Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409207546 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6409207546.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky: J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č. 2, X. nad X., proti odporcovi E. D., bytom J. Q. X/XX, XXX XX O. nad X., zastúpenému advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. SNP 120, Žiar nad Hronom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 632 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/190/2009-123 zo dňa 10. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľku zaplatiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom náklady spojené so znaleckým posudkom vo výške 582,58 Eur, potvrdzuje. Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 768,09 Eur k rukám jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Viktora Šurku, mení tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 826,55 Eur ako trovy právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Viktora Šurku, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie ul. SNP 120, Žiar nad Hronom, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 93 Eur ako trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Viktora Šurku, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie ul. SNP 120, Žiar nad Hronom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 768,09 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Viktora Šurku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom náklady spojené so znaleckým posudkom v sume 582,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného roO.odnutia okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámil sa so znaleckým posudkom a jeho doplnením, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Uviedol, že nakoľko v konaní bolo sporné, kto zavinil dopravnú nehodu dňa 22. 12. 2008, na žiadosť účastníkov konania nariadil znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie vykonala znalecká organizácia Znalex spol. s r. o. so sídlom vo Zvolene, ktorá vypracovala znalecký posudok pod číslom XX/XXXX dňa 07. 06. 2010. Účelom posudku bolo posúdiť priebeh dopravnej nehody, ako aj zodpovedať otázky uvedené v uznesení okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že znalec pri svojej analýze zistil, že vozidlo Peugeot (odporcu) začalo úkon cúvania skôr, ako vozidlo Renault Scénic (navrhovateľky) odbočovať. Z výsledku expertízy vyplynulo, že vodič vozidla Peugeot začal úkon cúvania skôr približne o 2,8 sekundy, ako začal vodič Renault Scénic úkon odbočovania. Vodič vozidla Renault Scénic pravdepodobne nevidel bezprostredne pred odbočovaním pohyb - cúvanie vozidla Peugeot Partner alebo zle odhadol rýchlosť vozidla Peugeot Partner vzhľadom na miesto, na ktoré chcel zaparkovať. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 07. 06. 2010 jednoznačne vyplynulo, že vozidlo Peugeot Partner začalo úkon cúvania skôr, ako vozidlo Renault Scénic začalo odbočovať, pričom vodič Peugeota Partner nemohol zrážke zabrániť, ale naopak vodič vozidla Renault Scénic mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sledoval situáciu vedľa vozidla sklom ľavých dverí a rozpoznal by pohyb vozidla Peugeot Partner. Vodič vozidla Renault Scénic mohol zabrániť dopravnej nehode bez intenzívneho brzdenia a náhlej zmeny smeru lebo úkon odbočovania vľavo nemusel začať. V dôsledku podaných námietok a výhrad navrhovateľky voči znaleckému posudku okresný súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Znalecká organizácia Znalex spol. s r.o. dopracovala Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07. 06. 2010 „Doplnkom č. 1“ zo dňa 30. 06. 2011, kde zodpovedala na otázky vymedzené v uznesení okresného súdu č. k. 6C/190/2009-102 zo dňa 17. 02, 2011, ktorým okresný súd nariadil znaleckej organizácii Znalex spol. s r.o. dopracovať Znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa 07. 06. 2010 podľa výpovedí účastníkov na pojednávaní konanom dňa 20. 01. 2011. Zo záverov znaleckého dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ by vodič vozidla Renault Scénic - manžel navrhovateľky sledoval pri odbočovaní situáciu na ceste sklom ľavých predných dverí, mohol vodič Renault Scénic spozorovať pohyb vozidla Peugeot Partner pred stretom, čo za daných okolností bol dostatočne dlhý čas na to, aby zabránil stretu vozidiel. Z expertízy vyplynulo, že odporca, ako vodič vozidla Peugeot Partner pri sledovaní situácie za vozidlom pravým spätným zrkadlom nemohol vôbec spozorovať pohyb vozidla Renault Scénic, preto nemohol stretu vozidiel zabrániť. Rovnako zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že odporcovi v čase dopravnej nehody z technického hľadiska nič nebránilo v cúvaní na priamom úseku komunikácie, na začiatku cúvania nemal vo svojom koridore cúvania žiadnu prekážku a počas cúvania mu do koridoru pohybu jazdnej dráhy vošlo vozidlo navrhovateľky, ktorého vodič nedbal na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní na miesto mimo cesty - parkovisko. Okresný súd uviedol, že základ žalobného nároku v prejednávanej veci bolo treba posúdiť podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a to tak, že pomer, v akom sa zodpovednosť dvoch prevádzateľov vzájomne rozdelí, stanovuje § 431 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi zodpovednosti v zmysle citovaných ustanovení je udalosť vyplývajúca zo zvláštnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma predpokladmi. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ako zmienená udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide a ak je tu daný vzťah príčiny a následku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účasť odporcu pri dopravnej nehode nebola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou navrhovateľke. Súd v konaní nezistil, že by si odporca počínal v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, za účinnosti ktorého došlo k nehode, a teda k stretu vozidiel navrhovateľky a odporcu, pretože na začiatku úkonu cúvania nemal vo svojom koridore pohybu žiadnu prekážku, ktorú by mohol ohroziť. Práve naopak počas cúvania mu do koridoru pohybu vošlo vozidlo Renault Scénic. Pri hodnotení účasti odporcu na vzniku škody bolo potrebné podľa okresného súdu vziať do úvahy, že hlavnou príčinou vzniku škody podľa znaleckého posudku bola tá skutočnosť, že vozidlo Renault Scénic začalo odbočovať až po tom, ako vozidlo Peugeot Partner začalo úkon cúvania. Vodič vozidla Renault Scénic pravdepodobne nevidel bezprostredne pred odbočovaním cúvanie vozidla Peugeot Partner alebo zle odhadol rýchlosť vozidla Peugeot Partner vzhľadom na miesto, na ktoré chcel zaparkovať. Okresný súd zdôraznil, že vodič vozidla Renault Scénic mohol zabrániť dopravnej nehode bez intenzívneho brzdenia a náhlej zmeny smeru, lebo úkon odbočovania vľavo nemusel začať. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 19. 12. 2011 navrhovateľka odvolala a v podaní zo dňa 12. 12. 2011 sa do výroku o trovách konania odvolal aj odporca. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že okresný súd oprel svoje závery o závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že keby jej manžel sledoval pri odbočovaní situáciu na ceste sklom ľavých dverí, mohol zabrániť stretu vozidiel a odporca nemohol vôbec spozorovať pohyb vozidla navrhovateľky, a teda stretu nemohol zabrániť. Tieto tvrdenia sú podľa navrhovateľky v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona č. 315/1996 Z. z. týkajúcich sa odbočovania vľavo. Uviedla, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí, na čo poukazovala počas celého konania. Podľa názoru navrhovateľky znalecký posudok je urobený tendenčne a vôbec nezohľadňuje reálne podmienky v čase konania nehody. Uviedla, že samotný znalec v doplnení znaleckého posudku na strane 32 pripúšťa, že rýchlosť niektorého zo zúčastnených vozidiel mohla byť iná. Okrem toho znalec v znaleckom posudku na strane 36 uvádza, že odporca mohol takisto dopravnej nehode zabrániť, ak by sledoval situáciu ľavým spätným zrkadlom. Ďalej uviedla, že znalec nesituoval auto odporcu pri obrubníku, t. j. pri pravom kraji vozovky, ale ho situoval cca 1 meter od obrubníka, čo podľa jej názoru takisto mohlo spôsobiť