Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4Tos/43/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208010145 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jozefa Ryanta, o sťažnosti okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.9 T 66/08-911 z 13.6.2013, na neverejnom zasadnutí dňa 2.júla 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods.1 písm.a) Tr.por. sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9 T 66/08-911 z 13.6.3013. Podľa § 79 ods.3 Tr.por. sa žiadosť obžalovaného Z. Z. o prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 72 ods.1 písm.b) Tr.por. a § 79 ods.3 Tr.por. obžalovaného Z. Z. prepúšťa z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods.1 písm.b) Tr.por. prijíma písomný sľub obžalovaného Z. Z.. Podľa § 80 ods.1 písm.c) Tr.por. určuje nad obžalovaným dohľad probačného a mediačného úradníka. Podľa § 80 ods.2 Tr.por. ukladá povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi, alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu. Podľa § 82 ods.1 písm.e) Tr.por. mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu okrem návštev štátnych orgánov. V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd poukázal, že obžalovaný Z. Z. bol vzatý do väzby dňa 7.5.2013 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2 Tos 40/13, ktorým bola aj právoplatne povolená obnova konania v trestnej veci vedenej proti obžalovanému na Okresnom súde Veľký Krtíš sp.zn. 9 T 66/08, a to v časti týkajúcej sa uloženého trestu - predovšetkým nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Z citovaného uznesenia krajského súdu vyplývalo, že obžalovaný Z. Z. bol prepustený z uloženého mu nepodmienečného trestu odňatia slobody a vzatý do väzby bol z dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodoval o žiadosti obžalovaného z 15.5.2013 o prepustenie z väzby na slobodu. Obžalovaný argumentoval predovšetkým tým, že: chce sa starať o svoju rodinu, družku, nevlastnú dcéru a vlastného syna ( ktorý sa narodil 26.6.2011 po jeho nástupe do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ); počas výkonu trestu odňatia slobody bol kladne hodnotený a viackrát u neho došlo aj k prerušeniu trestu na 48 hodinové až 5 dňové vychádzky; obžalovaný ponúkol aj písomný sľub ( najmä, že sa bude zdržiavať v mieste svojho bydliska, nebude pokračovať v trestnej činnosti a bude rešpektovať každé nariadenie súdu ). V rozhodujúcej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia potom okresný súd uviedol: „Súd po preštudovaní veci a vyhodnotení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že i keď dôvod väzby tak, ako bol ustálený Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 07.05.2013 naďalej trvá, možno u odsúdeného Z. Naďa väzbu nahradiť písomným sľubom a určením dohľadu probačného a mediačného úradníka v zmysle ustanovení § 80 ods.1 písm.b), c) Tr.por. Súd teda žiadosti Z. Z. o prepustenie z väzby na slobodu vyhovel, prijal jeho písomný sľub, určil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka a zároveň podľa § 80 ods.2 Tr.por. uložil odsúdenému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu. Zároveň podľa § 82 ods.1 písm.e) Tr.por. mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu okrem návštev štátnych orgánov, kde súd bral do úvahy i tú skutočnosť, že v predchádzajúcom odsúdený Z. Z. nebol súdne trestaný a ide u neho o prvé odsúdenie, má rodinu a zároveň, že i doposiaľ vykonaný trest - jeho časť je značným ponaučením pre neho“. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor a navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a nevyhovenie žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu ( nech je ponechaný naďalej vo väzbe až do právoplatného skončenia obnovy konania ). V písomnom odôvodnení sťažnosti okresný súd namietal, že právne úvahy, ktorými sa riadil okresný súd pri prepustení obžalovaného z väzby na slobodu príliš preceňujú osobu obžalovaného, lebo jeho osoba nedáva dostatočnú záruku k tomu, aby trestné konanie po povolení obnovy konania mohlo byť voči nemu vedené na slobode; u obžalovaného je daný dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. tak, ako ho ustálil vo svojom rozhodnutí zo 7.5.2013 krajský súd a okresný súd nič nepreukázal, že by došlo k zániku dôvodu väzby. K sťažnosti okresného prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomne a navrhol, aby bola táto sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. V písomnom vyjadrení sa argumentovalo, okrem doposiaľ uvedenej obhajoby, najmä tým, že: v súčasnej dobe u obžalovaného neexistuje žiadny dôvod väzby; v pôvodnom konaní, keď bol na slobode sa zúčastňoval súdnych pojednávaní a dobrovoľne nastúpil aj výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody; trestnej činnosti sa dopustil ako živnostník, avšak takúto činnosť už nevykonáva a nie je ani teoreticky možné, aby pokračoval v obdobnej trestnej činnosti; po povolení obnovy konania nie je jeho trestná vec právoplatne ukončená, lebo podal odvolanie do výroku o uloženom treste a nie je preto žiadny dôvod, aby bol nútený čakať na právoplatné súdne rozhodnutie vo výkone väzby; po prepustení z väzby bude obžalovaný dodržiavať všetky obmedzenia, ktoré mu prvostupňový súd uložil; v minulosti nebol nikdy právoplatne odsúdený za trestný čin. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel z ďalej uvedených dôvodov k právnemu názoru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a žiadosť obžalovaného Z. Z. o prepustenie z väzby na slobodu ako nedôvodnú zamietnuť. V súčasnosti je stav v trestnej veci vedenej proti obžalovanému na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 9 T 66/08, po povolení obnovy konania ( len v časti týkajúcej sa trestu ) taký, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 24.6.2013, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu odvolanie ) bol obžalovanému za trestnú činnosť, z ktorej bol právoplatne uznaný vinným, uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tiež mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu jedného roka. Trestnú činnosť, z ktorej bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, predstavoval najmä zločin podvodu podľa § 221 ods.1,2,3 písm.c) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť v priebehu rokov 2006 a 2007 voči viacerým poškodeným ( spôsobením väčšej škody vo výške 21.158,91 € ). Aj pri vzatí obžalovaného do väzby už citovaným uznesením krajského súdu zo 7.5.2013, krajský súd argumentoval existenciou väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. a teda obavou z pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným predovšetkým tým, že v tomto prípade páchal obžalovaný trestnú činnosť viacerými skutkami a po dlhší čas. Treba tiež poznamenať, že hoci krajský súd nariadil výkon pôvodne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov už dňa 28.9.2010, napriek urgovaniu aj zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš sa nepodarilo výkon trestu v krátkom čase realizovať, po obžalovanom muselo byť vyhlásené políciou pátranie a tento nastúpil výkon trestu, hoci sám, až dňa 22.2.2011. Vychádzajúc aj z týchto skutočností, nie je dôvod, aby krajský súd, ktorý rozhoduje o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu dňa 2.7.2013, sa zásadnejším spôsobom odchyľoval od právneho názoru predošlého senátu, ktorý dňa 7.5.2013 u obžalovaného konštatoval existenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. V kontexte všetkých relevantných okolností prípadu niet podľa názoru krajského súdu dostatok argumentov spoliehať sa na to, že alternatívne spôsoby, ktoré by mohli nahradiť väzbu obžalovaného v tomto prípade ( sľub obžalovaného, dohľad probačného a mediačného úradníka, povinnosť podľa § 80 ods.2 a obmedzenie podľa § 82 ods.1 písm.e) Tr.por. ) sú dostatočné na to, aby rozptýlili obavu z možného pokračovania zo strany obžalovaného v obdobnej trestnej činnosti, za ktorú už bol právoplatne uznaný vinným. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 ods.1 písm.a) Tr.por. a podľa § 79 ods.3 Tr.por. žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok