustanovení neovplyvnila, preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Navyše odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ v odvolaní uvedenú skutočnosť nenamietal. Taktiež nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) ani správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, preto sa odvolací súd obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o nepriznaní náhrady trov konania odporcom 1/ a 2/ ako aj vedľajšiemu účastníkovi HLAS SPOTREBITEĽA, so sídlom vo Zvolene zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník 1/ vystupujúci na strane odporcov (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove), preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07. 05. 2014. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 40,67 Eur podľa § 10 ods. 1,2 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a režijnej paušálnej náhrady vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, zvýšené o daň z pridanej hodnoty vo výške 9,74 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, spolu vo výške 58,45 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.