rozdielny záver znalca v znaleckom posudku vzhľadom na rozhodný čas 2,8 sekundy, na ktoré znalec poukazuje. Zdôraznila, že počas celého konania poukazovala na to, že s odporcom sa jej manžel, ktorý vozidlo viedol, dohodol na náhrade škody cestou zákonného poistenia, za ktorým účelom si vymenili telefónne čísla a iniciály, ako i čísla zákonných poistiek a následne si uplatnila nárok v príslušnej poisťovni. Odporca tieto tvrdenia podľa navrhovateľky popieral, hoci jej tvrdenia potvrdil svedok - jej manžel, ktorý bol účastníkom nehody, ako aj jej dcéra, ktorá v tom čase bola prítomná na mieste nehody. Na tieto dôkazy okresný súd pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadal, dôkazy svedčiace v prospech navrhovateľky nebral do úvahy a vo svojom rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal. Tvrdenie odporcu, že poskytol svoje údaje len z dôvodu povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, je podľa navrhovateľky zavádzajúce. Keby sa účastníci nehody neboli dohodli na podmienkach, neboli by si vymenili čísla zákonných poistiek a boli by privolali políciu. Navrhovateľka v odvolaní poukázala ďalej na to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nesprávne vec právne posúdil, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2, 3 zákona č. 315/1996 Z. z. vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Má za to, že dopravnú nehodu zavinil odporca z dôvodu porušenia právnych predpisov týkajúcich sa vedenia vozidla. Dôvod na cúvanie bol jedine ten, že išiel manželke oproti, aby rýchlo nasadla do auta, pretože sa niekam ako tvrdili ponáhľali, a teda podľa navrhovateľky odporca nedostatočne venoval pozornosť cúvaniu vozidla, svoju pozornosť venoval iba prichádzajúcej manželke, preto je podľa navrhovateľky povinný nahradiť škodu, ktorá jej vznikla. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľke 632 Eur s príslušenstvom v zmysle podaného návrhu na začatie konania a zároveň ho zaviaže na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vznikli navrhovateľke alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň, aby zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v odvolaní zo dňa 12. 12. 2011 namietal, že súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia zodpovedajúcich odmene za písomné podanie odporcu na súd zo dňa 30. 09. 2010 z dôvodu, že uvedené podanie sa v spise nenachádza. Uviedol, že písomné podanie zo dňa 30. 09. 2010 bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 05. 10. 2010 ako vyjadrenie k podaniu navrhovateľky a k podaniu vedľajšieho účastníka, ktoré sa v spise nachádzajú na č. l. 72 - 73. Ako dôkaz pripojil k odvolaniu fotokópiu podania zo dňa 30. 09. 2010 s prezenčnou pečiatkou okresného súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 826,55 Eur; zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V podaní zo dňa 17. 01. 2012 odporca zaujal stanovisko k obsahu odvolania navrhovateľky. Uviedol, že odvolanie navrhovateľky považuje za neopodstatnené a neodôvodnené, tak ako aj ňou v konaní uplatnený nárok. Zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Navrhovateľka nepredložila žiadny hodnoverný dôkaz o existencii základných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, z ktorého dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia priebehu dopravnej nehody, určenia miery účasti manžela navrhovateľky a odporcu na vzniku dopravnej nehody, určenia, kto zavinil dopravnú nehodu a vyčíslenia výšky škody. Znalec vykonal dňa 05. 05. 2010 na mieste samom expertízu na posúdenie nehodového deja a následnú analýzu dopravnej nehody, pričom vychádzal z údajov účastníkov dopravnej nehody a prítomných svedkov. Výsledky znaleckého dokazovania premietol znalec do Znaleckého posudku č. XX/XXXX, výsledkom ktorého je záver vylučujúci zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke pri dopravnej nehode dňa 22. 12. 2008. Závery doplneného znaleckého dokazovania zhrnul znalec v Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX, kde odpovediach na otázky č. 1 až 10 bola nespochybniteľne vyjadrená skutočnosť, že odporca sa pri dopravnej nehode dňa 22. 