Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/134/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207010303 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6207010303.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach obžalovaného A. L. a okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 135/2007 zo 14. októbra 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp. zn. 9T 135/2007 zo 14.10.2013. Obžalovaný A. L. pri právoplatnom uznaní viny za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 135/2007 zo 17.12.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To 69/2010 z 30.11.2010 s a o d s u d z u j e podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. L. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: obžalovaný A. L. sa odsudzuje podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov nepodmienečne za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., zo spáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.12.2009 č.k. 9T 135/2007-504. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V úvode odôvodnenia tohto rozsudku okresný súd uviedol: „Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.12.2009 č.k. 9T 135/2007-504 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To 69/2010 zo dňa 30.11.2010 bol obžalovaný A. L. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 , 2 písm b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v októbri 2006 do 11.05.2007 v byte na ul. W. č. XXX/XX vo F. B. na prvom poschodí najmenej dvakrát týždenne bil rukami, palicou a remeňom po hlave a tele syna svojej družky S. W., maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX, maloletého po príchode zo školy zamykal takmer denne v izbe tohto bytu, z izby ho púšťal len na vykonanie hygienických potrieb a ráno do školy a v presne nezistený deň na jeseň roku 2006 v kuchyni toho istého bytu vo Veľkom Krtíši prikázal maloletému R. H., nar. XX.XX.XXXX, aby sa zohol dopredu, vyzliekol mu tepláky a slipy, prikázal mu, že sa nesmie hýbať, análny otvor mu natrel krémom a svojim pohlavným orgánom vnikal do jeho análneho otvoru, taktiež aj vibrátorom, maloletý nebol na lekárskom vyšetrení. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Na základe návrhu obžalovaného Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 22.04.2013 č. k. 9Nt 6/2011-136 povolil obnovu konania vo vyššie citovanej veci a zrušil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.12.2009 sp. zn. 9T 135/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2010 sp. zn. 5To 69/2010 vo výroku o treste“. Keďže teraz rozhodoval okresný súd rozsudkom už len otázku trestu, vzal do úvahy viaceré skutočnosti, a to najmä: obžalovaný sa doposiaľ dostal desaťkrát do rozporu s Trestným zákonom (opakovane bol odsúdený pre trestnú činnosť proti ľudskej dôstojnosti, pre trestný čin sexuálneho zneužívania, ako aj pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody). Na záver odôvodnenia rozsudku potom okresný súd uviedol: „Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti a priťažovalo mu, že v minulosti bol pre trestnú činnosť odsúdený aj že sa dopustil viacerých trestných činov. Nakoľko prevažujú u obžalovaného priťažujúce okolnosti, tak v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody zvyšuje o jednu tretinu. Obžalovanému je ukladaný trest za dva zločiny spáchané dvomi skutkami horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody sa tak zvyšuje o jednu tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. Základná trestná sadzba za zločin podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. (prísnejší z oboch) predstavuje rozpätie sedem rokov až pätnásť rokov a po úprave v zmysle vyššie citovaných ustanovení súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby deväť rokov osem mesiacov až sedemnásť rokov osem mesiacov. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť ako aj charakter predchádzajúcej trestnej činnosti je zrejmé, že obžalovaný prejavuje sklony k útokom na ľudskú dôstojnosť maloletých osôb berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin“. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ako obžalovaný, tak aj okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši. Obžalovaný ako aj jeho obhajca svoje odvolanie aj písomne zdôvodnili. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal najmä zaujatosť celého Okresného súdu Veľký Krtíš, ako aj okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši (využívali svoje postavenie len na to, aby manipulovali trestné konanie). Podľa neho neboli zachované všetky ustanovenia o spravodlivom procese, predovšetkým povinnosť postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci, ako aj prezumpcia neviny. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa však obžalovaný napokon stotožnil s návrhom svojho obhajcu pokiaľ ide o trest navrhovaný obhajobou. Obhajca obžalovaného zdôraznil najmä právny význam nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012, ktorým bola vyslovená čiastočná neústavnosť tzv. asperačnej zásady, vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. K právnym následkom rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky by potom podľa jeho názoru zodpovedal taký trest, ktorý bol pôvodne obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 17.12.2009, to znamená 116 mesiacov odňatia slobody. Obhajoba preto navrhla, aby bol zrušený napadnutý rozsudok a obžalovanému uložený krajským súdom takto navrhnutý trest. Okresný prokurátor vyjadril v písomnom odvolaní odlišný názor, ktorý na záver svojho odvolania formuloval nasledovne: „Navrhujem preto Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby napadnutý rozsudok zrušil a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. vyšší úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a pre výkon uloženého trestu ho navrhujem zaradiť podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia“. Obžaloba argumentovala najmä tým, že: aktuálna je aplikácia § 38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu), čo znamená trestnú sadzbu 11 - 15 rokov odňatia slobody; pri aplikácii § 208 ods. 2 Tr. zák. (7 - 15 rokov odňatia slobody), pri postupe podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (prevaha priťažujúcich okolností) je trestná sadzba v rozsahu 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov; postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. sa zvýši horná hranica trestnej sadzby na 17 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody; trest odňatia slobody uložený obžalovanému okresným súdom v trvaní 11 rokov je preto neprimerane nízky; uloženie takéhoto nízkeho trestu neodôvodňujú ani okolnosti prípadu (obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania opätovne voči 7-ročnému maloletému, ktorý bol následne opakovane hospitalizovaný, išlo o bitie rukami, palicou a remeňom po rôznych častiach tela, naviac voči tomuto maloletému sa obžalovaný dopustil aj zločinu sexuálneho zneužívania). Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného požadujúce uloženie miernejšieho trestu nie je dôvodné a treba ho zamietnuť, avšak nápravu treba vykonať sprísnením trestu a vyhovením k sčasti odvolaniu prokurátora, pretože trest uložený obžalovanému okresným súdom je neprimerane mierny. Podľa názoru krajského súdu prichádza do úvahy pri ukladaní trestu obžalovanému aplikácia § 208 ods. 2 Tr. zák., s použitím tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., avšak v znení ústavne akceptovateľnom. To znamená, že trestná sadzba podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. t.j. 7 rokov - 15 rokov odňatia slobody sa zvyšuje o 1/3, to znamená o 5 rokov a potom aplikovateľná trestná sadzba pre ukladanie trestu je 7 rokov - 20 rokov odňatia slobody (za týchto okolností sa v zmysle § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia § 38 ods. 4 - 6 Tr. zák. nepoužijú). Polovica trestnej sadzby je v takomto prípade 13 a pol roka odňatia slobody nepodmienečne. S prihliadnutím nielen na charakter teraz prejednávanej trestnej činnosti, ale aj na skutočnosť, že obžalovaný sa pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti v minulosti dostal v desiatich prípadoch do rozporu s Trestným zákonom (naposledy mu bol uložený za trestný čin pohlavného zneužívania nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich rokov v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2T 215/01), neprimerane miernym sa javí nielen trest odňatia slobody, ktorý obhajoba navrhovala (116 mesiacov - to znamená ani nie 10 rokov), ale aj 11 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý okresný súd obžalovanému uložil. Odvolací súd mal preto zato, že obžalovanému treba trest sprísniť a uložiť mu taký trest odňatia slobody, ktorý je bližšie k stredu aplikovanej trestnej sadzby, čo konkrétne znamená, že za primeraný a zákonný trest považoval krajský súd trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov. Keďže obžalovaný pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti už vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody za iné úmyselné trestné činy, pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok