Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/382/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216319 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112216319.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Praha 4, Ul. Novodvorská č. 994, Česká republika, IČO: 25 117 483, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., W. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Ul. Važecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 1 721,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07. mája 2013, č. k.: 9C/183/2012-121, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania vo výške 213,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr Ambrózovi Motykovi, advokátovi so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 87,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr Ambrózovi Motykovi, advokátovi so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 71,17 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, Nám. SNP 7, Stropkov, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd rozsudkom č. k. 9C 183/2012-77, zo dňa 05. 12. 2012, zamietol návrh, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a uložil mu povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktoré krátil na jednu tretinu (71,17 Eur). Proti výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy podali odvolanie tak navrhovateľ ako i vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Vedľajší účastník navrhol zmeniť prvostupňové rozhodnutie a priznať mu trovy vo výške 213,50 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný odvolací súd, uznesením č. k. 15Co/32/2013-108 zo dňa 19.02.2013, rozsudok okresného súdu v predmetnom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe akého zákonného ustanovenia krátil uplatnenú náhradu trov vedľajšieho účastníka. Preto považoval rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti za nepreskúmateľné a vrátil mu vec na opätovné rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka, pričom tento má v odôvodnení uviesť, z akých skutkových zistení a právnych záverov vychádzal pri svojom rozhodnutí. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 3 a § 150 O. s. p. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré poukázal, odporcovia boli v daných konaniach buď neúspešní (resp. zapríčinili, že konanie muselo byť zastavené) alebo už boli zastúpení advokátom, prípadne úkony urobil vedľajší účastník až po späťvzatí návrhu a z týchto dôvodov nebola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania bol odporca, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník, v plnom rozsahu úspešný. Súd preto o trovách rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy, ktoré si vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil svojim podaním zo dňa 09.11.2012 (námietka premlčania), pozostávali z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 213,50 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si trovy vyúčtoval za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 09.11.2012, pričom hodnota jedného úkonu bola 81,33 Eur. Pri výpočte vychádzal z tarifnej hodnoty veci 1721,- eur. K uvedeným úkonom si pripočítal 2 x režijný paušál á 7,63 Eur a 20% DPH. Nakoľko však ide o právne a administratívne nenáročné opakované zastupovanie v konaní v obdobných sporoch, súd podľa § 150 OSP krátil náhradu trov právneho zastúpenia na jednu tretinu, teda 71,17 Eur. Konštatoval, že v odvolacom konaní neuspel ani navrhovateľ ani vedľajší účastník na strane odporcu. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Súd z týchto dôvodov žiadnemu z účastníkov trovy odvolacieho konania nepriznal. Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník. Žiadal ho zmeniť tak, že navrhovateľ bude povinný zaplatiť trovy prvostupňového konania 213,50 eur a trovy odvolacieho konania 174,53 eur. Namietal, že nie je možné prijať argument súdu, že v danej veci je namieste aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p., pretože spor nevyvolali, ale len reagovali na nedôvodnú žalobu navrhovateľa. Ich reakcia v podobe vznesenej námietky premlčania mala za následok úspech spotrebiteľa. Ak navrhovateľ podal opakovane nenáročnú typovú, formulárovú žalobu, oni na ňu opakovane ako aj v iných veciach obdobnou argumentáciou reagovali. Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. l, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 14 ods. 1, 2 O .s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 ods. l, 2 O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne. Jeho nesprávnosť okrem iného spočíva v tom, že neuviedol právnu normu ani jeho príslušné ustanovenia, ktoré pri výpočte náhrady trov použil. Pochybil aj pri aplikácii § 150, keď v rozhodnutí naň odkazuje, avšak nešpecifikuje, podľa ktorého jeho odseku rozhodoval. V tomto smere ani jeho rozhodnutie nie je preskúmateľné. Pokiaľ argumentoval, že ide o opakované zastupovanie v obdobných sporoch, citované ustanovenie takúto úpravu neobsahuje. V zmysle § 150 ods. l O .s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Citované ustanovenie upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Už z citovaného ustanovenia je zrejmé, že musí ísť o výnimočný prípad, ktorý vyplýva z konkrétnych okolností prejedávanej veci, kedy súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, nielen toho účastníka, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Povinnosťou súdu je všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Pokiaľ ide o majetkové, sociálne a iné pomery účastníkov, je nepochybné, že u navrhovateľa ide o subjekt podnikajúci v sfére vymáhania záväzkov, ktorý má k tomu rozsiahly aparát. Je súčasťou nadnárodnej spoločnosti, pričom jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok. Nie je žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, ktorého si musel byť navrhovateľ vopred vedomý, znášal spotrebiteľ ako úspešná strana. Tento predpoklad nakoniec ani nebol v tomto konaní tvrdený. Taktiež nemožno aplikovať ani § 150 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V danom prípade nejde o drobný spor, pretože pohľadávka presahuje 1000 eur. Je nepochybné, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1, 2 O. s. p. neprichádza do úvahy. V teoretickej rovine by mohol súd krátiť odmenu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na ich účelnosť. Odvolací súd považuje všetky vynaložené trovy za účelné. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné všimnúť si aj okolnosti, za ktorých došlo k uplatneniu nároku, resp. nárokov v podobe niekoľko tisíc žalôb na súdoch SR, a to aj napriek tomu, že si musí byť vedomý skutočnosti, že niektoré nároky sú premlčané. Práve z dôvodu činnosti vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu nedochádza k priznaniu premlčaných nárokov pre navrhovateľa. Účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa. Treba prisvedčiť argumentom vedľajšieho účastníka uvedeným v odvolaní, že návrh podal navrhovateľ, on len reagoval a chránil spotrebiteľa a bol v tom úspešný. Vzhľadom na podobnú, resp. rovnakú argumentáciu navrhovateľa zvolil relevantnú obdobnú obranu, čo z pohľadu odvolacieho súdu nemožno hodnotiť v neprospech vedľajšieho účastníka, keď nemožno dospieť ani k záveru, že by nešlo o účelne vynaložené trovy. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie a priznal náhradu trov prvostupňového konania v súlade s vyúčtovaním podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., pričom hodnota právneho úkonu je vypočítaná z predmetu sporu 1.721 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 je vo výške 81,33 eur. V zmysle § 14 patrí odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a), za vyjadrenie zo dňa 09. 11. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b), 2 x režijný paušál á 7,63 eur (§ 15 písm. a), k tomu 20% DPH (81,33 x 2 + 7,63 x 2 + 17,79 DPH), spolu 213,50 eur. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z troch úkonov právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Právny zástupca vyúčtoval tri úkony právnej pomoci, a to z odvolanie zo dňa 04. 01. 2013, podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 07 .02 .2013, odvolanie zo dňa 31. 05. 2013. Odvolací súd v danom prípade zastáva názor, že pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a neodôvodnená. Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za zastupovanie v odvolacom konaní, pokiaľ predmetom je výška priznaných trov, vyplýva z tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytujú právne úkony pomoci, v ktorých advokáti, či účastníci argumentujú, je len výška trov konania. V danom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma 142,33 eur (213,50 € - 71,17 € = 142,33 €). V zmysle ustanovenia § 10 ods. l citovanej vyhlášky potom patrí odmena advokátovi za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu 24,23 eur, za tri úkony 73,23 eur, k tomu odmena DPH 20 % 14,65 eur, spolu odmena predstavuje 87,88 eur. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.2112