12. 2008 nedopustil žiadneho konania, ktoré by uňho spôsobilo vznik zodpovednosti za škodu. V konaní bolo preukázané, že dopravnú nehodu spôsobil manžel navrhovateľky T. R.. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že súd nevzal do úvahy dôkazy svedčiace v jej prospech - výpoveď jej manžela T. R. a dcéry J. R., odporca uviedol, že toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože výpovede oboch svedkov boli v podstate podnetom na nariadenie znaleckého dokazovania a ich zmenené výpovede na doplnenie znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie však podľa odporcu zodpovednosť odporcu za škodu vylúčilo. K tvrdeniu navrhovateľky, že súd nesprávne vec právne posúdil vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 2, 3 zákona č. 315/1996 Z. z. odporca v odvolaní uviedol, že toto tvrdenie je bezpredmetné, nakoľko posudzovanie splnenia, resp. nesplnenia povinností v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nie je predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania je posúdenie nároku navrhovateľky na náhradu škody podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, tak ako je to uvedené v návrhu na začatie konania. V tomto posúdení však prvostupňový súd nijako nepochybil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým návrh zamietol, ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania spolu vo výške 58,70 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky a odporcu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním navrhovateľky a odporcu napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a v súvisiacom výroku o trovách znaleckého dokazovania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil; vo výroku o trovách právneho zastúpenia odporcu rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. 12. 2008 došlo v Žiari nad Hronom k stretu dvoch prevádzok motorových vozidiel (§ 431 Občianskeho zákonníka) motorového vozidla navrhovateľky Renault Scénic evid. Z. XXX D., ktoré viedol T. R., manžel navrhovateľky a motorového vozidla odporcu Peugeot Partner Combi evid. č. ZH XXX AR, ktoré viedol odporca. Účastníci dopravnej nehody neprivolali na miesto nehody políciu ani nespísali Správu o nehode. Podľa tvrdenia navrhovateľky účastníci dopravnej nehody si vymenili telefónne čísla, čísla poistiek a osobné údaje s tým, že vzniknutú záležitosť urovnajú prostredníctvom poisťovne odporcu. Následne sa navrhovateľka obrátila na poisťovňu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ktorej pracovníci vykonali dňa 30. 12. 2008 ohliadku vozidla navrhovateľky. Listom zo dňa 26. 01. 2009 (č. l. 8 spisu) oznámila poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. navrhovateľke, že v prípade predmetnej dopravnej nehody nebola Spísaná správa o nehode ani nebola na miesto nehody privolaná polícia, preto sa nedali spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody, a teda nie je možné stanoviť právny základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť odporcu ako poisteného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Z uvedených dôvodov poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu odmietla uhradiť z povinného zmluvného poistenia odporcu navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu škody. Na základe uvedeného stanoviska poisťovne sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátila na odporcu listom zo dňa 26. 02. 2009 označeným ako „Výzva na náhradu škody a súčinnosť pri uplatnení nárokov“, na ktorý reagoval odporca listom zo dňa 06. 03. 2009, kde navrhovateľke oznámil, že on dopravnú nehodu nespôsobil. V konaní vedenom na základe navrhovateľkou podanej žaloby, ktorou si navrhovateľka voči odporcovi uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 632 € s prísl., okresný súd uznesením č. k. 6C/190/2009-45 zo dňa 23. 02. 2010 nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru cestná doprava - Znalex, spol. s r. o. so sídlom vo Zvolene, ktorej úlohou bolo po oboznámení sa s obsahom spisu posúdiť priebeh dopravnej nehody, určiť mieru účasti navrhovateľa a odporcu na vzniku dopravnej nehody, určiť, kto zavinil dopravnú nehodu, konkrétne určiť mieru zodpovednosti navrhovateľky a odporcu na vzniku dopravnej nehody zo dňa 22. 12. 2008 a vyčísliť výšku vzniknutej škody na osobnom motorovom vozidle v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Znalecká organizácia Znalex, spol. s r. o. so sídlom vo Zvolene vypracovala dňa 07. 06. 2010 Znalecký posudok č. XX/XXXX, v záveroch ktorého na otázku č. 1 (posúdiť priebeh dopravnej nehody) odpovedala tak, že zo simulačnej analýzy približného priebehu dopravnej nehody vyplýva, že je technicky neprijateľné, aby sa na začiatku rozbiehania vozidla Peugeot Partner vozidlo Renault Scénic nachádzalo na jeho úrovni. Na začiatku rozbiehania vozidla Peugeot Partner sa motorové vozidlo Renault Scénic nachádzalo približne 4 metre pred polohou vozidla Peugeot Partner. Počas pohybu vozidiel Peugeot Partner a Renault Scénic do ich stretu mohol spozorovať vodič cúvajúceho vozidla Peugeot Partner sklom piatich dverí vozidlo Renault Scénic približne 0,1 sekundy pred stretom. Ak by vodič cúvajúceho vozidla Peugeot Partner sledoval situáciu za vozidlom ľavým spätným zrkadlom, potom mohol spozorovať pohyb vozidla Renault Scénic prechádzajúceho cez stred vozovky približne 1,6 sekundy pred stretom. Počas pohybu vozidiel Peugeot Partner a Renault Scénic do ich stretu nemohol spozorovať vodič vozidla Renault Scénic čelným sklom pohyb vozidla Peugeot Partner. Ak by vodič vozidla Renault Scénic sledoval situáciu za vozidlom pred odbočením ľavým spätným zrkadlom, potom mohol spozorovať pohyb vozidla Peugeot Partner približne 1,2 sekundy pred stretom. Ak by vodič vozidla Renault Scénic sledoval situáciu vedľa vozidla sklom ľavých dverí, potom mohol spozorovať pohyb vozidla Peugeot Partner ešte pred odbočením približne 5 sekúnd pred stretom. Vodič motorového vozidla Renault Scénic začínal odbočovať vľavo približne 2,8 sekundy po začiatku rozbiehania sa vozidla Peugeot Partner, teda približne 3,5 sekundy pred stretom. Motorové vozidlo Renault Scénic sa 1 sekundu pred začiatkom odbočovania nachádzalo za úrovňou prednej časti vozidla Peugeot Partner, ktoré sa už rozbiehalo 1,8 sekundy. Na otázku č. 2 (určiť mieru účasti navrhovateľa a odporcu na vzniku dopravnej nehody) odpovedala znalecká organizácia tak, že a/ ak by vodič vozidla Peugeot Partner sledoval situáciu za vozidlom sklom piatich dverí, potom nemohol zabrániť dopravnej nehode, b/ ak by vodič vozidla Peugeot Partner sledoval situáciu za vozidlom pravým spätným zrkadlom, potom nemohol zabrániť dopravnej nehode, c/ ak by vodič vozidla Peugeot Partner sledoval situáciu za vozidlom ľavým spätným zrkadlom, potom mohol zabrániť dopravnej nehode maximálnym spomalením, len ak jeho reakcia trvala maximálne 1 sekundu a mal nastavené tak spätné zrkadlo, aby mohol rozpoznať pohyb vozidla Renault Scénic. Ak by vodič vozidla Peugeot Partner zabránil dopravnej nehode maximálnym spomalením, bol by pohyb vozidla Renault Scénic ohrozený. Na otázku 3 (určiť, kto zavinil dopravnú nehodu, konkrétne určiť mieru zodpovednosti navrhovateľa a odporcu na vzniku dopravnej nehody zo dňa 22. 12. 2008) znalec odpovedal tak, že vodiči vozidiel sa mohli vidieť iba za špecifických podmienok (sledovanie situácie za vozidlom Peugeot Partner len ľavým spätným zrkadlom a sledovaním situácie vedľa vozidla Renault Scénic sklom ľavých dverí) a nie vždy z polohy možného spozorovania mohli zabrániť dopravnej nehode (v závislosti od dĺžky reakčnej doby). Na začiatku odbočovania vozidla Renault Scénic vľavo a na začiatku rozhodovania sa jeho vodiča o odbočení, bolo už vozidlo Peugeot Partner v pohybe. Vozidlo Peugeot Partner začalo úkon cúvania skôr, ako vozidlo Renault Scénic začalo odbočovať. Vodič vozidla Peugeot Partner mohol zabrániť dopravnej nehode len intenzívnym brzdením aj to len, ak by sledoval situáciu za vozidlom ľavým spätným zrkadlom. Vodič vozidla Renault Scénic mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sledoval situáciu vedľa vozidla sklom ľavých dverí a rozpoznal by pohyb vozidla Peugeot Partner. Vodič vozidla Renault Scénic mohol zabrániť dopravnej nehode bez intenzívneho brzdenia a náhlej zmeny smeru, lebo úkon odbočovania vľavo nemusel začať. Vodič vozidla Renault Scénic bol pohybom vozidla Peugeot Partner obmedzený, lebo svoj zamýšľaný úkon nemohol uskutočniť. Z výsledku expertízy vyplýva, že vodič vozidla Peugeot Partner začal úkon cúvania skôr približne o 2,8 sekundy ako vodič vozidla Renault Scénic úkon odbočovania. Vodič vozidla Renault Scénic pravdepodobne nevidel bezprostredne pred odbočením pohyb - cúvanie vozidla Peugeot Partner, alebo zle odhadol rýchlosť vozidla Peugeot Partner vzhľadom na miesto, na ktoré chcel zaparkovať. Doplnkom č. 1 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX dal znalec odpoveď na otázky vymedzené vo vyššie uvedenom uznesení okresného súdu, ktorým okresný súd nariadil doplnenie Znaleckého posudku č. XX/ XXXX. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní zo záverov znaleckého dokazovania vrátane odpovedí znalca na doplňujúce otázky v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku, pričom dospel k záveru, že účasť odporcu pri dopravnej nehode nebola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na vozidle navrhovateľky. Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou motorových vozidiel patrí zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Poškodený pri uplatňovaní nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzku dopravných prostriedkov nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka tzv. iný prevádzateľ. Za prevádzateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu a súčasne aj faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzateľom je najmä vlastník dopravného prostriedku, oprávnený držiteľ a nájomca. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Prevádzateľ dopravného prostriedku nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha prevádzky dopravného prostriedku. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti za škodu podľa § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé od tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Aj keď podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka nejde zásadne o zodpovednosť za zavinenie v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, objektívnu mieru účastníka vzniknutej škody vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca ku vzniku škody. Ak ide o také okolnosti alebo také konanie, resp. opomenutie, s ktorým škodlivý výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká teda ani dôvod na náhradu škody. Navrhovateľka v odvolaní argumentovala tým, že jej manžel, ktorý vozidlo navrhovateľky v čase dopravnej nehody viedol sa s odporcom dohodol na náhrade škody cestou zákonného poistenia odporcu, za ktorým účelom si s odporcom vymenili telefónne čísla, osobné údaje a čísla zákonných poistiek. Okresnému súdu vytkla, že tieto skutočnosti nebral pri rozhodovaní do úvahy a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Odvolací súd k uvedeným odvolacím námietkam navrhovateľky uvádza, že skutočnosť, že si účastníci na mieste dopravnej nehody vymenili telefónne čísla, čísla poistiek a osobné údaje, sama osebe nemá žiadny vplyv na posúdenie dôvodnosti v žalobe uplatňovaného nároku. Povinnosti účastníkov dopravnej nehody upravoval v čase dopravnej nehody § 51 zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách. Z uvedeného ustanovenia nevyplývala pre účastníkov dopravnej nehody povinnosť ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi (§ 51 ods. 3 písm. c/ cit. zákona) v prípade, že na niektorom zo zúčastnených motorových vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku nevznikla škoda prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy; ak škoda pri dopravnej nehode na žiadnom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí ani na inom majetku nedosiahla výšku ustanovenú v odseku 3, v zmysle ods. 4 § 51 zák. č. 315/1996 Zb. boli účastníci dopravnej nehody povinní ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, len ak sa nedohodli inak Podľa v tom čase platnej právnej úpravy účastníci dopravnej nehody neboli povinní spísať ani Správu o nehode. Táto povinnosť vznikla až v zmysle ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Zb. v znení zák. č. 144/2010 Zb. účinného od 01. 06. 2010, podľa ktorého je účastník dopravnej nehody povinný vyplniť a podpísať tlačivo „zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody“, t. j. Správu o nehode. Účastníci dopravnej nehody sa v danom prípade rozhodli, že neoznámia orgánom policajného zboru dopravnú nehodu, čo im síce zákon umožňoval, ale vystavili sa tým dôkaznej núdzi, keďže priebeh dopravnej nehody nebol zdokumentovaný. Okresný súd práve v záujme odstránenia rozporuplných tvrdení účastníkov konania o tom kto zavinil dopravnú nehodu, nepodložených žiadnymi relevantnými dôkazmi, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, konkrétne znaleckou organizáciou Znalex spol. s r. o. so sídlom vo Zvolene (ďalej „znalec“), ktorá dňa 07. 06. 2010 vypracovala Znalecký posudok č. XX/XXXX a na základe námietok navrhovateľky dňa 30. 06. 2011 Doplnok č. 1 k znaleckému posudku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľky obsiahnutou v odvolaní, že znalecký posudok je „urobený“ tendenčne a že „závery znaleckého posudku, z ktorých vyplynulo, že vodič osobného motorového vozidla Renault Scénic (manžel navrhovateľky) mohol stretu vozidiel zabrániť, ak by sledoval pri odbočovaní situáciu na ceste sklom ľavých predných dverí a že odporca nemohol vôbec spozorovať pohyb vozidla navrhovateľky a teda stretu nemohol zabrániť sú v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona č. 315/1996 Z. z. týkajúcimi sa odbočovania vľavo“, pretože závery znaleckého posudku nezodpovedajú vyššie uvedenej zjednodušenej dezinterpretácii záverov znaleckého posudku navrhovateľkou. Znalec v znaleckom posudku vykonal analýzu nehodového deja so zameraním na stanovenie priebehu dopravnej nehody, pričom rozbor nehodového deja vykonal pomocou simulačného programu PC Crash 8.3. Vznik a priebeh dopravnej nehody zo dňa 22. 12. 2008 posúdil na základe expertízy smeru a spôsobu jazdy motorového vozidla Peugeot Partner a motorového vozidla Renault Scénic na mieste dopravnej nehody, kde vodiči motorových vozidiel samostatne ukázali svoj pohyb pri dopravnej nehode, z informácií získaných zo spisového materiálu a z odbornej literatúry. Dodržal pritom súdom uložené zadanie a v znaleckom posudku ako aj v jeho doplnení vykonanom na základe námietok navrhovateľky zodpovedal na všetky uložené otázky. Závery znaleckého dokazovania nie sú rozporuplné a sú logickým vyústeným vykonanej analýzy nehodového deja. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukázala na to, že znalec v znaleckom posudku na strane 36 uviedol, že odporca takisto mohol nehode zabrániť pokiaľ by sledoval situáciu ľavým spätným zrkadlom (odpoveď na otázku číslo 2, variant c/ „ak by vodič vozidla Peugeot Partner sledoval situáciu za vozidlom ľavým spätným zrkadlom, potom mohol zabrániť dopravnej nehode maximálnym spomalením len ak by jeho reakcia trvala maximálne 1 s a mal by nastavené spätné zrkadlo tak, aby mohol rozpoznať pohyb vozidla Renault Scénic“), odvolací súd uvádza, že navrhovateľka vytrhla uvedené konštatovanie znalca z kontextu s ostatným textom, keďže na strane 36 znaleckého posudku znalec ďalej uvádza, „Ak by vodič dopravnej nehode zabránil maximálnym spomalením, bol by pohybom vozidla Renault Scénic ohrozený.“ Rovnako možno považovať za vytrhnutú z kontextu s ďalším textom aj argumentáciu navrhovateľky obsiahnutú v odvolaní, v rámci ktorej poukázala na to, „že samotný znalec v doplnení znaleckého posudku na strane 32 pripúšťa, že rýchlosť niektorého zo zúčastnených vozidiel mohla byť iná“, pretože zo záverov znaleckého posudku a jeho doplnenia jednoznačne vyplýva, že vodič vozidla Peugeot Partner začal úkon cúvania skôr približne o 2,8 sekundy, ako začal vodič vozidla Renault Scénic úkon odbočovania. A len v prípade, ak by začalo vozidlo Peugeot Partner cúvať vtedy, keď vodič Renault Scénic začal odbočovať na parkovisko (tak ako to tvrdí navrhovateľka) znalec na strane 32 Doplnku č. 1 k znaleckému posudku v hrubo zvýraznenej vete uviedol, že „potom bola rýchlosť niektorého z vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode iná, ako bolo zistené na expertíze“ (pri ktorej vodiči motorových vozidiel na mieste dopravnej nehody samostatne ukázali svoj pohyb pri dopravnej nehode), čo však nie je pochybenie znalca ani rozporuplnosť záverov znaleckého posudku, tak ako to chce naznačiť navrhovateľka. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že vodič vozidla Peugeot Partner začal úkon cúvania skôr približne o 2,8 sekundy ako začal vodič vozidla Renault Scénic úkon odbočovania. Vodič vozidla Renault Scénic mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sledoval situáciu vedľa vozidla sklom ľavých dverí a rozpoznal by pohyb vozidla Peugeot Partner. Vodič vozidla Renault Scénic mohol zabrániť dopravnej nehode bez intenzívneho brzdenia a náhlej zmeny smeru, lebo úkon odbočovania vľavo nemusel začať. Podľa znalca vodič vozidla Renault Scénic pravdepodobne nevidel bezprostredne pred odbočením cúvanie vozidla Peugeot Partner alebo zle odhadol rýchlosť vozidla Peugeot Partner vzhľadom na miesto, na ktoré chcel zaparkovať. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a to s poukazom na ust. § 21 zákona č. 315/1996 Z. z., kde sa uvádza, že vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky (ods. 2) a tiež to, že ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zabezpečiť otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby (ods. 3), odvolací súd uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia s uvedenou otázkou správne vysporiadal, keď na strane 5, v druhom odseku uviedol, že vodič vozidla Peugeot Partner na začiatku cúvania nemal vo svojom koridore žiadnu prekážku, ktorú by mohol ohroziť; počas cúvania mu práve naopak do koridoru pohybu vošlo vozidlo Renault Scénic, ktorého vodič podľa záverov znaleckého dokazovania buď zle odhadol rýchlosť vozidla Peugeot Partner alebo bezprostredne pred odbočovaním nevidel cúvanie vozidla Peugeot Partner. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky zamietol, je vecne správny. Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu neuviedla žiadne právne relevantné dôvody, ktorými by spochybnila správnosť záverov okresného súdu, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a v súvisiacom výroku o trovách znaleckého dokazovania , ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu týkajúce sa výroku o trovách právneho zastúpenia odporcu, (ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 768,09 Eur) z dôvodu, že okresný súd nepriznal odporcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia aj odmenu za vyjadrenie k podaniu navrhovateľky a podaniu vedľajšieho účastníka, ktoré sa v spise nachádzajú na č. l. 72 až 73 (správne má byť 74 a 75), odvolací súd uvádza, že predmetné podanie odporcu zo dňa 30. 09. 2010 sa v spise skutočne nenachádza. Odporca však preukázal, že toto vyjadrenie podal dňa 05. 10. 2010 do podateľne Okresného súdu Žiar nad Hronom a to kópiou predmetného podania s prezenčnou pečiatkou okresného súdu, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 826,55 Eur (768, 09 Eur plus odmena za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie odporcu zo dňa 30. 09. 2010 - vo výške 41,50 Eur, 1 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 15,50 Eur) na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Viktora Šurku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Trovy odvolacieho konania odporcu ako trovy právneho zastúpenia predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky) priznaná podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) vo výške 41,50 Eur, ďalej odmena za jeden úkon právnej služby (odvolanie odporcu proti výroku o trovách konania) priznaná podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 20,75 Eur, 2 x režijný paušál po 7,63 Eur a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu spolu vo výške 15,50 Eur; trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní celkom 93 Eur. O spôsobe náhrady trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 149 ods. 1 O. s. p.. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.